cena za vedenie uctovnictva, cennik uctovnych prac, cennik uctovnych sluzieb, cista mzda, dane a uctovnictvo, dan zo mzdy, dohoda o brigadnickej praci studentov, dohoda o brigadnickej praci studentov 2012, dohoda o pracovnej cinnosti, dohoda o pracovnej cinnosti odvody, dohoda o vykonani prace, dohoda o vykonani prace odvody, hruba mzda, jednoduche uctovnictvo, jednoduche uctovnictvo priklady, jednoduche uctovnictvo zadarmo, kalkulacka cistej mzdy, kalkulacka mzdy, mzdove uctovnictvo, mzdy a personalistika, neziskove organizacie uctovnictvo, obcianske zdruzenie uctovnictvo, odvody zo mzdy, podvojne uctovnictvo, podvojne uctovnictvo priklady, praca na dohodu, praca na dohodu a odvody, praca na dohodu odvody, praca na dohodu o vykonani prace, praca na dohodu podmienky, pracovna dohoda, pracovna zmluva na dohodu, prepocet hrubej mzdy na cistu, program na mzdy, rocne zuctovanie poistneho, rozviazanie pracovneho pomeru dohodou, spracovanie miezd, spracovanie uctovnictva, uctovne programy, uctovne suvztaznosti 2011, uctovnictvo, uctovnictvo bratislava, uctovnictvo cennik, uctovnictvo neziskovych organizacii, uctovnictvo online, uctovnictvo pre neziskove organizacie, uctovnik, vedenie jednoducheho uctovnictva, vedenie podvojneho uctovnictva, vedenie uctovnictva, vedenie uctovnictva bratislava, vedenie uctovnictva cennik, vypocet cistej mydz, vypocet cistej mzdy dohoda, vypocet cistej mzdy na dohodu, vypocet cistej mzdy 2013, vypocet hrubej mzdy, vypocet miezd, vypocet mzdy na dohodu, vypocet mzdy online, vypocet mzdy zamestnanca, vypocet odvodov, vypocet odvodov zo mzdy, vypocet platu, vypocet zdravotneho poistenia, vypoved dohodou, zdravotna poistovna odvody, zdravotne poistenie odvody, zmeny v odvodoch, zmeny v odvodoch 2013, zmluva o vedeni uctovnictva

Najlepší účtovník .sk

ÚČTOVNÍCTVO – MZDY – DANE

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky

zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92,

ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 24. novembra 2004 č. MF/10069/2004-74, opatrenia z 14. decembra 2005 č. MF/26670/2005-74, opatrenia z 12. decembra 2006 č. MF/25814/2006-74, opatrenia z 5. decembra 2007 č. MF/16317/200774, opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/23535/2008-74, opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10531/2009-74, opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/26312/2009-74, opatrenia zo 16. júna 2010 č. MF/15653/2010-74, opatrenia z 13. decembra 2010 č. MF/25822/2010-74 a opatrenia zo 14. decembra 2011 č. MF/27262/2011-74

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.

o účtovníctve v znení zákona č. 561/2003 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Základné ustanovenie

(1) Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej

účtovej osnove pre a) právnické osoby, ktoré podnikajú podľa osobitných predpisov1), b) fyzické osoby podľa § 1 ods.1 písm. a) tretieho bodu zákona (ďalej len

„fyzická osoba – podnikateľ“), ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva, c) zahraničné osoby podľa § 1 ods.1 písm. a) druhého bodu zákona.

(2) Toto opatrenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v odseku 1, na ktoré sa vzťahuje § 17a zákona a osoby, na ktoré sa vzťahujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova ustanovená osobitnými predpismi2).

1) Napríklad § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. 2) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne (oznámenie č. 592/2005 Z. z.).

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu (oznámenie č. 580/2005 Z. z.).

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2003 č. 24501/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcová účtová osnova pre rozpočtové organizácie, štátne fondy, príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky (oznámenie č. 567/2003 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z10. decembra 2002 č. 22502/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania (oznámenie č. 734/2002 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

(3) Rámcová účtová osnova pre osoby uvedené v odseku 1 tvorí prílohu č. 1 k tomuto opatreniu.

Všeobecné ustanovenia
§ 2 Deň uskutočnenia účtovného prípadu
(1)
Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.
(2)
Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností3) a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

§ 2a

(1) Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka je účtovanie skutočností a) podľa § 2 ods. 2 zákona, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“),

b) podľa § 2 ods. 2 zákona týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“); upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia,

c) z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona do dňa schválenia účtovnej závierky.

3) § 28 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

§ 3 Účtový rozvrh

(1) Účtový rozvrh obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu, pričom k vytvorenému syntetickému účtu sa priradí trojmiestny číselný znak a slovné označenie.

(2) V účtovom rozvrhu sa analytické účty vytvárajú v súlade s § 4.

§ 4 Vytváranie analytických účtov k syntetickým účtom

(1) Pri vytváraní analytických účtov sa zohľadňujú tieto hľadiská:

a) členenie majetku podľa druhu, hmotne zodpovedných osôb a miesta umiestnenia majetku; osobitne sa sleduje majetok poskytnutý účtovnej jednotke na zabezpečenie jej pohľadávky, cenné papiere v umorovacom konaní,

b) členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok, c) členenie pohľadávok a záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej

doby splatnosti, d) členenie podľa jednotlivých dlžníkov alebo rovnorodých skupín dlžníkov, e) členenie podľa jednotlivých veriteľov alebo rovnorodých skupín veriteľov, f) členenie podľa jednotlivých mien podľa § 4 ods. 7 zákona, g) členenie podľa položiek účtovnej závierky, a to vrátane požiadaviek na zostavenie

poznámok; členenie sa týka aj požiadaviek na zverejňovanie údajov z účtovnej

závierky, h) členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní, i) členenie pre potreby zúčtovania zdravotného, nemocenského a dôchodkového

poistenia, príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného

fondu, j) členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia účtovnej jednotky, k) členenie finančných účtov, nákladov a výnosov pre činnosť vykonávanú účtovnou

jednotkou

  1. na základe výlučného práva, pričom výlučným právom sa rozumie právo na poskytovanie určitej služby alebo vykonávanie činnosti na vymedzenom geografickom území, ktorá je na základe osobitného predpisu vyhradená jedinej účtovnej jednotke,
  2. na základe osobitného práva, pričom osobitným právom sa rozumie

2a. právo na poskytovanie určitej služby alebo na vykonávanie činnosti v určitej oblasti, ktorá je na základe osobitného predpisu vyhradená dvom účtovným jednotkám alebo účtovným jednotkám, ktoré sú verejným podnikom alebo obmedzenému počtu účtovných jednotiek alebo účtovným jednotkám, ktoré sú verejnými podnikmi, bez toho, aby sa obmedzenie počtu účtovných jednotiek alebo voľba oprávnených účtovných jednotiek zakladala na objektívnych, primeraných a nediskriminačných kritériách; verejným podnikom sa rozumie účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa tohto opatrenia, a v ktorej orgány verejnej moci vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinový vplyv z dôvodu vlastníctva účtovnej jednotky, hlasovacích práv, podielu na základnom imaní a pravidiel, ktorými sa táto účtovná jednotka riadi,

2b. výhoda, ktorá jednu účtovnú jednotku alebo viaceré účtovné jednotky v značnom rozsahu zvýhodňuje oproti iným účtovným jednotkám pri vykonávaní rovnakej činnosti v tej istej oblasti na vymedzenom geografickom území za porovnateľných podmienok,

3. vo verejnom záujme, pričom účtovná jednotka prijíma náhradu za túto činnosť

v akejkoľvek forme a zároveň vykonáva aj iné činnosti, l) členenie podľa jednotlivých druhov rezerv a opravných položiek, m) iné hľadiská podľa potrieb účtovnej jednotky.

(2) Podľa povahy majetku a záväzkov sa v účtovníctve vytvára analytická evidencia, ktorá obsahuje okrem ocenenia aj ďalšie pre účtovnú jednotku potrebné údaje.

§ 5

Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
(1)
Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky.
(2)
Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia.
(3)
Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako

a) náklady budúcich období na účtoch 381 a 382, b) výdavky budúcich období na účte 383.

(4)
Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako

a) výnosy budúcich období na účte 384, b) príjmy budúcich období na účte 385.

(5)
Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú.
(6)
Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných účtoch nákladových druhov v účtovej triede 5 účtuje v prospech účtu 655 a na ťarchu účtu 382 a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555.
(7)
Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia.

§ 6

Vnútroorganizačné účtovníctvo

(1) Vnútroorganizačné účtovníctvo možno organizovať

a) v rámci analytických účtov k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty vnútroorganizačné náklady a vnútroorganizačné výnosy, ktoré sa zaradia do účtových skupín 59 a 69,

b) v samostatnom účtovnom okruhu, pre ktorý sa vytvoria účty v rámci voľných účtových tried 8 a 9 a ich obsahová náplň, c) kombináciou postupov podľa písmen a) a b).

(2)
Vo vnútroorganizačnom účtovníctve môže byť obdobie účtovania a vykazovania kratšie ako účtovné obdobie.
(3)
Spojovacie účty preukazujúce nadväznosť medzi finančným účtovníctvom a vnútroorganizačným účtovníctvom pri jeho organizácii v samostatnom účtovnom okruhu sa vytvárajú v rámci účtových tried 8 a 9 alebo ich funkciu nahrádza technické spracovanie dát.

(4) Účty vnútroorganizačného účtovníctva sa uvádzajú v účtovom rozvrhu.

§ 7

Otvorenie účtovných kníh

(1)
Účty hlavnej knihy sa otvoria účtovnými zápismi. Konečné zostatky jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného imania sa zaúčtujú ako začiatočné stavy jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného imania k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
(2)
Začiatočné stavy súvahových účtov sa pri otvorení účtovných kníh účtujú účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných novootvorených účtov záväzkov a vlastného imania a účtovnými zápismi v prospech účtu 701

– Začiatočný účet súvahový a na ťarchu príslušných novootvorených účtov majetku.

(3) Pri otvorení účtov sa výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia zaúčtuje na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovný zisk sa účtuje na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovná strata sa účtuje v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

(4) Stav účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje

a) podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky, ak ide o účtovný zisk, zaúčtovaním v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku, alebo v prospech ďalších účtov v súlade s osobitnými predpismi alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o rozdelení zisku, možno tento zisk alebo jeho časť účtovať na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,

b) podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky, ak ide o účtovnú stratu, zaúčtovaním na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty alebo na ťarchu ďalších účtov na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o vyrovnaní straty, možno túto stratu alebo jej časť účtovať na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov,

c) v účtovných jednotkách, ktorými sú fyzické osoby – podnikatelia, účtovnými zápismi v prospech alebo na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

§ 8

Uzavretie účtovných kníh a účtovná závierka
(1)
Účty hlavnej knihy sa uzavrú účtovnými zápismi podľa § 16 zákona.
(2)
Pri uzavretí účtovných kníh sa

a) zisťujú obraty strán Má dať a strán Dal jednotlivých účtov, b) zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov,

c) zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov; mimo účtovníctva sa zistí základ dane z príjmov a vyčíslená daň z príjmov sa účtuje podľa § 10,

d) účtujú konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu710 – Účet ziskov a strát,

e) účtujú konečné zostatky účtov majetku v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový,

f) zisťuje výsledok hospodárenia a účtuje sa, ak ide o účtovný zisk na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový.

(3)
Po uskutočnení účtovného zápisu podľa odseku 2 písm. f) sa účtovné knihy uzatvoria a zostaví sa účtovná závierka.
(4)
V účtovných jednotkách, ktorými sú verejné obchodné spoločnosti, pri uzavretí účtovných kníh sa nepostupuje podľa odseku 2 písm. f), ale sa účtuje o nároku spoločníkov na podiele na výsledku hospodárenia. Ak výsledok hospodárenia je zisk, účtuje sa na ťarchu účtu 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku. Ak výsledok hospodárenia je strata, účtuje sa na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom. Podľa tohto odseku sa účtuje aj v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je komanditnou spoločnosťou, vo vzťahu ku komplementárom.

§ 9

Zisťovanie výsledku hospodárenia v účtovníctve

(1) Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata.

(2)
Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.
(3)
Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk alebo účtovná strata, sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.
(4)
Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia z

a) hospodárskej činnosti, b) finančnej činnosti, c) mimoriadnej činnosti.

(5)
Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a

súvisí s hospodárskou činnosťou okrem finančných činností a mimoriadnych činností. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60 až 65 a na účte 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55 a na účte 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť.

(6)
Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Výsledok hospodárenia z finančných činností je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 66 a 67 a na účte 698 – Prevod finančných výnosov a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 56 a 57 a na účte 598 – Prevod finančných nákladov.

(7) Hospodárska činnosť spolu s finančnou činnosťou sa považuje za bežnú činnosť.

(8)
Mimoriadna činnosť spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou a preto sa nepredpokladá, že sa budú opakovaťčasto alebo pravidelne. Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti vzniká napríklad v dôsledku

a) ostatných účtovných prípadov mimoriadneho charakteru vzhľadom na bežnú činnosť, najmä výsledok z postúpenia a ukončenia hospodárskej činnosti alebo časti hospodárskej činnosti účtovnej jednotky,

b) škody spôsobenej živelnou pohromou.

(9) Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti je rozdiel medzi výnosmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 68 a nákladmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny

58.

§ 10 Účtovanie dane z príjmov

(1) Daň z príjmov je súčasťou nákladov účtovnej jednotky a účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty.

(2) Pri dani z príjmov sa osobitne účtuje

a) daň z príjmov splatná za bežné účtovné obdobie a zdaňovacie obdobie (ďalej len „splatná daň z príjmov“), b) daň z príjmov odložená do budúcich účtovných období a zdaňovacích období (ďalej len „odložená daň z príjmov“).

(3)
Zo základu dane z príjmov a sadzby ustanovenej osobitným predpisom4) sa na účely účtovania dane z príjmov vypočíta splatná daň z príjmov. Splatná daň z príjmov sa účtuje na ťarchu účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti a 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti a v prospech účtu 341 – Daň z príjmov.
(4)
Ak vúčtovnom období vznikne v jednej činnosti kladný základ dane a v druhej činnosti záporný základ dane, ale za účtovnú jednotku je vytvorený celkový kladný základ dane, účtuje sa splatná daň z príjmov za činnosť, v ktorej je kladný základ dane, buď na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti alebo účtu 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. Za činnosť, v ktorej je záporný základ dane sa účtuje záporná splatná daň z príjmov, buď v prospech účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti alebo účtu 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov. Zostatok účtu341 – Daň z príjmov vyjadruje výsledný zúčtovací vzťah účtovnej jednotky zo splatnej dane z príjmov.
(5)
Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 zákona a o odloženej dani z príjmov účtujú aj po zániku povinnosti podľa § 19 zákona. V ostatných účtovných jednotkách sa o odloženej dani z príjmov môže účtovať podľa rozhodnutia účtovnej jednotky.

(6) Odložená daň z príjmov sa účtuje pri

a) dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,

b) možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,

c) možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.

(7)
Daňovou základňou na účely účtovania o odloženej dani z príjmov je hodnota majetku a hodnota záväzku zistená podľa osobitného predpisu.4)
(8)
Dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov a ich daňovou základňou sú najmä

a) zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovný h obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, najmä

4) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

  1. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho zostatková cena podľa osobitného predpisu4),
  2. účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa, napríklad pohľadávka z úrokov, ktoré budú zdanené až po ich inkase,

b) odpočítateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, najmä

  1. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho zostatková cena podľa osobitného predpisu4),
  2. účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než je jej daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k pohľadávkam a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou pohľadávky bude v budúcnosti daňovo uznaný,
  3. účtovná hodnota zásob je nižšia než je ich daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný,
  4. účtovná hodnota záväzku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení.

(9) Odložená daňová pohľadávka sa vzťahuje na

a) odpočítateľné dočasné rozdiely,

b) možnosť umorovať daňovú stratu v budúcnosti, ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,

c) možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.

(10) Odložený daňový záväzok sa vzťahuje na zdaniteľné dočasné rozdiely.

(11)
Účtovanie o odloženej dani sa nevzťahuje na goodwill alebo záporný goodwill pri jeho prvotnom zaúčtovaní. Účtovanie o odloženej dani sa vzťahuje na dočasný rozdiel ku goodwillu alebo zápornému goodwillu, ktorý vznikol po jeho prvotnom zaúčtovaní, napríklad z dôvodu rôznych daňových odpisov a účtovných odpisov, ak pri prvotnom účtovaní goodwillu alebo záporného goodwillu nevznikol dočasný rozdiel.
(12)
O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy uvedené v odseku 9, je dosiahnuteľný. Za dosiahnuteľný sa považuje, ak voči tomu istému daňovému úradu a u toho istého daňovníka existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, ktorých krytie sa v budúcnosti očakáva

a) v rovnakom období ako očakávané krytie odpočítateľných dočasných rozdielov, alebo

b) v obdobiach, v ktorých môže byť umorená daňová strata, ku ktorej sa táto odložená daňová pohľadávka vzťahuje.

(13) Ak u toho istého daňovníka a voči tomu istému daňovému úradu nie sú dostatočné zdaniteľné rozdiely, o odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že sa dosiahne dostatočný základ dane z príjmov u toho istého daňovníka a voči tomu istému daňovému úradu v tom období, v ktorom sú odpočítateľné dočasné rozdiely kryté, alebo v ktorých môže byť daňová strata umorená.

(14) Odložené daňové pohľadávky, o ktorých sa doteraz neúčtovalo, sa posudzujú ku dňu, ku ktorému sa zostaví účtovná závierka a

a) preveruje sa účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky a ak je nepravdepodobné, že v budúcich účtovných obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, ktorý by umožnil vyrovnanie časti alebo celej odloženej daňovej pohľadávky, účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa znižuje; účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa znižuje v tej výške, v akej už nie je pravdepodobné, že bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, aby sa mohla využiť odložená daňová pohľadávka, pričom táto sa zruší v tej výške, v akej nie je pravdepodobné, že bude dosiahnutý základ dane z príjmov,

b) o odloženej daňovej pohľadávke, o ktorej sa doposiaľ neúčtovalo, sa účtuje v takej sume, v akej je pravdepodobné, že budúci základ dane z príjmov umožní jej vyrovnanie, napríklad skvalitnenie podnikateľskej činnosti účtovnej jednotky jej umožní dosiahnuť v budúcnosti dostatočný základ dane z príjmov, aby splnila kritériá pre účtovanie o odloženej daňovej pohľadávke.

(15)
Na účely účtovania pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženom daňovom záväzku sa použijú sadzby dane z príjmov, u ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok uplatnený. Ak táto sadzba dane z príjmov nie je známa, použije sa sadzba dane z príjmov platná v nasledujúcom účtovnom období.
(16)
O odloženom daňovom záväzku sa účtuje na ťarchu účtu 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti a na účte 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje v prospech účtu 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti a na účte 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vznikajúce v súvislosti s určitým účtovným prípadom, sa účtujú v závislosti od toho, ako sa účtuje účtovný prípad. Pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania, napríklad na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, 429 – Neuhradená strata minulých rokov, sa aj odložená daň z príjmov účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov vlastného imania. Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikajúci pri vklade podniku alebo jeho časti sa u prijímateľa vkladu účtujú so súvzťažným zápisom na účet 015 – Goodwill. Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikajúci pri kúpe podniku alebo časti podniku u kupujúceho sa účtuje so súvzťažným zápisom na účet 015 – Goodwill.
(17)
V súvahe sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vykazujú samostatne. Ak sa vzťahujú na odloženú daň z príjmov toho istého daňovníka a ide o ten istý daňový úrad, môže sa vykázať len výsledný zostatok účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.
(18)
Pred zaúčtovaním dane z príjmov odloženej do budúcich účtovných období sa pri zmene sadzby dane z príjmov prepočíta zostatok účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka novou sadzbou dane z príjmov a rozdiel sa účtuje podľa charakteru na ťarchu alebo v prospech účtu 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti a 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti. Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vzniknutý v predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých by sa účtoval s vplyvom na výsledok hospodárenia, sa k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtuje prvýkrát o odloženej dani podľa odseku 5, účtuje na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.
(19)
O odloženej dani z príjmov vyplývajúcej z dočasných rozdielov súvisiacich s podielmi v dcérskych účtovných jednotkách a v účtovných jednotkách, v ktorých má účtovná jednotka podstatný vplyv sa neúčtuje, ak sú splnené tieto podmienky:

a) účtovná jednotka, ktorá má takýto podiel, je schopná ovplyvniť vyrovnanie týchto dočasných rozdielov a

b) je pravdepodobné, že tieto dočasné rozdiely nebudú vyrovnané v blízkej budúcnosti.

(20) K odpočítateľnému dočasnému rozdielu a zdaniteľnému dočasnému rozdielu k majetku a záväzku sa neúčtuje ani odložená daňová pohľadávka ani odložený daňový záväzok pri prvotnom zaúčtovaní majetku alebo záväzku v účtovníctve, ak v čase prvotného zaúčtovania nemá tento účtovný prípad vplyv ani na výsledok hospodárenia ani na základ dane a zároveň nejde o účtovný prípad vznikajúci u kupujúceho pri kúpe podniku alebo časti podniku, u prijímateľa vkladu pri vklade podniku alebo časti podniku alebo u nástupníckej účtovnej jednotke pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. K tomuto odpočítateľnému dočasnému rozdielu a zdaniteľnému dočasnému rozdielu sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok neúčtujú ani v nasledujúcich účtovných obdobiach.

§ 11

Účtovanie inventarizačných rozdielov

(1)
Na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona okrem

a) chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte Cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie, b) schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

(2)
Prebytok nakupovaných zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy.
(3)
Prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat sa účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútroorganizačných zásob. Prebytok nakupovaných zásob, ak sa nepreukáže chybné účtovanie podľa odseku 2, sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
(4)
Prebytok neodpisovaného dlhodobého majetku sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
Zásady pre členenie majetku a záväzkov

§ 12

Všeobecné zásady pre členenie majetku a záväzkov

(1)
Majetok účtovnej jednotky sa z časového hľadiska člení na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok. Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
(2)
Záväzky účtovnej jednotky sa z časového hľadiska členia na dlhodobé záväzky a krátkodobé záväzky. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
(3)
Ak pri konkrétnom druhu majetku a konkrétnom druhu záväzku nie je možné ich členenie podľa odsekov 1 a 2, rozhodujúci pre členenie majetku a záväzkov je zámer účtovnej jednotky s akým sa obstarával majetok alebo vznikal záväzok.
(4)
Dohodnutá doba splatnosti pohľadávok a záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky a záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa pohľadávky a záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty.
(5)
Zostatková doba splatnosti pohľadávok a záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

§ 13 Zásady pre členenie dlhodobého majetku a jeho účtovanie

(1) Dlhodobý majetok sa člení na

a) dlhodobý nehmotný majetok, b) dlhodobý hmotný majetok, c) dlhodobý finančný majetok, d) dlhodobé pohľadávky.

(2)
Dlhodobým nehmotným majetkom sú zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako suma podľa osobitného predpisu5) a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok. Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu5) alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok.
(3)
Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu5) alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku, sa účtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby.

(4) Dlhodobý hmotný majetok sa člení na

a) pozemky, stavby6), byty a nebytové priestory7), umelecké diela8), zbierky (§ 38 ods. 3 písm. b)), predmety z drahých kovov,

b) samostatné hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise9),

c) pestovateľské celky trvalých porastov10s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, d) základné stádo a ťažné zvieratá, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, e) otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické

zhodnotenie11) ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným

majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis12).

(5)
Na príslušnom účte dlhodobého majetku sa účtuje aj príslušenstvo13), napríklad prídavné alebo výmenné zariadenia, ktoré sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne.
(6)
Hmotný majetok podľa odseku 4 písm. b), ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu9) alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

5) § 22 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. 6) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb. 7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 8) Napríklad zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). 9) § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. 10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 11) § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. 12) Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13)§ 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

(7) O hmotnom majetku podľa odseku 4 písm. b), ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu9) alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje ako o zásobách.

(8) Dlhodobý finančný majetok sa člení na

a) cenné papiere a podiely podľa § 14 ods. 2 písm. a), b) pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou v konsolidovanom celku, c) dlhodobé pôžičky, d) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané

za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

(9) Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

§ 14 Zásady pre členenie cenných papierov a podielov a ich účtovanie
(1)
Cenné papiere a podiely sa oceňujú pri obstaraní podľa § 25 zákona. Cenné papiere na obchodovanie sa podľa § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona oceňujú reálnou hodnotou. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu oceneného podľa § 25 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zákona sú náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera a podielu, napríklad poplatky, provízie za sprostredkovanie. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu. V priebehu obstarávania sa jednotlivé zložky obstarávacej ceny nakupovaných cenných papierov a podielov účtujú na účte 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku alebo ak ide
o krátkodobý finančný majetok na účte 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku.

(2) Cenné papiere a podiely sa účtujú ako

a) dlhodobý finančný majetok, ak ide o cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, realizovateľné cenné papiere a podiely a dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti,

b) krátkodobý finančný majetok, ak ide o majetkové cenné papiere určené na obchodovanie a dlhové cenné papiere určené na obchodovanie, dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do doby splatnosti, vlastné akcie a vlastné obchodné podiely, vlastné dlhopisy a ostatné realizovateľné cenné papiere.

(3)
Cenné papiere a podiely sa sledujú na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov, emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú.
(4)
Ako dlhový cenný papier držaný do doby splatnosti sa účtuje cenný papier, ktorý má určenú splatnosť, a u ktorého má účtovná jednotka úmysel a zámer držať ho do doby splatnosti.
(5)
Ako dlhový cenný papier sa účtuje cenný papier úverovej povahy, napríklad dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou (ďalej len „kupónový dlhopis“), dlhopis, u ktorého je úrokový výnos stanovený rozdielom medzi menovitou hodnotou a jeho nižším emisným kurzom (ďalej len „diskontované cenné papiere“) a zmenky.
(6)
Ako cenný papier na obchodovanie sa účtuje cenný papier, ktorý je držaný za účelom vykonania obchodu na tuzemskej burze a zahraničnej burze alebo inom verejnom trhu s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte.
(7)
Ako realizovateľný cenný papier a podiel sa účtuje cenný papier a podiel, ktorý nie je cenným papierom na obchodovanie, cenným papierom držaným do doby splatnosti, cenným papierom a podielom v dcérskej účtovnej jednotke, cenným papierom a podielom v spoločnosti s podstatným vplyvom.
(8)
Zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie sa účtuje ako zníženie hodnoty v prospech účtu krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov. Pri zvýšení hodnoty sa účtuje na ťarchu účtu finančného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov.
(9)
Zmena reálnej hodnoty dlhových cenných papierov určených na obchodovanie sa účtuje takto:

a) zníženie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov na ťarchu účtu 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok súvzťažne s účtom finančného majetku, b) zvýšenie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov v prospech účtu 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku súvzťažne s účtom finančného majetku.

(10)
U diskontovaných cenných papierov je zmena v ocenení reálnou hodnotou súčasťou úrokového výnosu.
(11)
Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní inej účtovnej jednotky a nie sú cenným papierom alebo podielom v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podstatným vplyvom sa účtuje na ťarchu účtu vecne príslušného účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.
(12)
Zmena hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv, sa účtuje pri ocenení metódou vlastného imania takto:

a) zmena reálnej hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,

b) pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

(13) U dlhových cenných papierov sa účtuje o úrokovom výnose na ťarchu príslušného účtu, pričom sa tento úrokový výnos zaznamenáva na analytický účet k príslušnému účtu cenných papierov a v prospech účtu účtovej skupiny 66 – Finančné výnosy. O úrokovom výnose sa účtuje v priebehu doby, ktorá uplynie medzi nákupom cenného papiera a splatnosťou cenného papiera vo vecnej a časovej súvislosti.

(14) Úrokovým výnosom pri dlhových cenných papieroch sa rozumie

a) pri dlhových cenných papieroch s úrokovou sadzbou výnos stanovený touto sadzbou,

b) pri diskontovaných cenných papieroch rozdiel medzi menovitou hodnotou dlhopisu a obstarávacou cenou.

(15)
Pri dlhových cenných papieroch držaných do doby splatnosti sa rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotou účtuje vo vecnej a časovej súvislosti podľa charakteru buď na ťarchu účtu účtovej skupiny 56 alebo v prospech účtu účtovej skupiny 66 súvzťažne s účtom finančného majetku. Pri diskontovaných cenných papieroch držaných do doby splatnosti sa v prospech príslušného účtu vúčtovej skupine 66 účtuje vo vecnej a časovej súvislosti rozdiel medzi ich obstarávacou cenou a menovitou hodnotou.
(16)
Ak objektívne nie je možné určiť reálnu hodnotu cenného papiera alebo podielu alebo ak náklady na získanie informácie o ich reálnej hodnote prevýšia prínosy plynúce z týchto informácií, o reálnej hodnote sa neúčtuje. Účtuje sa však o alikvotnom úrokovom výnose podľa odseku 14.
(17)
O presunoch medzi jednotlivými skupinami cenných papierov sa účtuje, ak cenný papier určený na obchodovanie stratí charakter evidovaného cenného papiera a presunie sa do inej skupiny cenných papierov podľa nového zámeru účtovnej jednotky.
(18)
Pri ocenení metódou vlastného imania sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu ustanovenému v § 24 ods.1 písm. b) a c) zákona upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní. Zmena v ocenení sa účtuje podľa odseku 12. Podiel na základnom imaní sa ocení nulou, ak hodnota zodpovedajúca miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní je rovná alebo menšia ako nula.

§ 15

Zásady pre členenie zmeniek a ich účtovanie

(1)
O zmenke ako o cennom papieri sa účtuje v účtových skupinách 06 a 25.
(2)
O zmenke ako platobnom prostriedku sa v účtovníctve veriteľa účtuje na účte 312

– Zmenky na inkaso. Obstarávacou cenou zmenky je hodnota pohľadávky. Hodnota účtu 312 – Zmenky na inkaso sa zvyšuje o dosahovaný úrokový výnos. V účtovníctve dlžníka sa účtuje o tejto zmenke v prospech účtov 322 – Zmenky na úhradu alebo 478 – Dlhodobé zmenky na úhradu.

(3)
Zmenky ako zabezpečovací prostriedok sa sledujú na podsúvahových účtoch.
(4)
Pri predaji zmenky účtovanej na účte 312 – Zmenky na inkaso sa účtuje ako o postúpení pohľadávky.
(5)
Pri eskonte zmenky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) sa zmenka prevedie na účte 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere v ocenení menovitou hodnotou. Do doby splatnosti eskontovanej zmenky zmenkovým dlžníkom o tomto záväzku sa účtuje vúčtovníctve príjemcu úveru a o tomto záväzku sa účtuje v prospech účtu 232 – Eskontné úvery, a ak ide o záväzok dlhodobý, účtuje sa v prospech účtu 461 – Bankové úvery. Bankový úrok sa účtuje v časovej a vecnej súvislosti do finančných nákladov.
(6)
Ručenie voči neskorším majiteľom zmenky, ktoré vzniklo z dôvodu prevodu (indosamentu) zmenky, s výnimkou eskontu, sa sleduje na podsúvahových účtoch, a to od dňa prevodu do dňa vyinkasovania zmenky. V odôvodnených prípadoch sa na záväzky vyplývajúce z ručenia vytvára rezerva. Ručenie sa znižuje o splatené sumy pri čiastočnom splácaní.
§ 16 Zásady pre členenie derivátov a ich účtovanie

(1) Derivát15) je finančný nástroj, ktorý spĺňa tieto podmienky:

a) jeho reálna hodnota sa mení v závislosti od zmeny úrokovej miery, ceny cenného papiera, ceny komodity, kurzu cudzích mien, indexu finančného trhu, cenového indexu, od úverového hodnotenia (ratingu) alebo úverového indexu, alebo v závislosti od podobnej premennej,

b) nevyžaduje začiatočné čisté investície alebo vyžaduje začiatočné čisté investície, ktoré sú nižšie ako by sa vyžadovalo pri iných druhoch finančných nástrojov, ktoré podobne reagujú na zmeny v úverových a trhových faktoroch,

c) je dohodnutý a vyrovnaný k budúcemu dátumu, pričom doba od dohodnutia obchodu do jeho vyrovnania je dlhšia ako pri spotovej operácii.

(2)
Finančným nástrojom je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej strany a finančný záväzok alebo kapitálový nástroj druhej zmluvnej strany.
(3)
Kapitálovým nástrojom je zostatkový podiel na aktívach subjektu po odpočítaní všetkých jeho záväzkov napríklad akcie, obchodný podiel, podielový list.
(4)
Zabezpečovacím nástrojom v účtovnej jednotke je derivát, ktorým sa zabezpečuje majetok alebo záväzky účtovnej jednotky (ďalej len „zabezpečovací derivát“) alebo iné finančné aktívum alebo finančný záväzok splňujúci požiadavky derivátu.

(5) Deriváty sa členia podľa účelu použitia na

a) deriváty určené na obchodovanie, b) zabezpečovacie deriváty.

(6) Deriváty sa členia podľa druhu finančného nástroja na

a) pevné termínové operácie, ktorými sú forwardy, futurity a swapy,

b) opcie, z ktorých kupujúcemu plynie úžitok z priaznivého vývoja cien podkladových finančných nástrojov, ale ktoré pri nepriaznivom vývoji cien podkladových nástrojov negatívne neovplyvnia finančnú pozíciu kupujúceho.

(7) Deriváty sa z hľadiska podkladových finančných nástrojov členia na

a) úrokové deriváty, ktorými sú deriváty s úrokovými nástrojmi, b) menové deriváty, ktorými sú deriváty s menovými nástrojmi, c) akciové deriváty, ktorými sú deriváty s akciovými nástrojmi, d) komoditné deriváty, ktorými sú deriváty s komoditnými nástrojmi, e) úverové deriváty, ktorými sú deriváty s úverovými nástrojmi.

15) § 8 písm. d) zákona 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

(8)
Ako úrokové deriváty sa účtujú finančné nástroje, ktoré sa skladajú z jedného alebo viacerých podkladových úrokových nástrojov, ktoré sú len v jednej mene, a ktorých reálna hodnota nie je ovplyvnená úrokovou mierou rizikového finančného nástroja inej účtovnej jednotky.
(9)
Ako menové deriváty sa účtujú finačné nástroje, ktoré sa skladajú z jedného alebo viacerých podkladových menových nástrojov, ktoré sú aspoň v dvoch menách, a ktorých reálna hodnota nie je ovplyvnená úrokovou mierou rizikového finančného nástroja inej účtovnej jednotky.
(10)
Ako akciové deriváty sa účtujú finančné nástroje, ktoré sa skladajú z jedného alebo viacerých podkladových akciových nástrojov, ktoré sú len v jednej mene, a ktorých reálna hodnota nie je ovplyvnená úrokovou mierou rizikového finančného nástroja inej účtovnej jednotky.
(11)
Ako komoditné deriváty sa účtujú finančné nástroje, ktoré sa skladajú z jedného alebo viacerých podkladových komoditných nástrojov, ktoré sú len v jednej mene a ktorých reálna hodnota nie je ovplyvnená úrokovou mierou rizikového finančného nástroja inej účtovnej jednotky.
(12)
Ako úverové deriváty sa účtujú finančné nástroje, ktoré sa skladajú z dvoch alebo viacerých podkladových úrokových nástrojov, alebo tiež z jedného alebo viacerých podkladových akciových nástrojov alebo komoditných podkladových nástrojov a ktorého reálna hodnota je ovplyvnená úrokovou mierou rizikového finančného nástroja inej účtovnej jednotky. Vtedy sa účtuje

a) úverový derivát ako poskytnutá záruka, keď účtovná jednotka ako subjekt preberajúci riziko je zaviazaná plniť za dlžníka ak tento subjekt neplní svoje záväzky,

b) úverový derivát ako prijatá záruka, ak účtovná jednotka dohodla úverový derivát na účely zabezpečenia finančného aktíva s tým, že ak neplní iný subjekt svoje záväzky, uhradí ich subjekt preberajúci riziko,

c) prijatá záruka ako úverový derivát, ak ju účtovná jednotka nedohodla na účely zabezpečenia finančného aktíva.

(13) Za deriváty sa nepovažujú

a) repo obchody,

b) zmluvy o nákupe, prenájme alebo predaji hmotného majetku, nehmotného majetku, zásob okrem komodít, s ktorými sa obchoduje alebo môže obchodovať na sekundárnom trhu, napríklad poľnohospodárske produkty, nerastné produkty vrátane ropy, drahé kovy a energia, keďjedna zo zmluvných strán je oprávnená finančne sa vyrovnať; výnimka sa nevzťahuje na zmluvy o komoditách uzavreté na účely kúpy, predaja alebo používania komodity, pri ktorých sa očakáva, že budú vyrovnané dodaním komodity,

c) zmluvy o nadobudnutí vlastných akcií výmenou,

d) poistné zmluvy alebo obvyklé zmluvy, ktoré vyžadujú úhradu v súvislosti s klimatickými, geologickými alebo inými fyzikálnymi faktormi.

(14) Zložený finančný derivát je zmluvne dohodnutý základný finančný nástroj s derivátom, ktorý ovplyvňuje peňažné toky alebo z iného hľadiska modifikuje vlastnosti základného finančného nástroja (ďalej len „vložený derivát“). Vložený derivát sa oddeľuje od základného finančného nástroja a účtuje sa o ňom, ak sú splnené súčasne tieto podmienky:

a) ekonomické vlastnosti a riziká vloženého derivátu nie sú v úzkom vzťahu s ekonomickými vlastnosťami a rizikami základného finančného nástroja,

b) základný finančný nástroj s rovnakými podmienkami ako vložený derivát by ako samostatný nástroj spĺňal definíciu derivátu,

c) základný finančný nástroj nie je oceňovaný reálnou hodnotou alebo je oceňovaný reálnou hodnotou, ale zmeny z ocenenia sú ponechané na súvahovom účte.

(15) Ak ekonomické vlastnosti a riziká vloženého derivátu nie sú v úzkom vzťahu s ekonomickými vlastnosťami a rizikami základného finančného nástroja, vložený derivát sa účtuje od základného finančného nástroja oddelene, napríklad pri

a) predajnej opcii a kúpnej opcii vložených do finančného nástroja, pričom predajná opcia je opcia, ktorá kupujúcemu dáva právo predať podkladový finančný nástroj za dohodnutú cenu k určitému termínu, pričom kúpna opcia je opcia, ktorá kupujúcemu dáva právo kúpiťpodkladový finančný nástroj za cenu, za ktorú sa realizuje k určitému termínu,

b) menovej opcii vloženej do úrokového nástroja,

c) opcii na predĺženie splatnosti presahujúcej splatnosť úrokového základného finančného nástroja, ak pri splatnosti základného úrokového nástroja neexistuje korekcia na trhovú úrokovú mieru,

d) deriváte, ktorým sa mení základný úrokový nástroj na nástroj s charakteristikami kapitálového finančného nástroja alebo komodity,

e) deriváte, ktorý je vložený do úrokového nástroja, čím umožňuje konvertovať úrokový nástroj na finančný nástroj,

f) kúpnej opcii alebo predajnej opcii na úrokový nástroj vydaný s veľkým diskontom alebo prémiou, okrem opcií s cenou, za ktorú sa realizuje a ktorá sa rovná obstarávacej cene úrokového nástroja zvýšenej alebo zníženej o úrokové výnosy alebo náklady,

g) úverovom deriváte vloženého do základného finančného nástroja.

(16) Ak ekonomické vlastnosti a riziká vloženého derivátu sú v úzkom vzťahu s ekonomickými vlastnosťami a rizikami základného finančného nástroja, vložený derivát sa neúčtuje od základného finančného nástroja oddelene, napríklad pri

a) úrokovom swape vloženom do úrokového finančného nástroja,

b) úrokovej opcii vloženej do úrokového nástroja, ak je pri obstaraní opcia mimo peňazí; kúpna opcia je mimo peňazí, ak je spotová (okamžitá) cena nižšia ako cena, za ktorú sa opcia realizuje v čase splatnosti a predajná opcia je mimo peňazí ak je spotová cena vyššia ako cena, za ktorú sa opcia realizuje v čase splatnosti,

c) menovom swape alebo forwarde vloženom do úrokového nástroja, d) opcii na predčasné splatenie základného finančného nástroja s cenou, za ktorú sa realizuje a ktorá za bežných okolností nepovedie k značným ziskom alebo stratám.

(17)
Ak je úverový derivát, ktorý sa účtuje ako záruka, súčasťou zloženého finančného nástroja, napríklad dlhopis s vloženým úverovým derivátom, sleduje sa oddelene od základného finančného nástroja na podsúvahových účtoch ako záruka.
(18)
Ako zabezpečovacie deriváty sa účtujú deriváty, ktoré spĺňajú súčasne tieto podmienky:

a) zodpovedajú stratégii účtovnej jednotky v riadení rizík, b) zabezpečovací vzťah je od začiatku formálne zdokumentovaný, napríklad dokumentácia umožňuje identifikáciu zabezpečovaných nástrojov a zabezpečo

vacích nástrojov, vymedzenie rizika, prístup k zabezpečovaniu a preukázaniu efektívnosti zabezpečenia,

c) zabezpečenie je efektívne, pričom za efektívne sa považuje, ak v priebehu zabezpečovacieho vzťahu budú zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích nástrojov zodpovedať zabezpečovanému riziku, prípadne celkové zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích nástrojov sú v rozpätí 80 % až 125 % zmien reálnych hodnôt zabezpečovaných nástrojov zodpovedajúcich zabezpečovanému riziku; pri efektívnosti zabezpečenia sa zisťuje, či zabezpečenie je efektívne na začiatku zabezpečenia a ďalej aspoň ku dňu zostavenia riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky alebo priebežnej účtovnej závierky.

(19) Zabezpečovanými nástrojmi môžu byť

a) aktíva vykázané v súvahe alebo záväzky, alebo ich časti,

b) zmluvy, ktoré sa neúčtujú na súvahových účtoch, zaväzujúce obidve strany a obsahujúce všetky významné náležitosti najmä množstvo, cenu, termín realizácie, sankcie,

c) očakávané budúce obchody dosiaľ zmluvne nezabezpečené, ktorých uskutočnenie je pravdepodobné, napríklad podľa obchodného plánu účtovnej jednotky, množstva podobných obchodov v minulosti, finančnej schopnosti a prevádzkovej schopnosti účtovnej jednotky vykonaťtento obchod, rozsahu strát, ktoré by mohli nastať pri neuskutočnení obchodu, možnosti použiť na rovnaké účely iný druh obchodu s podstatne rozdielnymi charakteristikami; identifikácia očakávaného budúceho obchodu v dokumentácii sa vykoná aj z hľadiska obdobia, v ktorom by sa obchod mal uskutočniť, pričom sa určí obdobie a zdokumentuje sa obdobie v priebehu ktorého sa uskutočnenie obchodu očakáva.

(20) Zabezpečované nástroje môžu mať charakter

a) jednotlivého aktíva, záväzku alebo očakávaných budúcich obchodov, b) viacerých aktív, záväzkov alebo očakávaných budúcich obchodov s obdobnými charakteristikami, pri ktorých sa zabezpečuje proti rovnakému riziku.

(21) Ako o zabezpečovacom deriváte sa neúčtuje, ak

a) uplynie doba platnosti zabezpečovacieho derivátu alebo je tento derivát predaný alebo uplatnený,

b) zabezpečenie už nespĺňa podmienky na zaradenie derivátu do zabezpečovacích derivátov,

c) sa už nepredpokladá, že dôjde k plneniu zmluvy alebo k realizácii očakávaného budúceho obchodu.

(22)
Deriváty sa sledujú na podsúvahových účtoch, účtujú sa na súvahových účtoch a výsledkových účtoch odo dňa dohodnutia obchodu do dňa posledného vyrovnania, ukončenia, uplatnenia práva, predaja alebo spätného nákupu. Dňom dohodnutia obchodu je deň uzavretia zmluvy.
(23)
Pohľadávky a záväzky vykazované v súvahe sa na analytických účtoch členia podľa jednotlivých derivátov. Pri pevných termínových operáciách zmeny reálnej hodnoty sa účtujú ako pohľadávka alebo záväzok na účte 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií. Pri opciách zaplatená opčná prémia sa účtuje na účte 376 – Nakúpené opcie, prijatá opčná prémia na účte 377 – Predané opcie. Na týchto účtoch sa tiež účtuje o zmenách ich reálnych hodnôt.
(24)
Ak je derivát klasifikovaný ako derivát na obchodovanie určený na obchodovanie na tuzemskej burze, zahraničnej burze alebo inom verejnom trhu účtuje sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka zmena reálnej hodnoty doložená údajmi z verejného trhu na účtoch 567 – Náklady na derivátové operácie a 667 – Výnosy z derivátových operácií so súvzťažným zápisom s účtami 373, 376, 377. Finančné vysporiadanie pri realizácii obdchodu sa vykoná súvzťažne s účtami 373, 376 a 377.
(25)
Zmena reálnej hodnoty derivátov určených na obchodovanie na neverejnom trhu sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka účtuje podľa povahy na ťarchu alebo v prospech účtu 373, 376, 377 so súvzťažným zápisom s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.

(26) Ak bude uplatnená

a) nakúpená kúpna opcia, opčná prémia vstupuje do obstarávacej ceny nadobudnutého majetku, okrem menovej opcie,

b) predaná kúpna opcia, opčná prémia sa účtuje v prospech účtu 667 – Výnosy z derivátových operácií so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 377 – Predané opcie,

c) nakúpená predajná opcia, opčná prémia sa účtuje na ťarchu účtu 567– Náklady na derivátové operácie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 376 – Nakúpené opcie,

d) predaná predajná opcia, opčná prémia sa účtuje v prospech účtu 667 –Výnosy z derivátových operácií so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 377 –Predané opcie.

(27) Ak sa neuplatní

a) nakúpená kúpna opcia, opčná prémia sa účtuje na ťarchu účtu 567 – Náklady na derivátové operácie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 376 – Nakúpené opcie, b) nakúpená predajná opcia, opčná prémia sa účtuje na ťarchu účtu 567 – Náklady na derivátové operácie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 376 – Nakúpené opcie,

c) predaná kúpna opcia, opčná prémia sa účtuje v prospech účtu 667 – Výnosy z derivátových operácií so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 377 – Predané opcie,

d) predaná predajná opcia, opčná prémia sa účtuje v prospech účtu 667 – Výnosy z derivátových operácií so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 377 – Predané opcie.

(28)
Ak nie je možné preceniť deriváty reálnou hodnotou, ktorou je trhová cena z verejného trhu, použije sa kvalifikovaný odhad. Na určenie reálnej hodnoty sa použije model oceňovania s preukázateľnými údajmi, napríklad referenčné výmenné kurzy určené a vyhlásené Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, zverejnené úrokové sadzby medzibankového trhu, verejne dostupné ratingy ratingových agentúr. Ak sa nedá odborný odhad vypracovať, alebo ak sú náklady na získanie informácií o precenení neúmerné jeho významu, potom sa o reálnej hodnote neúčtuje, ak nie je zrejmé, že prišlo k znehodnoteniu derivátu.
(29)
Zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích derivátov sa účtujú na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov so súvzťažným zápisom na príslušný účet derivátu. Zmeny reálnej hodnoty zabezpečeného aktíva alebo záväzkov z dôvodu

zabezpečeného rizika sa účtujú na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov so súvzťažným zápisom na príslušný účet aktív alebo záväzkov.

(30)
Ku dňu ukončenia zabezpečenia sa precenenie na reálnu hodnotu zabezpečeného aktíva alebo záväzkov rozpustí na ťarchu alebo v prospech účtu aktív alebo záväzkového účtu so súvzťažným zápisom s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.
(31)
Ak bude zabezpečovaný majetok a záväzky a so zabezpečovacím derivátom sa obchoduje na verejnom trhu a zmeny reálnej hodnoty je možné doložiť údajmi z verejného trhu, alebo so zabezpečovacím derivátom sa neobchoduje na verejnom trhu, ale derivát bude vysporiadaný podľa uzavretej zmluvy najneskôr do konca nasledujúceho účtovného obdobia následne sa na ťarchu príslušného účtu nákladov a v prospech príslušneho účtu výnosov účtuje nie len o zmenách reálnych hodnôt zabezpečeného majetku a záväzkov, ale aj
o zabezpečovacích derivátoch.

§ 17

Zásady pre členenie krátkodobého majetku a jeho účtovanie

(1) Krátkodobý majetok sa člení na

a) zásoby, b) krátkodobý finančný majetok, c) krátkodobé pohľadávky.

(2) Zásobami sú

a) materiál, b) nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá, c) tovar.

(3) Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly, hmotný majetok podľa § 13 ods.7 , pričom

a) ako suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu, b) ako pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, napríklad lak na výrobky, c) ako prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky, d) ako náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,

e) ako o obaloch sa účtuje, ak slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov; a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

(4)
O hnuteľných veciach s dobou použiteľnosti najviac jeden rok sa účtuje bez ohľadu na obstarávaciu cenu ako o zásobách.
(5)
O nedokončenej výrobe sa účtuje, ak ide o produkty, ktoré už prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciami a nie sú už materiálom, ale nie sú ešte hotovým výrobkom. Medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú tiež nedokončené výkony iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad služby súdnych exekútorov a architektov.
(6)
O polotovaroch vlastnej výroby sa účtuje, ak ide o oddelene evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a dokončia sa alebo skompletizujú do výrobkov v ďalšom výrobnom procese.
(7)
O výrobkoch sa účtuje, ak ide o predmety vlastnej výroby určené na predaj mimo účtovnej jednotky alebo na spotrebu vo vnútri účtovnej jednotky.
(8)
V zásobách sa účtujú najmä zvieratá, ktorými sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na výkrm a psy.
(9)
O tovare sa účtuje, ak sa nakupuje za účelom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa, neprenajíma a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby, ktoré sa aktivovali (účtová skupina 62 – Aktivácia) a odovzdali do vlastných predajní účtovnej jednotky.

(10) Krátkodobým finančným majetkom sú

a) peňažné hotovosti účtovnej jednotky, ekvivalenty peňažných hotovostí, napríklad

ceniny, poukážky, šeky, b) účty v bankách, c) majetok účtovaný v účtovej skupine 25, d) peniaze na ceste.

(11)
Krátkodobý finančný majetok je likvidný, bezprostredne obchodovateľný majetok, u ktorého predpokladaná držba je najviac jeden rok odo dňa uskutočnenia účtovného prípadu.
(12)
Krátkodobými pohľadávkami sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti najviac jeden rok.

§ 18

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek
(1)
Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.
(2)
K cenným papierom a podielom, ktorých zmena reálnej hodnoty sa účtuje na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov okrem cenných papierov a podielov podľa § 14 ods. 12, sa tvorba a zúčtovanie opravnej položky účtuje takto:

a) suma, ktorá tvorí kladný rozdiel medzi ocenením podľa § 25 ods. 1 zákona a reálnou hodnotou tohto majetku, sa účtuje na ťarchu účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku alebo účtu 291– Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku; ak sa účtovala zmena reálnej hodnoty v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, zúčtuje sa opačným účtovným zápisom ako jej tvorba,

b) suma, ktorá tvorí kladný rozdiel medzi reálnou hodnotou tohto majetku a ocenením podľa § 25 ods.1 zákona a je k tomuto majetku vytvorená opravná položka, sa

  1. vo výške vytvorenej opravnej položky zúčtuje na ťarchu účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku alebo účtu 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku,
  2. vo výške sumy tvoriacej rozdiel účtuje na ťarchu účtu 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely alebo účtu 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere so súvzťažným zápisom v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov.
(3)
Opravná položka k dlhodobému finančnému majetku, ktorého hodnota sa oceňuje metódou vlastného imania, sa účtuje, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako je hodnota tohto majetku ocenená metódou vlastného imania. Opravná položka sa účtuje primerane postupom podľa odseku 2, pričom sa pri jej účtovaní posudzuje hodnota majetku ocenená metódou vlastného imania a hodnota majetku znížená
o predpokladané nižšie ekonomické úžitky.
(4)
Opravná položka k odpisovanému dlhodobému majetku, ktorého úžitková hodnota sa znižuje opotrebovaním, sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa na tieto účely rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok a už vytvorenej opravnej položky. Opravná položka k neodpisovanému dlhodobému majetku sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve. Ocenením neodpisovaného dlhodobého majetku v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení už vytvorenej opravnej položky. Ak predpokladaná predajná cena dlhodobého majetku po odpočítaní nákladov na predaj je vyššia ako predpokladaná hodnota ďalšieho využitia tohto majetku účtovnou jednotkou, pri tvorbe opravnej položky sa zohľadňuje predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj.
(5)
Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1.
(6)
Opravná položka k finančnému majetku sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa na tieto účely rozumie ocenenie po zohľadnení už vytvorenej opravnej položky.
(7)
Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.
(8)
Opravná položka k dlhodobej pohľadávke a k dlhodobému finančnému majetku, ktorým sú pôžičky, ak je zostatková doba splatnosti tejto pohľadávky alebo pôžičky dlhšia ako jeden rok, upravuje hodnotu tejto pohľadávky a pôžičky na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery.
(9)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku. Posudzuje sa potreba účtovania upravujúcich závierkových účtovných prípadov podľa § 2a ods. 1 písm. b), napríklad v prípade vyhlásenia konkurzu alebo reštrukutralizácie16) na niektorého z odberateľov, ktoré sa uskutočnilo po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktorým sa spravidla potvrdí, že znehodnotenie pohľadávok z obchodného styku existovalo už ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(10) Opravná položka nemá aktívny zostatok.

(11)
Tvorba opravnej položky k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku, k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku a k poskytnutým preddavkom na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa účtuje na ťarchu účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku. Tvorba opravnej položky k zásobám, s výnimkou zásob vlastnej výroby, sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám. Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám. Tvorba opravnej položky k dlhodobému finančnému majetku, ku krátkodobému finančnému majetku, k obstarávanému finančnému majetku a k poskytnutým preddavkom na finančný majetok sa účtuje na ťarchu účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k finančnému majetku v účtovej skupine 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku alebo 29 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku, ak ide o krátkodobý finančný majetok. Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.
(12)
Zúčtovanie opravnej položky sa účtuje z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva alebo z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva, napríklad pri predaji, likvidácií, darovaní, škode, spotrebe a inkase pohľadávky, sa účtuje pred vyradením majetku z účtovníctva.
(13)
Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva, sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku a pri dlhodobom odpisovanom majetku v prospech vecne príslušného účtu oprávok k dlhodobému majetku.
(14)
Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky so súvzťažným zápisom v prospech účtu

a) 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku,

16) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

b) 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám, c) 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob, d) 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku, e) 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam.

(15) Ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad, ak nie je záväzok splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále.

§ 19

Zásady pre tvorbu a použitie rezerv
(1)
Rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku.
(2)
Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Pri tvorbe rezerv podľa odseku 8 písm. s) sa môžu použiť poistno – matematické metódy a hodnota týchto rezerv sa upravuje na ich hodnotu v čase účtovania a vykazovania.
(3)
Tvorba rezerv súvisiaca s obstaraním majetku, napríklad nevyfakturovaná dodávka materiálu, nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku sa účtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu majetku a jej použitie so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu záväzkov, napríklad po obdržaní faktúry od dodávateľa.
(4)
Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia.
(5)
Rezervy nemajú aktívny zostatok.
(6)
Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška.
(7)
Rezervy sa vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecných záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám, napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená. Rezervy sa vytvárajú na

a) náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia, b) reklamácie a záručné opravy, c) odstránenie odpadov a obalov, d) rekultiváciu pozemkov,

e) demoláciu budov,

f) odstupné,

g) nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia,

h) odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

i) nevyfakturované dodávky a služby,

j) členské príspevky do zväzov, spolkov, komôr a podobne, ktoré sa týkajú

vykazovaného účtovného obdobia,

k) bonusy, skontá, rabaty a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb

predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia,

l) náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy

týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,

m) náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie,

n) pokuty a penále,

o) finančné povinnosti vyplývajúce z ručenia a záruk,

p) povinnosť spätného odkúpenia obalov,

q) prebiehajúce a hroziace súdne spory,

r) vyplácanie prémií a odmien,

s) vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných

jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov

(zamestnanecké požitky),

t) provízie obchodným zástupcom,

u) na stratové zmluvy a nevýhodné zmluvy, ktorými sú zmluvy, pri ktorých náklady

nevyhnutné na splnenie zmluvných povinností prevyšujú ekonomický úžitok,

ktorý sa zo zmluvy očakáva,

v) náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu podľa § 41,

w) vypustené emisie do ovzdušia,

x) a iné riziká a straty súvisiace s činnosťou účtovnej jednotky.

(8)
Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.
(9)
Rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii sa tvorí ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv.
(10)
Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby podľa § 30 sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky. Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

§ 20

Odpisovanie dlhodobého majetku

(1)
Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Zostatková hodnota sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobého hmotnému majetku.
(2)
Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania.
(3)
Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.
(4)
Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje doba použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje

a) očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,

b) očakávané fyzické opotrebovanie majetku, ktoré závisí od bežných podmienok jeho využívania, ako je smennosť, plán opráv a údržby, starostlivosť o majetok v čase, keď sa nevyužíva,

c) technické a morálne zastaranie, d) zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku, e) rôzna doba použiteľnosti a rôzny priebeh opotrebenia jednotlivých oddeliteľných

súčastí dlhodobého majetku podľa potrieb účtovnej jednotky.

(5)
Podľa meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.
(6)
Pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuálne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo.
(7)
Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka.
(8)
Účtovné odpisy sa účtujú v prospech účtu účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Spôsob zaokrúhľovania odpisov sa uvádza v odpisovom pláne.
(9)
Dlhodobý hmotný majetok, ktorý bol obstaraný družstevnou bytovou výstavbou a neslúži podnikaniu, sa neodpisuje.
Podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní majetku

§ 21

Podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého finančného majetku

(1)
Dlhodobý majetok a jeho technické zhodnotenie ocenené obstarávacou cenou, reprodukčnou obstarávacou cenou alebo vlastnými nákladmi sa účtuje na príslušných účtoch majetku.
(2)
Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú rovnakým spôsobom ako dotácie podľa § 56 ods.12. Ak ide o neodpisovaný dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou účtuje sa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
(3)
Ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma uvedená v osobitnom predpise11) a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady neprevyšujúce uvedenú sumu sa môžu účtovať ako

a) technické zhodnotenie, b) služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok, c) náklady na hospodársku činnosť, ak ide o dlhodobý hmotný majetok.

(4)
Ak sa technické zhodnotenie podľa zmluvy bude odpisovať v účtovníctve nájomcu, ocenenie podľa odseku 3 sa nezvýši.
(5)
O trvalom znížení hodnoty dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtuje prostredníctvom odpisov, ak nejde o škodu.
(6)
O znížení hodnoty dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 18 na účtoch účtovej skupiny 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku. Hodnota dlhodobého finančného majetku, ktorým sú pôžičky, ak sú neúročené alebo úročené nižšou úrokovou sadzbou ako je obvyklá úroková sadzba, sa upraví opravnou položkou na jej súčasnú hodnotu.
(7)
Dlhodobý majetok nadobudnutý zámenou podľa § 25 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona sa ocení reálnou hodnotou podľa § 27 zákona. Pri účtovaní zámeny sa primerane postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja. Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutého dlhodobého majetku a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na vecne príslušný nákladový účet, na ktorom sa účtuje úbytok majetku alebo na vecne príslušný výnosový účet, na ktorom sa účtuje dosiahnutie výnosu z tohto majetku.

§ 22

Podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní zásob

(1)
Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov, alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob. Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.
(2)
Obstarávaciu cenu zásob je možné na analytických účtoch rozdeliť na cenu, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním alebo na vopred stanovenú cenu, za ktorú sa majetok obstará a odchýlku od skutočnej ceny, za ktorú sa majetok obstará a náklady súvisiace s obstaraním. Pri vyskladnení zásob sa tieto náklady alebo odchýlky rozpúšťajú spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise účtovnej jednotky.
(3)
Z vnútropodnikových služieb súvisiacich s obstaraním zásob nákupom a so spracovaním zásob, sa do obstarávacej ceny aktivuje len prepravné a vlastné náklady na spracovanie materiálu podľa § 43 ods. 2 a 4.
(4)
Finančné náklady súvisiace s použitím cudzích zdrojov, napríklad úroky, môžu sa zahrnúť do vlastných nákladov len vtedy, ak patria do obdobia ich vytvárania.
(5)
Vlastné náklady pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sa ocenia buď vo svojej skutočnej výške, alebo vo výške vlastných nákladov podľa operatívnych (plánových) kalkulácií. Takto určené náklady sú náklady určené v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach určených technickou prípravou výroby na uskutočňovanie výkonov a preto sú takmer zhodné so skutočnými vlastnými nákladmi.
(6)
Súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba, ktorý sa účtuje podľa § 33 ods. 4 alebo podľa § 78 ods. 4.
(7)
Zásoby nadobudnuté zámenou podľa § 25 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákon sa ocenia reálnou hodnotou podľa § 27 zákona. Pri účtovaní zámeny sa primerane postupuje ako účtovaní kúpy a predaja. Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutých zásob a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na vecne príslušný nákladový účet, na ktorom sa účtuje úbytok tohto majetku alebo na vecne príslušný výnosový účet, na ktorom sa účtuje dosiahnutie výnosu z tohto majetku.

§ 23

Podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní zásob ku dňu inventarizácie a pri uzavieraní účtovných kníh

(1)
Ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo

použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.

(2)
Nevyfakturované dodávky sa ocenia napríklad podľa uzatvorenej zmluvy, dodacieho listu alebo odhadom.

§ 24

Účtovanie kurzových rozdielov

(1) Na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu najmä z dôvodu postúpenia pohľadávky, vkladu pohľadávky do základného imania, vzájomného započítania pohľadávky.

(2) Kurzové rozdiely nevznikajú pri

a) dlžníkovi pri zmene veriteľa a pri veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba,

b) splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností

a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči

vkladateľovi.

(3)
Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý preddavok alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 –Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 zákona, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku. Rovnako sa postupuje pri účtovných prípadoch rovnakého charakteru účtovaných na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom. Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období alebo na účte 384 – Výnosy budúcich období, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom, napríklad vznik nákladov alebo výnosov v budúcich účtovných obdobiach. Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.
(4)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov podľa § 4 ods. 7 zákona účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky, s výnimkou prípadov podľa odsekov 5 a6. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv v cudzej mene.
(5)
Kurzové rozdiely z majetku a záväzkov podľa § 27 ods.1 zákona sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou. Účtujú sa takým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty tohto majetku a záväzkov a to do výnosov alebo nákladov, alebo na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, napríklad pri cenných papieroch podľa § 14, pri derivátoch podľa § 16.
(6)
Kurzové rozdiely pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania podľa § 27 ods. 9 zákona sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.
Podrobnosti o postupoch účtovania v osobitných účtovných prípadoch
§ 25

Účtovanie zmien základného imania a tvorby rezervného fondu a nedeliteľného fondu

(1)
Otváracia súvaha zostavená ku dňu zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra obsahuje splatené vklady, pohľadávku vo výške nesplatených vkladov, základné imanie zapísané do obchodného registra, emisné ážio, rezervný fond a ďalšie skutočnosti uvedené v písomnostiach súvisiacich zo založením a vznikom akciovej spoločnosti.
(2)
Pri účtovaní základného imania účtovnej jednotky, ktorou je akciová spoločnosť, sa postupuje takto:

a) na účte 411 – Základné imanie sa účtuje o zvyšovaní základného imania ku dňu zápisu do obchodného registra, na základe výpisu z obchodného registra,

b) zvýšenie základného imania, ktoré ešte nebolo zapísané do obchodného registra, sa účtuje v prospech účtu 419 – Zmeny základného imania a vyrovná sa preúčtovaním na účte 411 – Základné imanie, ku dňu zápisu do obchodného registra,

c) na účte 411 – Základné imanie sa účtuje o znižovaní základného imania ku dňu zápisu do obchodného registra, na základe výpisu z obchodného registra,

d) zníženie základného imania, ktoré ešte nebolo zapísané do obchodného registra sa účtuje na ťarchu účtu 419 – Zmeny základného imania a vyrovná sa preúčtovaním na účte 411 – Základné imanie, ku dňu zápisu do obchodného registra.

(3)
V účtovnej jednotke, ktorá je akcionárom sa účtuje pohľadávka voči akciovej spoločnosti na vyplatenie likvidačného zostatku ku dňu schválenia návrhu na jeho rozdelenie na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku. Ak bude táto pohľadávka vysporiadaná nepeňažne, obstarávacou cenou takto nadobudnutého majetku je hodnota tejto pohľadávky.
(4)
Pri účtovaní základného imania účtovnej jednotky, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, sa postupuje takto:

a)na účtovanie o vzniku takejto účtovnej jednotky, o zvyšovaní a znižovaní základného imania sa vzťahujú odseky 1 a 2 primerane,

b) vyrovnací podiel sa účtuje ako záväzok voči spoločníkovi v prospech účtu 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely; nepeňažná úhrada vyrovnacieho podielu sa účtuje súvzťažne so zostatkovou hodnotou odpisovaného dlhodobého majetku a obstarávacou cenou neodpisovaného dlhodobého majetku alebo súvzťažne s účtom iného majetku; ak vznikne rozdiel na účte záväzkov účtuje sa v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.

(5)
V účtovnej jednotke, ktorá je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným sa účtuje pohľadávka voči spoločnosti s ručením obmedzeným na vyrovnací podiel na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku. Ak bude táto pohľadávka vysporiadaná nepeňažne, obstarávacou cenou takto nadobudnutého majetku je výška tejto pohľadávky.
(6)
Pri účtovaní základného imania účtovnej jednotky, ktorou je družstvo sa postupuje takto:

a) o zvyšovaní základného imania sa účtuje na účte 411 – Základné imanie pri prijatí nového člena, pri upísaní ďalších vkladov, ku ktorým sa zaviazali členovia družstva a ktoré nie sú určené na zvyšovanie zapisovaného základného imania do obchodného registra; pri zvyšovaní základného imania z účtovného zisku družstva na základe stanov alebo podľa rozhodnutia členskej schôdze,

b) o znižovaní základného imania na účte 411 – Základné imanie sa účtuje

  1. vyrovnací podiel člena družstva z vlastného imania družstva okrem nedeliteľného fondu a ďalších fondov, ak je použitie týchto fondov upravené v stanovách,
  2. úhrada straty, ak družstvo nemá v stanovách upravenú uhradzovaciu povinnosťčlenov alebo, ak stanovy neupravujú úhradu straty inak,

3. zníženie už upísaných členských vkladov, c) o znižovaní základného imania sa neúčtuje pri prevode členských práv, alebo ak sa dedič stane členom družstva, d) o zvyšovaní alebo znižovaní nezapisovaného základného imania družstva sa môže

účtovať v prospech alebo na ťarchu účtu 411 bez účtovania na účte 419, e) na účtovanie o vyrovnacom podiele sa primerane vzťahuje odsek 4.

(7)
Na účtovanie základného imania v účtovnej jednotke, ktorou je komanditná spoločnosť sa primerane vzťahuje odsek 4.
(8)
Tvorba rezervného fondu pri vzniku obchodnej spoločnosti sa účtuje na ťarchu účtu 353 –Pohľadávky za upísané vlastné imanie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov. Tvorba rezervného fondu z účtovného zisku sa účtuje na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní alebo 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 421 – Zákonný rezervný fond. V účtovníctve spoločníka sa účtuje pri vzniku obchodnej spoločnosti suma tvoriaca rezervný fond naťarchu účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov.
(9)
Pri vzniku družstva sa tvorba nedeliteľného fondu účtuje na ťarchu účtu 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 418 – Nedeliteľný fond z kapitálových vkladov. Tvorba nedeliteľného fondu z účtovného zisku sa účtuje na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní alebo 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 422 – Nedeliteľný fond. V účtovníctve člena družstva sa účtuje pri vzniku družstva suma tvoriaca nedeliteľný fond na ťarchu účtu 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov.

§ 26

Účtovanie pri zlúčení, splynutí a rozdelení

(1) Pri zrušení bez likvidácie sa v účtovníctve zanikajúcej účtovnej jednotky ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu rozdiely vzniknuté medzi reálnou hodnotou majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona a účtovnou hodnotou majetku a záväzkov účtujú

a) na účet opravných položiek podľa § 18, ak je reálna hodnota majetku nižšia ako účtovná hodnota tohto majetku, pričom pri ich účtovaní sa odhadujú ekonomické úžitky z majetku v účtovnej jednotke, ktorá sa stane právnym nástupcom (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“),

b) na účet rezerv; tvorba a zrušenie rezerv sa účtuje podľa § 19 a zohľadňuje sa tvorba rezerv v nástupníckej účtovnej jednotke,

c) výsledkovo alebo na účet 414 –Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, ak ide o majetok a záväzky podľa § 14 a 16, pri ktorých sa účtuje zmena reálnej hodnoty z dôvodu zostavenia účtovnej závierky,

d) v ostatných prípadoch neuvedených v písmenách a) až c) na účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení; pred účtovaním oceňovacieho rozdielu sa zúčtuje opravná položka podľa § 18 ods. 14.

(2)
V účtovníctve sa účtovnou hodnotou podľa odseku 1 rozumie hodnota majetku po zohľadnení odpisov vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenenie metódou vlastného imania pri cenných papieroch a podieloch oceňovaných metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, hodnota majetku po zohľadnení opravných položiek vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie a rezerv vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
(3)
V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa oceňujú majetok a záväzky podľa § 25 ods.1 písm. f) zákona v zanikajúcej právnickej osoby alebo podľa § 25 ods. 2 zákona. Pri zlúčení sa preberajú konečné stavy účtov nástupníckej účtovnej jednotky podľa § 17 ods. 6 zákona.
(4)
Zostatok účtu 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení vzniknutý podľa ods. 1 písm. d), sa v otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky vykazuje na účtoch účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy a účtovej skupiny 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia, a to v súlade so zmluvou o zlúčení, splynutí alebo rozdelení.
(5)
V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa vzniknuté rozdiely z dôvodu vylúčenia vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia medzi účtovnými jednotkami zúčastnenými na splynutí a rozdelení vykazujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Pri zlúčení sa vzájomné pohľadávky a záväzky vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia medzi účtovnými jednotkami zúčastnenými na zlúčení vylúčia po zlúčení, a vzniknuté rozdiely z dôvodu vylúčenia vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane účtov časového rozlíšenia a rezerv, sa účtujú na príslušné účty nákladov alebo výnosov v účtovníctve nástupníckej účtovnej jednotky.
(6)
V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa vykazujú majetok, záväzky a vlastné imanie jednotlivých účtovných jednotiek zúčastnených na zlúčení, splynutí a rozdelení, ak zúčastnená účtovná jednotka nemá podiel18) v inej zúčastnenej účtovnej jednotke. Ak jedna zúčastnená účtovná jednotka má podiel v inej zúčastnenej účtovnej jednotke, vykazujú sa hodnoty v otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky po vylúčení podielov, ktoré sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok a

hodnoty vlastného imania pripadajúceho na tieto podiely. Hodnota goodwillu alebo záporného goodwillu sa vykazuje podľa § 37 ods. 8 až 11.

(7)
Ak podľa osobitného predpisu19) vznikajú pri zlúčení vlastné akcie alebo vlastné obchodné podiely, v otváracej súvahe sa vykazuje

a) majetok, záväzky a vlastné imanie nástupníckej účtovnej jednotky,

b) majetok, záväzky a vlastné imanie zanikajúcej právnickej osoby, a to vrátane vlastných akcií alebo vlastných obchodných podielov,

c) goodwill alebo záporný goodwill, ktorého suma sa vypočíta ako rozdiel medzi hodnotou finančnej investície tvoriacej podiel18) v nástupníckej účtovnej jednotke a hodnotou vlastného imania nástupníckej účtovnej jednotky pripadajúcou na tento podiel,

d) v hodnote goodwillu alebo záporného goodwillu suma na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Nerozdelená strata minulých rokov.

(8)
V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa majetok a záväzky, ktoré sa preberajú od zahraničnej právnickej osoby v ocenení podľa § 25 ods. 2 zákona, vykazujú prepočítané podľa § 24 ods. 2 písm. c) zákona.
(9)
V nástupníckej účtovnej jednotke, ktorá v otváracej súvahe vykázala vlastné akcie alebo vlastné obchodné podiely a účtuje zánik vlastných akcií alebo obchodných podielov z dôvodu zníženia základného imania, sa rozdiel medzi účtovnou hodnotou vlastných akcií alebo vlastných obchodných podielov a menovitou hodnotou znižovaného základného imania účtuje podľa charakteru na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

18) § 61 Obchodného zákonníka. 19) § 120 ods. 3 Obchodného zákonníka.

§ 27

Účtovanie predaja podniku

(1)
Pri predaji podniku alebo jeho časti sa v účtovníctve predávajúceho účtuje predávaný majetok podniku alebo jeho časti na ťarchu účtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady a záväzky v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy. Predajná cena sa účtuje na ťarchu účtu 371 – Pohľadávky z predaja podniku a v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy. Rozdiel účtov 588 – Ostatné mimoriadne náklady a 688 – Ostatné mimoriadne výnosy vyjadruje zisk alebo stratu z predaja podniku.
(2)
V účtovníctve kupujúceho sa účtuje kupovaný majetok podniku alebo jeho časti na ťarchu príslušných účtov majetku a prevzaté záväzky v prospech príslušných účtov záväzkov. Kúpna cena sa účtuje v prospech účtu 372 – Záväzky z kúpy podniku.

§ 27a

Účtovanie nepeňažných vkladov

(1)
Pri nepeňažnom vklade, ktorým je podnik alebo časť podniku (ďalej len „vklad podniku“), sa v účtovníctve prijímateľa vkladu podniku účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriace vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení podľa § 27 ods. 2 zákona. Identifikovaný a spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou vkladateľa sa u prijímateľa vkladu podniku účtuje na príslušný účet dlhodobého nehmotného majetku.
(2)
V účtovníctve prijímateľa vkladu podniku sa rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka19aa)(ďalej len „uznaná hodnota vkladu“), účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účet 015 – Goodwill.
(3)
V účtovníctve vkladateľa vkladu podniku sa vyradia z účtovníctva jednotlivé zložky majetku a záväzkov v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaných jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy. Suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.
(4)
V účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa z účtovníctva vyradí majetok v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy. Suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej

19aa) § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.

skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.

(5) V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa účtuje na jednotlivé vecne príslušné účty majetku majetok v uznanej hodnote vkladu.

§ 28

Účtovanie pri zrušení obchodných spoločností, družstiev alebo štátnych podnikov s likvidáciou

(1)
Ku dňu skončenia likvidácie obchodných spoločností alebo družstiev sa zostaví mimoriadna účtovná závierka, ktorá obsahuje vyčíslenie záväzku z dôvodu splatnej dane z príjmov. Na účely zabezpečenia vedenia účtovníctva do dňa zániku účtovnej jednotky sa otvoria účty majetku a záväzkov a účtuje sa o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu spoločníkov na likvidačnom zostatku.
(2)
Na účtovanie o zrušení štátneho podniku s likvidáciou sa primerane vzťahuje odsek 1.

§ 29

Účtovanie v konkurze a reštrukturalizácii

(1)
Pri uzavieraní účtovných kníh z dôvodu konkurzu alebo reštrukturalizácie16) podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona sa zostatky tých účtov časového rozlíšenia, rezerv a opravných položiek, ktoré konkurzom alebo reštrukturalizáciou stratili opodstatnenosť preúčtujú na účty pohľadávok a záväzkov, alebo na účty nákladov a výnosov podľa vecnej povahy.
(2)
Na základe reštrukturalizačného plánu potvrdeného uznesením súdu16a) sa v účtovníctve účtovnej jednotky upravuje vznik, zmena alebo zánik jej záväzkov. Zníženie výšky záväzku alebo zánik záväzku sa účtuje na ťarchu príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy. Záväzky, ktoré sa nenachádzajú v účtovníctve, ale preukázateľne patria účtovnej jednotke na základe schváleného zoznamu pohľadávok sa účtujú v prospech vecne príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov.

§ 30 Účtovanie zákazkovej výroby

(1) Na účely účtovania zákazkovej výroby u zhotoviteľa sa rozumie

16) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16a) § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 353/2005 Z. z.

a) zákazkovou výrobou zákazka vznikajúca na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom osobitne dohodnutá na zhotovenie majetku alebo kombinácie majetkov, ktoré spolu súvisia alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, funkciu, účel alebo použitie, pri ktorej objednávateľ určuje hlavné konštrukčné prvky alebo architektonicko – stavebné riešenie, a preto nejde

o štandardizovanú výrobu; zákazkovou výrobou sa okrem zhotovenia majetku alebo kombinácie majetkov rozumie aj

  1. zmluva na poskytovanie služieb, ktoré priamo súvisia so zhotovením majetku alebo kombinácie majetkov, napríklad služby manažérov projektu alebo architektov,
  2. zmluva na likvidáciu majetku, obnovu prostredia alebo rekultiváciu životného prostredia po likvidácii majetku, ku ktorému sa táto likvidácia, obnova alebo rekultivácia viaže,

b) zmluvnými výnosmi zákazkovej výroby odhadované výnosy zo zákazkovej výroby dohodnuté v zmluve a zvyčajne stanovené na základe fixnej ceny alebo stanovené ako súčet nákladov na realizáciu zákazkovej výroby a marže, odsúhlasenej odchýlky pôvodne stanovených výnosov, iného nároku zo zákazkovej výroby a stimulačného doplatku,

c) fixnou cenou cena pevne stanovená za zákazkovú výrobu ako celok alebo za jednotku výkonu, ktorá sa zvyšuje alebo znižuje podľa dodatočne dohodnutej zmeny jednej alebo viacerých špecifikácií zákazkovej výroby alebo z dôvodu sankcií,

d) súčtom nákladov na realizáciu zákazkovej výroby a marže cena, pri ktorej má zhotoviteľ nárok na oprávnené náklady alebo inak vymedzené náklady a maržu stanovenú ako percentuálnu časť týchto nákladov alebo ako pevný poplatok,

e) odchýlkou zmena dohodnutej ceny z dôvodu pokynu objednávateľa na zmenu v rozsahu vykonania prác, ktoré ovplyvňujú zmluvné výnosy, a je pravdepodobné schválenie rozsahu a sumy odchýlky objednávateľom, pričom suma zmluvných výnosov sa dá spoľahlivo oceniť,

f) iným nárokom zo zákazkovej výroby suma požadovaná ako náhrada za vzniknuté náklady nezahrnuté do zmluvnej ceny, ak je pravdepodobné, že objednávateľ nárok uzná, pričom uznaná suma objednávateľom sa dá spoľahlivo stanoviť,

g) stimulačným doplatkom dodatočná suma zaplatená objednávateľom alebo v jeho mene zhotoviteľovi, ak sú dosiahnuté alebo prekročené stanovené parametre výkonov tvoriacich predmet zákazkovej výroby a je pravdepodobné ich splnenie alebo prekročenie, pričom suma stimulačného doplatku sa dá spoľahlivo stanoviť,

h) zmluvnými nákladmi sú predpokladané náklady, ktoré sa dajú priradiť k zákazkovej výrobe odo dňa zabezpečenia zmluvy až po jej úplné splnenie, pričom sa delia na priame náklady na zákazkovú výrobu, nepriame náklady, ktoré sa vo všeobecnosti dajú priradiť k zákazkovej výrobe a ostatné náklady, ktoré možno požadovať na preplatenie od objednávateľa na základe podmienok zmluvy,

i) priamymi nákladmi náklady priamo sa vzťahujúce na zákazkovú výrobu, ktoré boli zákazkovou výrobou vyvolané v rozsahu, v akom sa vzťahujú k jej realizácii, predovšetkým náklady na spotrebovaný materiál, prácu, odpisy dlhodobého majetku, na nájom strojov a zariadení, na dizajn a technickú pomoc, úroky z úverov, odhadované náklady na odstraňovanie vád a záručnú opravu; tieto náklady môžu byť znížené o výnosy, ktoré nie sú zahrnuté do zmluvných výnosov, napríklad výnosy z nadbytočného materiálu,

j) nepriamymi nákladmi náklady, ktoré súvisia so všeobecnými činnosťami spojenými so zákazkovou výrobou a dajú sa priradiť k zákazkovej výrobe, napríklad náklady na poistenie, náklady na dizajn a technickú pomoc, režijné náklady a ostatné nepriame náklady, pričom tieto náklady sa priraďujú pomocou metód, ktoré sú systematické, racionálne vyjadrujú vzťah medzi týmito nákladmi a zákazkovou výrobou a sú aplikované rovnakým spôsobom na všetky náklady, ktoré majú podobný charakter,

k) ostatnými nákladmi, ktoré možno požadovať na preplatenie od objednávateľa náklady neuvedené v písmenách i) a j), ale sú dohodnuté v zmluvných podmienkach, napríklad niektoré náklady na všeobecnú administratívu, náklady na vývoj,

l) nákladmi, ktoré sa nedajú priradiť ku zákazkovej výrobe náklady, ktoré nesúvisia so zákazkovou výrobou alebo nemôžu byť priradené k zákazkovej výrobe, napríklad ostatné náklady, ktorých preplatenie nie je v zmluve dohodnuté, odbytové náklady, odpisy nečinných strojov a zariadení, ktoré sa nepoužívajú pri konkrétnej zákazkovej výrobe,

m) nákladmi na zabezpečenie zmluvy náklady samostatne identifikovateľné a spoľahlivo oceniteľné na zabezpečenie zmluvy, ak je dostatočne pravdepodobné podpísanie zmluvy.

(2)
V účtovníctve zhotoviteľa sa ako jedna zákazková výroba účtuje skupina zmlúv s jedným objednávateľom alebo niekoľkými objednávateľmi, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) skupina zmlúv a ich podmienky sa dohadujú ako jeden celok , b) skupina zmlúv vzájomne úzko súvisí tak, že sú súčasťou jedného projektu a majú spoločnú maržu, c) zmluvy sa vykonávajú súbežne alebo na seba postupne nadväzujú.

(3)
V účtovníctve zhotoviteľa, ak sa v jednej zmluve dohodlo zhotovenie viacerých majetkov, sa účtuje o zhotovení jednotlivého majetku tvoriaceho predmet zmluvy ako o samostatnej zákazkovej výrobe, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) pre jednotlivý majetok sa predložili samostatné ponuky,

b) jednotlivý majetok bol predmetom samostatného rokovania a zhotoviteľ a objednávateľ mali možnosť prijať alebo odmietnuť tú časť zmluvy, ktorá sa vzťahuje na jednotlivý majetok,

c) ku jednotlivému majetku možno identifikovať zmluvné náklady a zmluvné výnosy.

(4) V účtovníctve zhotoviteľa sa zhotovenie dodatočného majetku účtuje ako

  1. o samostatnej zákazkovej výrobe, ak
  2. a) majetok sa podstatne líši v dizajne, technológii alebo funkcii od majetku obsiahnutého v pôvodnej zmluve alebo b) cena zhotovenia dodatočného majetku sa dohodne bez ohľadu na pôvodnú zmluvnú cenu.
  • Na účely účtovania zákazkovej výroby sa používa rozpočtovanie zmluvných nákladov a zmluvných výnosov. V priebehu zákazkovej výroby sa suma rozpočtovaných zmluvných nákladov a rozpočtovaných zmluvných výnosov prehodnocuje a upravuje na základe prehodnotenia budúcich udalostí a zníženia alebo odstránenia neistoty. Zmena rozpočtovaných zmluvných nákladov a rozpočtovaných zmluvných výnosov sa účtuje do nákladov alebo výnosov účtovného obdobia, v ktorom bola uskutočnená.Pri účtovaní výnosov s fixnou cenou sa dá výsledok zákazkovej výroby spoľahlivo oceniť, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
    1. Na účely účtovania zákazkovej výroby, pri ktorej sa dá výsledok zákazkovej výroby spoľahlivo odhadnúť, sa zmluvné výnosy a zmluvné náklady pripadajúce na účtovné obdobie účtujú ako náklady a výnosy metódou stupňa dokončenia. Pri účtovaní zmluvných výnosov podľa metódy stupňa dokončenia zákazkovej výroby sa zmluvné výnosy priraďujú k už vynaloženým zmluvným nákladom, ktoré sa vynaložili na dosiahnutie stupňa dokončenia
    2. zákazkovej výroby. Metóda stupňa dokončenia sa uskutočňuje kumulatívne v každom účtovnom období na základe aktuálneho rozpočtu zmluvných nákladov a zmluvných výnosov.

a) celkové zmluvné výnosy sa môžu spoľahlivo stanoviť, b) je pravdepodobné, že do účtovnej jednotky budú plynúť ekonomické úžitky spojené so zmluvou,

c) náklady na dokončenie zákazkovej výroby, ako aj stupeň dokončenia zákazkovej výroby sa môže spoľahlivo určiť ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, d) zmluvné náklady sa môžu identifikovať a spoľahlivo oceniť tak, že sa môžu porovnať skutočne vynaložené náklady s predpokladanými nákladmi stanovenými v rozpočte.

(8)
Pri účtovaní zmluvných výnosov stanovených ako súčet nákladov na realizáciu zákazkovej výroby a marže sa dá výsledok zákazkovej výroby spoľahlivo odhadnúť, ak :

a) je pravdepodobné, že do účtovnej jednotky budú plynúť ekonomické úžitky spojené so zmluvou a b) zmluvné náklady sa môžu identifikovať a spoľahlivo stanoviť.

(9)
Pri účtovaní podľa metódy stupňa dokončenia zákazkovej výroby, pri ktorej sa stupeň dokončenia zákazkovej výroby zisťuje podľa nákladov skutočne vynaložených na zákazkovú výrobu, sa do výpočtu zahŕňajú len tie náklady, ktoré zodpovedajú už vykonanej práci. Metóda stupňa dokončenia sa určuje napríklad ako

a) pomer skutočne už vynaložených nákladov na zákazkovú výrobu za vykonanú prácu a rozpočtovaných zmluvných nákladov na zákazkovú výrobu, b) zistenie stavu vykonanej práce, napríklad pomocou odpracovaných hodín, ukončených operácií, alebo c) dokončenie pomernej fyzickej časti zmluvnej práce.

(10)
Ak výsledok zákazkovej výroby ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nemôže spoľahlivo odhadnúť, účtujú sa zmluvné výnosy v sume vynaložených zmluvných nákladov v danom účtovnom období, pri ktorých je pravdepodobné, že budú preplatené (ďalej len „metóda nulového zisku“). Možnosť spoľahlivého odhadu výsledku zákazkovej výroby sa prehodnocuje vždy ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
(11)
Zhotoviteľom požadované sumy za vykonanú prácu na zákazkovej výrobe, napríklad na základe vystaveného účtovného dokladu, sa účtujú na ťarchu účtu 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech účtu 606 – Výnosy zo zákazky. Preddavky, ktoré zhotoviteľ prijal pred vykonaním príslušnej práce sa účtujú v prospech účtu 324 – Prijaté preddavky alebo v prospech účtu 475 – Dlhodobé prijaté preddavky.
(12)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa doúčtuje rozdiel medzi doteraz požadovanými platbami za plnenie na zákazkovej výrobe a hodnotou zákazkovej výroby podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku na účet 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom na účet 606 – Výnosy zo zákazky.
(13)
Ak sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka predpokladá, že zmluvné náklady prevýšia zmluvné výnosy, účtuje sa odhad očakávanej straty zo zákazkovej výroby ako rezerva na stratu zo zákazkovej výroby. Výška očakávanej straty je určená bez ohľadu na to, či sa začala práca na zákazkovej výrobe, na stupeň dokončenia zákazkovej

výroby alebo na výšku ziskov, ktorých vznik sa očakáva z iných zmlúv, ku ktorým sa nepristupuje ako k jednej zákazkovej výrobe.

(14)
Očakávaná strata zo zákazkovej výroby môže byť identifikovaná, ak sa výsledok zo zákazkovej výroby môže spoľahlivo odhadnúť. Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky. V účtovnom období, v ktorom už nie je pravdepodobná strata zo zákazkovej výroby alebo je pravdepodobné zníženie straty zo zákazkovej výroby alebo zúčtovanie straty, sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

§ 30a

Účtovanie finančného prenájmu

(1) Na účely účtovania finančného prenájmu sa rozumie

a) finančným prenájmom obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu16b) tohto majetku,

b) dohodnutými platbami jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu majetku; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena19a), za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu,

c) istinou u prenajímateľa celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné výnosy; nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery,

d) istinou u nájomcu celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými budúcimi výnosmi.

(2)
V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu istina u prenajímateľa so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu účtovej triedy 6 – Výnosy. Vyradenie prenajatého majetku z účtovníctva prenajímateľa sa účtuje na ťarchu príslušného účtu nákladov so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku.
(3)
V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu splatný finančný výnos so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 – Úroky. Členenie dohodnutých platieb na istinu u prenajímateľa a finančný výnos sa uvedie v zmluve o finančnom prenájme, napríklad v splátkovom kalendári týchto platieb.
(4)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu finančný výnos pripadajúci na obdobie od posledného dňa splatnosti dohodnutých platieb do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 – Úroky.
(5)
Prijatie majetku prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení podľa zmluvy o finančnom prenájme so súvzťažným zápisom v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky.
(6)
Finančné vysporiadanie prenajímateľa s nájomcom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje

16b) § 2 písm. s) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z. 19a) § 2 písm. s) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z.

a) v prospech účtu 374 – Pohľadávky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 325 – Ostatné záväzky, ak prenajímateľ odobral prenajatý majetok nájomcovi,

b) na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky so súvzťažným zápisom v

  1. prospech účtu 374 – Pohľadávky z nájmu do výšky zostatku pohľadávky vzniknutej z finančného prenájmu, prípadne
  2. prospech účtu 648 – Ostatné prevádzkové výnosy.
(7)
Prijatie majetku nájomcom sa v účtovníctve nájomcu účtuje v deň prijatia majetku na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu sa účtujú na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia alebo 379 – Iné záväzky.
(8)
Majetok obstaraný finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu odpisuje podľa § 20.
(9)
V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v účtovníctve nájomcu účtuje splatný finančný náklad v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 562 – Úroky.
(10)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v účtovníctve nájomcu účtuje v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu finančný náklad pripadajúci na obdobie od posledného dňa splatnosti dohodnutých platieb do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 562 – Úroky.
(11)
V deň odovzdania majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve nájomcu účtuje takto:

a) zostatková cena majetku v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 08 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 551 – Odpisy,

b) vyradenie majetku z účtovníctva nájomcu na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku.

(12)
Finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve nájomcu účtuje v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom na ťarchu

a) účtu 474 – Záväzky z nájmu do výšky zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu, prípadne b) účtu 548 – Ostatné prevádzkové náklady.

(13)
Nárok na plnenie z finančného vysporiadania nájomcu s prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve nájomcu účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné prevádzkové výnosy so súvzťažným zápisom na ťarchu

a) účtu 474 – Záväzky z nájmu, prípadne b) účtu 315 – Ostatné pohľadávky.

(14) Výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou

  1. o finančnom prenájme, sa v účtovníctve predávajúceho časovo rozlišuje počas dohodnutej doby finančného prenájmu v sume, ktorá je znížená o účtovnú hodnotu tohto majetku, ak sa pri jeho predaji dosiahol zisk.
  2. Istina u nájomcu z dohodnutých platieb sa v účtovníctve nájomcu stanoví podľa odseku 1 písm. c), ak ide o finančný prenájom od zahraničného prenajímateľa, ktorý neurčuje rozdelenie dohodnutých platieb na istinu a finančný výnos.
§ 30b Účtovanie o emisných kvótach
(1)
V účtovnej jednotke, ktorej je bezodplatne pripísaný proporčný podiel emisných kvót na účet kvót podľa osobitného predpisu,19b) sa tieto emisné kvóty účtujú v deň ich pripísania v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 zákona. Emisné kvóty sa účtujú na ťarchu vytvoreného účtu v účtovej skupine 25 – Krátkodobý finančný majetok, napríklad účtu 254 – Emisné kvóty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období.
(2)
Nakúpené emisné kvóty sa účtujú na účte 254 – Emisné kvóty v obstarávacej cene. Obstarávanie emisných kvót sa účtuje na účte 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku. Predaj emisných kvót sa účtuje v prospech účtu 254 – Emisné kvóty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 561 – Predané cenné papiere a podiely. Výnos z predaja emisných kvót sa účtuje na účte 661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov. Nakúpené emisné kvóty, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona, sa účtujú v ocenení reálnou hodnotou. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú v ocenení podľa § 27 ods. 1 písm. g) zákona. Zmena reálnej hodnoty nakúpených emisných kvót sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov alebo účtu 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov.
(3)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá vypúšťa emisie 19b) do ovzdušia, vytvorí rezerva na vypustené emisie do ovzdušia vo výške násobku známeho množstva vypustených emisií do ovzdušia od prvého dňa príslušného kalendárneho roka do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a hodnoty emisných kvót, ktoré si účtovná jednotka určí na odovzdanie podľa osobitného predpisu.19b) Ak účtovná jednotka nemá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

19b) Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z.

dostatočné množstvo emisných kvót na odovzdanie podľa osobitného predpisu,19b) použije sa na ocenenie chýbajúceho množstva emisných kvót pri tvorbe rezervy odhadná suma potrebná na obstaranie emisných kvót. Vytvorená rezerva sa účtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 323 – Krátkodobé rezervy.

(4) V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá vypúšťa emisie do ovzdušia upravené

19b)

osobitným predpisom, sa zúčtujú bezodplatne pridelené emisné kvóty. Zúčtovanie časového rozlíšenia sa účtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti v časovej a vecnej súvislosti s použitím bezodplatne pridelených emisných kvót z dôvodu ich predaja alebo tvorby rezervy alebo splnenia povinnosti odovzdania emisných kvót.19b)

(5) Ku dňu odovzdania emisných kvót podľa osobitného predpisu 19b) sa účtuje

o vzniku záväzku v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 323 – Krátkodobé rezervy. Výška záväzku sa účtuje v sume násobku overeného množstva emisií vypustených do ovzdušia a hodnoty emisných kvót, ktoré účtovná jednotka si určila na odovzdanie podľa osobitného predpisu.19b) Rozdiel medzi výškou záväzku a

výškou rezervy sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Zároveň sa účtuje zánik záväzku na ťarchu účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 254 – Emisné kvóty.

§ 30c Účtovanie koncesie u koncesionára

(1) Na účely účtovania koncesie u koncesionára sa rozumie

a) koncesnou zmluvou zmluva uzatvorená medzi verejným

19d)

obstarávateľom19c)alebo obstarávateľom a koncesionárom19e) na uskutočnenie stavebných prác alebo zmluva uzavretá medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a koncesionárom na poskytnutie služieb podľa osobitného predpisu19f),

b) koncesiou na stavebné práce s rizikom dopytu zhotovenie diela koncesionárom spojené s rizikom dopytu, ktoré znáša koncesionár, a to podľa podmienok dohodnutých v koncesnej zmluve,

c) rizikom dopytu riziko spojené s nadobudnutím práva na poberanie úžitkov z diela v rozsahu, v ktorom je koncesionárovi poskytnuté ako protiplnenie za zhotovenie diela a hodnota úžitkov závisí od dopytu po užívaní diela,

d) koncesiou na stavebné práce s rizikom dostupnosti zhotovenie diela koncesionárom spojené s rizikom dostupnosti, a to podľa podmienok dohodnutých v koncesnej zmluve,

e) rizikom dostupnosti riziko spojené s nadobudnutím práva na peňažné plnenie od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v rozsahu, v ktorom je koncesionárovi poskytnuté za zhotovenie diela a práva na peňažné plnenie za

19c) § 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. 19d) § 8 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 19e) § 14 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 503/2009 Z. z. 19f) Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

poskytovanie služieb na zabezpečenie dostupnosti diela, a to podľa podmienok dohodnutých v koncesnej zmluve,

f) koncesiou na služby nadobudnutie práva na využívanie poskytovaných služieb podľa osobitného predpisu19g),

g) uvedením diela do užívania začiatok plynutia koncesnej lehoty19h) podľa koncesnej zmluvy.

(2)
Na základe koncesie na stavebné práce s rizikom dopytu sa v účtovníctve koncesionára účtuje o vybudovaní diela ako o zákazkovej výrobe podľa § 30, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo k dielu na začiatku realizácie diela alebo do ukončenia koncesnej lehoty. Na základe uvedenia diela do užívania sa účtuje v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku. Zároveň sa hodnota na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku účtuje v prospech účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 014 – Oceniteľné práva. Oceniteľné právo sa odpisuje podľa odpisového plánu počas koncesnej lehoty. V koncesnej zmluve dohodnuté povinnosti spojené s obnovou diela alebo údržbou diela sa v odhadnej výške výdavkov potrebných na splnenie povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtujú postupom podľa § 19. Ak sú v koncesnej zmluve osobitne dohodnuté peňažné nároky za vykonanie údržby diela alebo obnovy diela, účtujú sa náklady na ich vykonanie a s tým spojené výnosy v čase vykonania údržby diela alebo obnovy diela. Technické zhodnotenie diela sa účtuje metódou percenta dokončenia podľa § 30. Výnosy dosahované poberaním úžitkov z využívania diela sa účtujú do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia na účte 602 – Tržby z predaja služieb.
(3)
Na základe koncesie na stavebné práce s rizikom dostupnosti sa v účtovníctve koncesionára účtuje o vybudovaní diela ako o zákazkovej výrobe podľa § 30, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo k dielu na začiatku realizácie diela alebo do ukončenia koncesnej lehoty. O peňažných nárokoch za zhotovené dielo a o úrokoch vypočítaných metódou efektívnej úrokovej miery, a to vo vecnej a časovej súvislosti, sa účtuje na účte 311 – Odberatelia ako o dlhodobej pohľadávke. O peňažných nárokoch za poskytované služby spojené s dielom sa účtuje vo vecnej a časovej súvislosti počas obdobia od uvedenia diela do užívania do ukončenia koncesnej lehoty na ťarchu účtu 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. V koncesnej zmluve dohodnuté povinnosti spojené s obnovou diela alebo údržbou diela sa v odhadnej výške výdavkov potrebných na splnenie povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtujú postupom podľa § 19. Ak sú v koncesnej zmluve osobitne dohodnuté peňažné nároky za vykonanie údržby diela alebo obnovy diela, účtujú sa náklady na ich vykonanie a s tým spojené výnosy v čase vykonania údržby diela alebo obnovy diela. Technické zhodnotenie diela sa účtuje metódou percenta dokončenia podľa § 30. Výnosy z údržby diela alebo obnovy diela sa účtujú v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb.
(4)
Na základe koncesnej zmluvy, v ktorej koncesionár čiastočne preberá riziko dopytu a čiastočne riziko dostupnosti, sa účtuje v pomere prevzatého rizika dopytu ako o oceniteľnom práve na účte 014 – Oceniteľné práva a v pomere prevzatého rizika dostupnosti ako dlhodobej pohľadávke na účte 311 – Odberatelia.
(5)
V účtovníctve koncesionára sa náklady vzniknuté na zhotovenie diela účtujú na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak koncesionár je vlastníkom zhotovovaného diela a ostáva ním aj po ukončení koncesnej lehoty. Ku dňu uvedenia diela do užívania sa účtuje v prospech účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný a odpisuje sa podľa odpisového plánu postupom podľa § 20. Výnosy dosahované poberaním úžitkov z užívania diela alebo iné peňažné nároky vyplývajúce z koncesnej zmluvy sa účtujú vo vecnej a časovej súvislosti na príslušné účty účtovej skupiny 60 – Tržby za vlastné výkony a tovar.
(6)
Na základe koncesie na služby sa v účtovníctve koncesionára účtujú náklady na služby vo vecnej a časovej súvislosti s dosahovanými výnosmi počas poberania úžitkov zo služieb alebo peňažných nárokov zo služieb od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

19g) § 15 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 503/2009 Z. z. 19h) § 66 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 503/2009 Z. z.

§ 30d

(1) Na účely účtovania sa pri výstavbe nehnuteľnosti účtuje ako o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) zhotoviteľ na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom preniesol efektívnu kontrolu nad zhotovovanou nehnuteľnosťou na objednávateľa a neponechal si riadiacu spoluzodpovednosť nad zhotovovanou nehnuteľnosťou (ďalej len „priebežný transfer“),

b) zmluva nespĺňa podmienky zákazkovej výroby podľa § 30, pretože objednávateľ má len obmedzenú možnosť ovplyvniť hlavné konštrukčné prvky alebo architektonicko – stavebné riešenie nehnuteľnosti alebo časti nehnuteľnosti,

c) výstavba sa uskutočňuje priamo alebo nepriamo prostredníctvom subdodávateľov a pri výstavbe sa neposkytujú len služby, ale sa zabezpečuje práca aj materiál,

d) zmluva na predaj dokončenej nehnuteľnosti alebo jednotlivých častí nehnuteľnosti sa uzatvára s jedným alebo viacerými objednávateľmi pred ukončením výstavby, a to aj pred začatím výstavby.

(2) V účtovníctve zhotoviteľa sa účtuje o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj na základe posúdenia indikátorov priebežného transferu zhotoviteľom, pričom rozhodnutie zhotoviteľa o existencii priebežného transferu, zhodnotenie a opis indikátorov sa uvádzajú v poznámkach účtovnej závierky19i). Na splnenie podmienok priebežného transferu sa jednotlivo a aj spoločne posudzujú napríklad tieto indikátory:

a) zákazková výstavba nehnuteľnosti určenej na predaj sa uskutočňuje na pozemku vo vlastníctve objednávateľa,

b) objednávateľovi nevzniká nárok na odstúpenie od zmluvy s právom vrátenia peňažných prostriedkov,

19i) Príloha č. 3 časti F. písm. q) bod 1d. opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 123/2003 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

c) pri nedokončení dohodnutej výstavby zhotoviteľom, nehnuteľnosť zostáva objednávateľovi,

d) zmluva oprávňuje objednávateľa zmeniť zhotoviteľa, s prípadnou sankciou a nájsť si iného zhotoviteľa na dokončenie nehnuteľnosti.

(3)
Na účely účtovania podľa odseku 1 sa použijú postupy podľa § 30. Zhotoviteľom požadované sumy za vykonanú prácu pri realizácii zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj v priebehu účtovného obdobia sa účtujú na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 606 – Výnosy zo zákazky. Preddavky, ktoré zhotoviteľ prijal pred vykonaním príslušnej práce sa účtujú v prospech účtu 324 – Prijaté preddavky alebo v prospech účtu 475 – Dlhodobé prijaté preddavky.
(4)
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa doúčtuje rozdiel medzi nárokovanými sumami za plnenia na zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj a hodnotou zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku na osobitný analytický účet k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom na osobitný analytický účet k účtu 606 – Výnosy zo zákazky.
(5)
Na základe zmluvných podmienok sa môže účtovať o samostatných identifikovateľných skutočnostiach upravených zmluvou, napríklad osobitne o predaji pozemku, osobitne o predaji nedokončenej nehnuteľnosti, osobitne o realizácii dokončenia výstavby, o ktorej sa účtuje ako o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj.
(6)
V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá stavia nehnuteľnosť na predaj po ukončení výstavby a nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj alebo na účtovanie o zákazkovej výrobe, sa účtuje ako
o zásobách vlastnej výroby. V priebehu účtovného obdobia sa vlastné náklady vznikajúce na výstavbu nehnuteľnosti na predaj aktivujú na ťarchu účtu 121 – Nedokončená výroba so súvzťažným zápisom v prospech účtu 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby. Dokončená výstavba nehnuteľnosti na predaj sa účtuje na účte 123 – Výrobky. Výnosy z predávanej nehnuteľnosti alebo časti nehnuteľnosti sa účtujú v prospech účtu 601 – Tržby za vlastné výrobky.
(7)
V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá obstaráva nehnuteľnosť za účelom ďalšieho predaja, pričom nejde o predaj nehnuteľnosti v nezmenenom stave alebo nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj, sa účtuje na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtujú opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj. Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje aj obstaranie pozemku, na ktorom sa realizuje výstavba nehnuteľnosti za účelom predaja podľa odseku 6.
Osobitné ustanovenia o postupoch účtovania § 31

V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtuje na účtoch týchto účtových tried: a) účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok, b) účtová trieda 1 – Zásoby, c) účtová trieda 2 – Finančné účty, d) účtová trieda 3 – Zúčtovacie vzťahy, e) účtová trieda 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky, f) účtová trieda 5 – Náklady, g) účtová trieda 6 – Výnosy, h) účtová trieda 7 – Uzavierkové účty a podsúvahové účty.

Účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok

§ 32

(1) V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o

a) dlhodobom majetku, b) obstaraní dlhodobého majetku, c) poskytnutých preddavkoch na dlhodobý majetok, d) oprávkach k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobého hmotnému majetku, e) opravných položkách k dlhodobému majetku.

(2) V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o dlhodobom majetku, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu. O dlhodobom majetku sa účtuje vúčtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o

a) dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny alebo dohodnutej odplaty a do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy, tento majetok kupujúci alebo nadobúdateľ užíva,

b) dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva,

c) technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého hmotného majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v osobitnom predpise20),

d) technickú rekultiváciu, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve alebo v správe inej osoby ako je účtovná jednotka,

e) dlhodobý hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva21) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne

20) § 24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.

dohodne s veriteľom na výpožičke22) tohto majetku počas trvania zabezpečenia

záväzku,

f) dlhodobý nehmotný majetok,

g) dlhodobý hmotný majetok obstaraný finančným prenájmom.

§ 33

Účtovanie obstarania dlhodobého majetku

(1)
Dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje v účtovej skupine 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý hmotný majetok sa účtuje v účtovej skupine 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný a technické zhodnotenie prenajatého majetku podľa § 32 ods. 2 písm. c), ak sú uvedené do užívania. Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpispv23). Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby23aalebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skušobnú prevádzku23b).

(2) Odsek 1 sa vzťahuje aj na technické zhodnotenie majetku.

(3)
Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a v prospech účtu 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku alebo 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku.
(4)
Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období a účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov rovnakým spôsobom ako v § 56 ods. 12. Bezodplatne nadobudnutý dlhodobý hmotný majetok, o ktorom sa účtuje v účtovej skupine 03 sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku a súvzťažne v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy. Majetok nadobudnutý štátnym podnikom delimitáciou sa účtuje na príslušný účet majetku a v prospech účtu 411 – Základné imanie.
(5)
Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok preradený z osobného užívania do podnikania sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný alebo 03 – Dlhodobý

21) § 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 22) § 659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 23) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č.725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 23a) § 83 zákona č. 50/1976 Zb. znení zákonač. 229/1997 Z. z. 23b) § 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

hmotný majetok – neodpisovaný a v prospech účtu 491 –Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

(6) Na účtoch účtovej skupiny 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok sa účtujú dlhodobé preddavky a krátkodobé preddavky poskytnuté na dlhodobý majetok.

§ 34

Účtovanie obstarávania dlhodobého nehmotného majetku

(1)
Na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním nie sú kurzové rozdiely. Úroky z úverov sa účtujú vo vecnej a časovej súvislosti do nákladov s výnimkou úrokov z úverov, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla do času uvedenia dlhodobého nehmotného majetku do užívania účtovať ako súčasť nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku. Ak je súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovovanie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, sledujú sa na samostatnom analytickom účte. Ak sú hnuteľné predmety pre ďalšie práce nepotrebné, naloží sa s nimi podľa toho, či sa predajú, likvidujú alebo využijú vo vlastnej činnosti. Ak sa tieto predmety využijú vo vlastnej činnosti zaúčtujú sa na príslušný účet majetku.
(2)
Ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou alternatívne, napríklad alternatívne projekty, sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku náklady na všetky alternatívne riešenia.

§ 35

Účtovanie obstarávania dlhodobého hmotného majetku

(1) Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, najmä na

a) prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého majetku do užívania,

b) prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu,

technické zhodnotenie11)dopravné, montážne práce a clo, c) zabezpečovacie a konzervačné práce, alebo udržovacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,

d) náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov24) a platby za ekologickú ujmu25) v súvislosti s výstavbou,

e) úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhrada vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia26),

f) skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela; ak pri skúškach vzniknú použiteľné výrobky alebo výkony, ktoré podľa zmluvy patria objednávateľovi, znížia sa o výnosy z týchto výrobkov alebo výkonov náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,

g) vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

(2) Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú a nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku

a) penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,

b) náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia, c) náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami, d) náklady na biologickú rekultiváciu, e) náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení

obstaraného hmotného majetku do užívania,

f) náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzky – schopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológii, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady,

g) kurzové rozdiely, h) úroky z úverov, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

(3) Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtujú aj náklady vynaložené na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku, ktorý má účtovná jednotka v nájme alebo bude mať v nájme na základe písomnej zmluvy a toto technické zhodnotenie sa bude odpisovať. V účtovníctve vlastníka prenajatého dlhodobého hmotného majetku sa v takomto prípade neúčtujú náklady na technické zhodnotenie a tieto náklady nezvyšujú obstarávaciu cenu dlhodobého hmotného majetku.

24) Napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, zákon č. 610/2003 Z. z.

o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 25) Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. 26) Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 36 Účtovanie pri vyraďovaní dlhodobého majetku

(1)
Dlhodobý majetok sa vyraďuje predajom, likvidáciou, vydaním alebo prevodom podľa osobitných predpisov27), darovaním, vkladom dlhodobého majetku do inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo manka, preradením z podnikania do osobného užívania a delimitáciou.
(2)
Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti likvidovaného v dôsledku novej stavby, vrátane nákladov na likvidáciu sa zahrnie do nákladov na novú stavbu.
(3)
Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o obstarávaciu cenu vyradenej časti majetku, pričom oprávky k vyradenej časti majetku sú vyjadrené rovnakým percentom odpisov ako oprávky k dlhodobému hmotnému majetku ako celku za predpokladu, že zostávajúca časť majetku nestratí spôsobilosť užívania. Rovnako sa postupuje pri dlhodobom nehmotnom majetku a pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí.
(4)
Zostatková cena dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je plne odpísaný po zúčtovaní opravných položiek, sa účtuje pri vyradení najmä na ťarchu účtov

a) 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku pri predaji, b) 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného

majetku pri likvidácii alebo pri prevode podľa osobitných predpisov, c) 543 – Dary pri darovaní, d) 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov pri

vecnom vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva, e) 549 – Manká a škody pri mankách a škodách, f) 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa pri prevode do osobného

užívania, g) 411 – Základné imanie pri delimitácii alebo pri prevode majetku štátu, ku ktorému má právo hospodárenia štátny podnik podľa osobitného predpisu28).

(5)
Pri predaji dlhodobého finančného majetku sa účtuje vyradenie majetku z účtovníctva na ťarchu účtu 561 – Predané cenné papiere a podiely so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok. Pred vyradením majetku sa zúčtuje vytvorená opravná položka podľa § 18 ods. 13.
(6)
Pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, sa suma účtovaná na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku alebo 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku zaúčtuje na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

27) Napríklad zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. 28) Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 37

Účtovanie dlhodobého nehmotného majetku

(1) Dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastným vývojom alebo v priebehu jeho vývoja sa aktivuje na účte 012 – Aktivované náklady na vývoj, ak je možné preukázať

a) možnosť jeho technického dokončenia tak, že ho bude možné používať alebo

predať, b) zámer jeho dokončenia, používania alebo predaja, c) schopnosť účtovnej jednotky jeho používania a predaja, d) spôsob vytvárania budúcich ekonomických úžitkov a existenciu trhu pre výstupy

dlhodobého nehmotného majetku alebo pre dlhodobý nehmotný majetok sám

o sebe, alebo, ak bude používaný vo vnútri účtovnej jednotky jeho použiteľnosť, e) dostupnosť zodpovedajúcich technických zdrojov, finančných zdrojov a ostatných

zdrojov pre dokončenie jeho vývoja, použitie alebo predaj, f) spoľahlivé ocenenie nákladov súvisiacich s jeho obstaraním v priebehu vývoja.

(2) Na účte 012 – Aktivované náklady na vývoj, sa účtuje o vývoji, ak ide

o aplikáciu zistení výskumu alebo iných znalostí na plánovanie alebo návrh výroby nových alebo významne zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb pred začatím ich sériovej výroby alebo používania. Ako vývoj sa účtuje najmä dizajn a

a) zhotovenie a testovanie prototypov a modelov, b) zhotovenie nástrojov, šablón, foriem a čipov využívaním novej technológie, c) zhotovenie a činnosť skúšobnej prevádzky, ktorá nie je v etape ekonomickej

realizovateľnosti výroby, d) zhotovenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené materiály, zariadenia, výrobky, procesy, systémy alebo služby.

(3) Výsledky vykonaných vývojových prác sa účtujú ako náklady na vývoj, ak sú

a) kúpené samostatne a nie sú súčasťou dodávky iného dlhodobého majetku a jeho ocenenia, b) vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi; nejde o výsledky zákazky alebo súčasť dodávky dlhodobého majetku, c) vytvorené vlastnoučinnosťou pre potreby účtovnej jednotky.

(4)
Náklady na vývoj sa aktivujú, ak ich suma neprevýši sumu, u ktorej je pravdepodobné, že sa získa z budúcich ekonomických úžitkov po odpočítaní ďalších nákladov vývoja, predaja a administratívnych nákladov, ktoré sa týkajú priamo marketingu výrobkov alebo procesov. Ak sa nepreukáže podľa odseku 1 možnosť aktivovania nákladov na vývoj, účtujú sa do nákladov účtovných období, v ktorých vznikli.
(5)
Na účtoch dlhodobého nehmotného majetku sa neúčtujú náklady na výskum, ktorým sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky. Náklady na výskum sa účtujú do nákladov v účtovných obdobiach, v ktorých vznikli. Nákladmi na výskum sú najmä náklady na

a) činnosti zamerané na získanie nových poznatkov, b) skúmanie, zhodnotenie a konečný výber aplikácií zo záverov výskumu alebo iných poznatkov, c) hľadanie alternatívnych materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb,

d) formuláciu, dizajn, hodnotenie a konečný výber možných alternatív nových alebo zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb.

(6) Softvér sa účtuje na účte 013 – Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je

a) kúpený samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,

b) vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.

(7) Na účte 014 – Oceniteľné práva sa účtujú napríklad výrobno-technické poznatky (know how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu, napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom.

(8) Na účte 015 –Goodwill sa účtuje goodwill obstaraný napríklad

a) kúpou, výmenou alebo vkladom podniku alebo jeho časti, b) rozdelením, splynutím alebo zlúčením obchodných spoločností alebo družstiev.

(9)
Goodwill sa účtuje na účte 015 – Goodwill, ak je kladný rozdiel medzi obstarávacou cenou a podielom obstarávateľa na reálnej hodnote obstaraného identifikovateľného majetku a záväzkov v deň obstarania. Ak je tento rozdiel záporný ide
o záporný goodwill a účtuje sa v prospech účtu 015 – Goodwill.
(10)
Goodwill sa účtuje pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti, ak je kúpna cena alebo uznaná hodnota vkladu vyššia ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho alebo prijímateľa vkladu. Záporný goodwill sa zaúčtuje v prospech účtu 015 – Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti. Ak budúce zníženie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie než je výška záporného goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť záporného goodwillu sa odpíše pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti. Vzniknutý záporný goodwiill sa jednorazovo odpíše v prospech účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 075 – Oprávky ku goodwillu.
(11)
Goodwill sa účtuje pri zlúčení, splynutí a rozdelení, ak účtovná hodnota podielu jednej zúčastnenej spoločnosti v inej zúčastnenej spoločnosti je vyššia než reálna hodnota majetku a záväzkov pripadajúca na tento podiel, pričom účtovnou hodnotou podielu pri splynutí a rozdelení sa rozumie hodnota podielu ocenená reálnou hodnotou. Záporný goodwill sa účtuje v prospech účtu 015 – Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom, znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri zlúčení, splynutí a rozdelení. Ak budúce zníženie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie než je výška záporného goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť záporného goodwillu sa odpíše pri

zlúčení, splynutí a rozdelení. Vzniknutý záporný goodwiill sa jednorazovo odpíše v prospech účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 075 – Oprávky ku goodwillu.

(12)
V účtovníctve nástupníckej účtovnej jednotky sa účtuje úprava hodnoty goodwillu alebo záporného goodwillu vykázaného v otváracej súvahe podľa § 26 o sumu

a) identifikovateľného spoľahlivo oceniteľného dlhodobého nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou v zanikajúcej právnickej osobe do nadobudnutia podielu v zanikajúcej účtovnej jednotke, okrem zlúčenia podľa § 26 ods.7, ktorý sa v účtovníctve nástupníckej účtovnej jednotky zaúčtuje na účtoch dlhodobého nehmotného majetku,

b) nerozdelených ziskov alebo neuhradených strát účtovaných na účtoch vlastného imania, ktoré pripadajú zúčastnenej účtovnej jednotke od nadobudnutia príslušného podielu v zúčastnenej účtovnej jednotke,

c) účtovanú na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov vytvorenej k zaniknutému podielu v zúčastnenej účtovnej jednotke,

d) odpisu goodwillu alebo záporného goodwillu na základe zistenia výšky zvýšenia ekonomických úžitkov v súvislosti s goodwillom a zníženia ekonomických úžitkov v súvislosti so záporným goodwillom podľa odseku 11.

(13)
Hodnota záporného goodwillu po úprave podľa odseku 12 sa účtuje na ťarchu účtu 075 – Oprávky ku goodwillu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Hodnota goodwillu sa odpisuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 075 – Oprávky ku goodwillu, na základe opodstatneného predpokladu zvýšenia ekonomických úžitkov v súvislosti s goodwillom.

(14) Goodwill vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje.

(15)
Náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, napríklad ako sú ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť.

§ 38

Účtovanie dlhodobého hmotného majetku

(1)
Obstaranie ložísk nerastných surovín sa účtuje na účte 031 – Pozemky, pričom ocenenie pozemku je vrátane ceny ložiska nerastných surovín. Obstarávacia cena pozemku sa znižuje postupne formou opravnej položky o hodnotu vyťažených surovín. Po vyťažení ložiska a jeho rekultivácii sa suma zaúčtovanej opravnej položky zníži o výdavky na rekultiváciu, maximálne však do výšky zaúčtovanej opravnej položky.
(2)
Do obstarávacej ceny pozemku sa zahrnie hodnota kúpeného lesa, ak sa kúpil za účelom jeho pestovania. Obstarávacia cena kúpeného pozemku vysadeného stromami alebo kríkmi, ktoré nie sú pestovateľským celkom trvalých porastov10), je cena vrátane výsadby.

(3) Na účte 032 – Umelecké diela a zbierky sa účtujú

a) umelecké diela 8), ak nie sú súčasťou stavebných objektov,

b) zbierky, napríklad súbor predmetov zobrazujúci historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky.

(4)
(Na účte 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá sa účtujú bez ohľadu na obstarávaciu cenu dospelé plemenné a chovné zvieratá4) za účelom hospodárskeho využitia. Dospelosť zvierat na účely ich zaradenia do dlhodobého hmotného majetku je stanovená zootechnickými zásadami ako je spôsobilosť reprodukcie, napríklad spôsobilosť na rozmnožovanie vlastného druhu, veková hranica. Hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa, komerčné využitie. Na tomto účte sa môžu účtovať aj zvieratá základného stáda a ostatných hospodársky využívaných chovov napríklad muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky.
(5)
Ocenenie dospelých zvierat obstaraných z vlastného chovu preradených zo zásob do dlhodobého hmotného majetku sa zvýši napríklad o náklady spojené s preradením, externé náklady na veterinárnu kontrolu, dopravu zvierat na iné miesto ustajnenia.

§ 39

Účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku

(1)
Na účte 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa osobitného predpisu28) a pri predaji podniku, pokiaľ sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. O tejto opravnej položke sa účtuje ako o rozdiele medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou dosiahnutou vydražením a hodnotou majetku, ktorou sa ocenil v účtovníctve privatizovaného subjektu alebo predávajúceho zníženou o prevzaté záväzky. Účet 097– Opravná položka k nadobudnutému majetku môže mať podľa svojho charakteru aktívny zostatok alebo pasívny zostatok. Majetok na príslušných majetkových účtoch sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho.
(2)
Ak sa individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku nevykonáva, zaúčtuje sa opravná položka k majetku na účte 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku. Do opravnej položky sa nezahŕňa cena pozemkov, ktorá sa zaúčtuje na účte 031 – Pozemky v dohodnutej cene; pokiaľ nie je cena pozemkov dohodnutá osobitne, zaúčtujú sa pozemky v ocenení podľa osobitného predpisu.
(3)
Majetok sa môže dodatočne individuálne preceniť na základe odborného odhadu, a to len do výšky kúpnej ceny, alebo ceny dosiahnutej vydražením a o výsledok precenenia sa upraví opravná položka. Dodatočné precenenie sa môže vykonať najneskoršie do termínu prvého zostavenia účtovnej závierky; pokiaľ od nadobudnutia majetku do uzatvorenia účtovných kníh neuplynú tri mesiace, možno vykonať precenenie aj v nasledujúcom účtovnom období. Dodatočné precenenie sa týka všetkého takto obstaraného majetku s výnimkou pohľadávok, prechodných účtov aktív a účtov peňažných prostriedkov.
(4)
Opravná položka sa odpisuje do nákladov alebo výnosov, pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku, a to nepriamo prostredníctvom účtu 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku. Pri jej úplnom odpísaní sa vyradí z účtovníctva, zaúčtovaním v prospech alebo na ťarchu účtu 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku. Neodpísaná časť opravnej položky k nadobudnutému majetku sa jednorazovo odpíše podľa povahy do nákladov alebo výnosov pri predaji alebo vklade celého súboru majetku. Pri predaji alebo vklade časti dlhodobého majetku, ku ktorému sa opravná položka viaže, sa odpíše pomerná časť opravnej položky podľa povahy do nákladov alebo výnosov.
§ 40

Vypúšťa sa.

§ 41

Účtovanie technického zhodnotenia majetku odpisovaného nájomcom

(1)
Technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku a odpisované nájomcom sa odpíše v priebehu nájmu.
(2)
Zostatková cena technického zhodnotenia pri predčasnom skončení nájmu sa účtuje takto:

a) v účtovníctve nájomcu do nákladov na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

b) ak sa nájomca s prenajímateľom dohodnú o odplatnom prevode technického zhodnotenia, účtuje sa o takomto prevode v účtovníctve nájomcu ako o predaji dlhodobého hmotného majetku.

(3)
Náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu sa účtujú v účtovníctve nájomcu do ostatných nákladov na hospodársku činnosť.
(4)
Technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého majetku odpisované nájomcom sa účtuje na účte, na ktorom by sa tento majetok účtoval, ak by bol nájomca jeho vlastníkom.

§ 42

Účtovanie dlhodobého majetku na analytických účtoch

(1) Na analytických účtoch sa účtuje

a) podľa jednotlivých zložiek dlhodobého majetku pričom pri súbore hnuteľných vecí a majetku, ktorého súčasťou ocenenia je aj príslušenstvo sa analytické účty vytvárajú pre jednotlivé súbory a pre majetok vrátane príslušenstva a ak sa k súboru hnuteľných vecí priradí ďalšia vec a k majetku sa priradí príslušenstvo alebo sa vyradí, upraví sa ocenenie na príslušnom analytickom účte,

b) podľa účelu ustanoveného osobitnými predpismi alebo vyplývajúceho z požiadaviek riadenia účtovnej jednotky,

c) ak jeúčtovná jednotka nájomcom, osobitne majetok podľa § 32 ods.2 písm. c) a e),

d) osobitne majetok daný do zálohy alebo ktorým sa iným spôsobom ručí za záväzky.

(2)
Analytická evidencia podľa jednotlivých zložiek dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku slúži na jeho identifikáciu a obsahuje najmä názov alebo opis majetku, číselné označenie, dátum jeho obstarania a uvedenia do užívania, dátum zaúčtovania na účte účtovej skupiny 01, 02 a 03, ocenenie, údaje o zvolenom postupe účtovného odpisovania a daňového odpisovania, sadzby účtovných odpisov a daňových odpisov, sumy účtovných odpisov a daňových odpisov za zdaňovacie obdobie, účtovnú zostatkovú cenu a daňovú zostatkovú cenu, dátum a spôsob vyradenia. V analytickej evidencii dlhodobého majetku sa uvádza vecné bremeno k dlhodobému majetku, poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok (ďalej len „dotácia“) na dlhodobý majetok, záložné právo k dlhodobému majetku a podobne. Pri súbore hnuteľných vecí a majetku, ktorého súčasťou je aj príslušenstvo, sa jednotlivé časti súboru a jednotlivé kusy majetku zaznamenávajú v analytickej evidencii vo fyzickom a hodnotovom vyjadrení. Ak sa k súboru hnuteľných vecí priradí ďalšia vec a k majetku sa priradí príslušenstvo alebo naopak vyradí, zaznamenáva sa v analytickej evidencii aj dátum priradenia alebo vyradenia tejto veci alebo príslušenstva.
(3)
Analytické účty dlhodobého finančného majetku sa vedú podľa jeho jednotlivých zložiek, pri preddavkoch a pôžičkách podľa jednotlivých dlžníkov. Analytická evidencia obsahuje údaje potrebné na identifikáciu dlhodobého finančného majetku alebo údaje ustanovené osobitnými predpismi. Analytické účty k cenným papierom a podielom sa vytvárajú podľa ich členenia uvedeného v § 14.
Účtová trieda 1 – Zásoby

§ 43

Účtovanie zásob

(1) Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva podľa spôsobu A alebo B. Účtovanie zásob podľa spôsobu A môžu použiť všetky účtovné jednotky, pre ktoré platí toto opatrenie. Účtovanie zásob podľa spôsobu B sa vzťahuje na tie účtovné jednotky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť podľa § 19 zákona. V účtovnej jednotke, v ktorej sa zásoby účtujú podľa spôsobu B a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sú splnené aspoň z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) prvom až treťom bode zákona, sa od nasledujúceho účtovného obdobia účtujú zásoby podľa spôsobu A.

(2) Spôsobom A sa účtujú zásoby takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa zložky obstarávacej ceny nakupovaných zásob účtujú na ťarchu účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo na ťarchu účtu 131 – Obstaranie tovaru so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov, alebo na finančných účtoch; vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou dodávok zásob a vlastné náklady na spracovanie materiálu sa aktivujú; aktivácia materiálu, služieb a tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov zásob so súvzťažným zápisom v prospech účtov účtovej skupiny 62 –Aktivácia,

b) prevzatie materiálu a tovaru na sklad sa účtuje v účtovníctve účtovnej jednotky v obstarávacích cenách pri nákupoch a vo vlastných nákladoch pri zásobách vlastnej výroby účtovným zápisom na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade alebo 132 – Tovar na sklade a v predajniach a v prospech účtu 111 – Obstaranie materiálu alebo 131 – Obstaranie tovaru,

c) spotreba materiálu a predaj tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a pri predaji materiálu na ťarchu účtu 542 – Predaný materiál so súvzťažným zápisom na príslušnom účte zásob,

d) inventarizačné rozdiely materiálu a tovaru podľa § 11 sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o manká a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak ide o prebytky alebo v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy, ak je možné preukázať, že prišlo k prebytku nesprávnym účtovaním spotreby materiálu alebo predávaného tovaru; úbytky materiálu a tovaru do výšky noriem prirodzených úbytkov sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy.

(3) Zásoby vlastnej výroby sa spôsobom A účtujú takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa prírastky zásob vlastnej výroby ocenené vlastnými nákladmi účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob; pri vyskladnení zásob sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob a v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby,

b) inventarizačné rozdiely zásob vlastnej výroby podľa § 11 sa účtujú na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, ak ide o manká a v prospech účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob, ak ide o prebytky; úbytky zásob do výšky noriem prirodzených úbytkov sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny 61

– Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

(4) Spôsobom B sa účtujú zásoby takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa zložky obstarávacej ceny nakupovaných zásob účtujú na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov alebo na finančných účtoch, pričom sa aktivujú vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou a dodávkou zásob a vlastné náklady na spracovanie materiálu; aktivácia materiálu, služieb a tovaru sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 62 – Aktivácia,

b) pri uzavieraní účtovných kníh sa začiatočné stavy účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar; stav zásob podľa inventarizácie sa účtuje pri materiáli na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade so súvzťažným zápisom na účte 501 – Spotreba materiálu a na ťarchu účtu 132 – Tovar na sklade a v predajniach so súvzťažným zápisom na účte 504 – Predaný tovar; manká a škody sa účtujú na ťarchu účtu 549 –Manká a škody; prebytky zásob sa účtujú v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy, ak možno preukázať, že došlo k prebytku nesprávnym účtovaním spotreby materiálu alebo predaného tovaru.

(5) Zásoby vlastnej výroby sa spôsobom B účtujú takto:

a) v priebehu účtovného obdobia sa v účtovej skupine 12 – Zásoby vlastnej výroby nevykonávajú žiadne účtovné zápisy a vynaložené náklady na výrobu alebo inú činnosť sa účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 5 – Náklady,

b) pri uzavieraní účtovných kníh sa začiatočné stavy zásob účtované na príslušných účtoch účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby účtujú na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob; stav zásob podľa inventarizácie sa účtuje naťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom na príslušný účet účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob; manká sa účtujú na ťarchu účtu 549

– Manká a škody; prebytky zásob sa účtujú súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

(6)
Ak sa použije spôsob B účtovania zásob, analytická evidencia sa vedie formou skladovej evidencie tak, aby bolo možné zistiť a preukázať stav zásob a zložky obstarávacej ceny zásob aj v priebehu účtovného obdobia.
(7)
Pri uzavieraní účtovných kníh, sa spôsobom A aj spôsobom B účtovania zásob, účtujú zásoby, ktoré sa nenachádzajú v účtovnej jednotke na ťarchu účtu 119 – Materiál na ceste alebo 139 – Tovar na ceste. Nevyfakturované dodávky sa účtujú v prospech účtu 326

– Nevyfaktúrované dodávky, 476 – Dlhodobé nevyfaktúrované dodávky, 323 – Krátkodobé rezervy alebo na účty účtovej skupiny 45 – Rezervy.

(8)
Pri účtovaní zásob spôsobom A, sa môžu nákupy materiálu účtovať priamo na účte 112 – Materiál na sklade, nákupy zvierat na účte 124 – Zvieratá a nákupy tovaru na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach.
(9)
Zásoby odovzdané na spracovanie inej účtovnej jednotke, do konsignačných skladov alebo požičané mimo účtovnej jednotky sa sledujú na analytických účtoch a v analytickej evidencii sa zaznamenáva miesto ich uloženia.
(10)
O sumu nákladov na externé spracovanie materiálu alebo o vlastné náklady vynaložené na spracovanie materiálu vlastnou činnosťou, sa zvyšuje ocenenie zásob.
(11)
Zásoby prevzaté účtovnou jednotkou na spracovanie, vypožičané od iných subjektov, došlé účtovnej jednotke omylom a informácie o konsignačnom sklade sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.
(12)
Renovácia náhradných dielcov a úprava zásob vykonávaná vo vlastnej réžii sa aktivuje a náklady na renováciu a úpravu sú zložkou ocenenia náhradných dielcov a zásob na sklade.
(13)
Prevod zásob vlastnej výroby do vlastných predajní sa účtuje prostredníctvom účtu 621 – Aktivácia materiálu a tovaru.
(14)
Normy prirodzených úbytkov zásob a druhy materiálov účtovaných priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad sú uvedené vo vnútornom predpise účtovnej jednotky zo zohľadnením toho, že spotreba materiálu vykázaná v účtovnej závierke zodpovedá skutočnej spotrebe materiálu.

§ 44

Účtovanie na syntetických účtoch v účtovej triede 1

(1)
Kalkulačný účet 111 – Obstaranie materiálu slúži na zistenie obstarávacej ceny materiálu pri spôsobe A účtovania zásob. Pri uzatvorení účtovných kníh nevykazuje tento účet zostatok.
(2)
Na účte 112 – Materiál na sklade sa pri spôsobe A účtovania zásob, účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad ocenený v obstarávacích cenách a materiál vlastnej výroby ocenený vo vlastných nákladoch. Pri spôsobe B účtovania zásob sa tu účtuje len pri uzavieraní účtovných kníh.
(3)
Na účte 119 – Materiál na ceste sa účtujú vyúčtovania za dodaný materiál, ktorý účtovná jednotka ešte neprevzala29).
(4)
Na účte 121 – Nedokončená výroba sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zásob nedokončenej výroby vo vlastných nákladoch, ktoré tvoria priame náklady a výrobná réžia. Odchylne sa môže účtovať nedokončená výroba

a) vo výrobe s krátkodobým nepretržitým cyklom, v ktorej sa účtujú mzdy až na výrobky

alebo polotovary, a to len v položkách priamych materiálových nákladov, b) v hromadnej a veľkosériovej výrobe len priamymi nákladmi, c) v malosériovej výrobe, v zákazkovej výrobe a vo výrobe s dlhodobým cyklom priame

náklady, výrobná réžia alebo správna réžia; pri správnej réžii, len ak výrobný cyklus trvá viac ako jeden rok.

(5)
Na účte 121 – Nedokončená výroba sa pri spôsobe B účtovania zásob účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.
(6)
Na účte 122 – Polotovary vlastnej výroby sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zásob polotovarov vlastnej výroby v ocenení uvedenom pri účte 121 – Nedokončená výroba. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.
(7)
Na účte 123 – Výrobky sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb výrobkov vlastnej výroby v ocenení uvedenom pri účte 121 – Nedokončená výroba. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.
(8)
Na účte 124 – Zvieratá sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb zvierat. Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách. Zvieratá vlastného chovu, príchovky a prírastky zvierat vo vlastných nákladoch, ak ich nemožno zistiť, ocenia sa reprodukčnou obstarávacou cenou. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účtuje pri uzavieraní účtovných kníh. Pri kŕdli sliepok určených na znášanie konzumných vajec sa účtuje tvorba opravnej položky počas produkčného cyklu do času jeho vyradenia podľa § 23 ods.1.
(9)
Kalkulačný účet 131 – Obstaranie tovaru slúži na zistenie obstarávacej ceny tovaru pri spôsobe A účtovania zásob. Pri uzatvorení účtovných kníh nevykazuje tento účet zostatok.
(10)
Na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach sa účtuje stav a pohyb nakúpeného a prevzatého tovaru v obstarávacích cenách. Pri aktivovanom tovare sa na tomto účte účtuje v ocenení uvedenom pri účte 123 – Výrobky. Pri spôsobe B účtovania zásob sa na tomto účte účtuje pri uzavieraní účtovných kníh.
(11)
Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje o nehnuteľnosti, ktorá sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja podľa § 30d ods. 7. Vynaložené náklady na opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj, sa účtujú na ťarchu účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Vyradenie nehnuteľnosti z účtovníctva pri jeho predaji sa účtuje na ťarchu účtu 507 – Predaná nehnuteľnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Výnos z predaja nehnuteľnosti sa účtuje v prospech účtu 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 311 – Odberatelia.
(12)
Na účte 139 – Tovar na ceste sa účtuje vyúčtovanie za dodaný tovar, ktorý účtovná jednotka ešte neprevzala29).
(13)
Na účtoch účtovej skupiny 19 – Opravné položky k zásobám sa účtuje tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám. Tvorba opravnej položky k zásobám sa účtuje v prospech vecne príslušného účtu účtovej skupiny 19 – Opravné položky k zásobám so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám. Pri zásobách vlastnej výroby sa účtuje tvorba opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnúroorganizačných zásob.
(14)
Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu zásob. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob sa účtuje v zaniknutej sume na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám. Pri zásobách vlastnej výroby sa účtuje zúčtovanie opravnej položky so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizančých zásob.

29) § 412 až 416 Obchodného zákonníka.

§ 45

Účtovanie zásob v analytickej evidencii

(1)
Analytická evidencia sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súborov dát z počítača. V účtovných jednotkách vykonávajúcich maloobchodnú činnosť najmä podľa hmotne zodpovedných osôb a miest uloženia zásob.
(2)
Analytická evidencia slúži na identifikáciu zásob a obsahuje najmä označenie, dátum obstarania, dátum vyskladnenia, ocenenie a údaje o množstve zásob.
Účtová trieda 2 – Finančné účty

§ 46

Obsahové vymedzenie účtových skupín

(1)
Na účtoch účtovej skupiny 21 sa účtuje stav a pohyb hotovostí na základe účtovných dokladov.
(2)
Na účtoch účtovej skupiny 22 sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Analytické účty sa vedú podľa účtovnou jednotkou otvorených účtov v bankách. Na účtoch účtovej skupiny 22 sa účtuje na základe oznámenia banky
o pohyboch na jednotlivých účtoch v bankách. Vklady a výbery peňazí v hotovosti, prevody medzi účtami v bankách sa účtujú prostredníctvom účtu 261 – Peniaze na ceste.
(3)
Na účtoch účtovej skupiny 23 sa účtujú krátkodobé bankové úvery poskytnuté najdlhšie na dobu jedného roka najmä preklenovacie úvery, ak sa neúčtovali v rámci bežného účtu, krátkodobé úvery poskytnuté na základe eskontovaných zmeniek, postúpených hypotekárnych záložných listov. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých účtovnou jednotkou otvorených účtov bankových úverov.
(4)
Na účty účtovej skupiny 24 sa účtujú krátkodobé finančné výpomoci (záväzky), ktoré poskytli účtovnej jednotke iné osoby ako banky. Ďalej sa v tejto účtovej skupine účtujú poskytnuté peňažné prostriedky na základe účtovnou jednotkou vystavených krátkodobých dlhopisov.
(5)
Na účtoch účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok sa účtuje časť finančného majetku, u ktorého je predpokladaná držba najviac jeden rok odo dňa uskutočnenia účtovného prípadu.
(6)
Účtová skupina 26 – Prevody medzi finančnými účtami sa používa na preklenutie časového nesúladu medzi vkladmi, výbermi peňazí, šekov a iných hotovostí a prijatím príslušných bankových výpisov účtovnou jednotkou. Obdobne sa tu účtujú účtovné prípady, pri ktorých dochádza k časovému nesúladu pri prevodoch medzi účtami účtovnej jednotky v bankách. Na účtoch účtovej skupiny 26 sa vklady alebo výbery peňazí v hotovosti a šekov účtujú podľa pokladničných dokladov alebo výpisov z účtov v bankách a účtov úverov.
(7)
Na účte účtovej skupiny 29 sa účtujú opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku, o ktorom sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 25.

§ 47 Účtovanie na syntetických účtoch v účtovej triede 2

(1)
Na účte 211 – Pokladnica sa účtuje stav a pohyb peňazí v hotovosti, šekov prijatých namiesto hotových peňazí, poukážok na zúčtovanie, napríklad poukážky na odber tovaru a služieb. Súčasťou pokladničnej hotovosti sú výplaty vo výplatných vreckách, depozitá, ak sa v deňvýplaty neodovzdali príjemcovi. Stav peňazí v pokladnici sa nenahrádza potvrdenkami alebo úpismi. Peniaze v hotovosti zverené zamestnancom na použitie na vopred

stanovené účely a šeky vydané na použitie, sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom alebo spoločníkom. Na analytických účtoch sa sleduje stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu oddelene podľa jednotlivých mien.

(2)
Na účte 213 – Ceniny sa účtuje stav a pohyb cenín pred ich vydaním do užívania, napríklad poštové známky, stravné lístky, kolky, telefónne karty a ostatné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcťčerpať po ich vydaní do užívania. Ceniny zverené zamestnancom alebo spoločníkom na použitie na vopred stanovené účely, sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom alebo spoločníkom.
(3)
Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Bankové účty majú spravidla aktívny zostatok. Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok, napríklad kontokorentný účet. V súvahe sa pasívny zostatok vykazuje ako poskytnutý krátkodobý bankový úver.
(4)
Na účte 231 – Krátkodobé bankové úvery sa účtujú úvery poskytnuté bankou na čas jedného roka a kratšie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 – Bankové účty. Ak uhradí banka platobný doklad priamo z bankového úveru, účtuje sa poskytnutý úver vo výške vykonanej úhrady v prospech príslušného bankového úveru so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu záväzku, napríklad účtu 321 – Dodávatelia. Pri účtovaní účtovného prípadu, ktorým je úhrada kreditnou platobnou kartou, sa účtuje v prospech účtu 231 – Krátkodobé bankové úvery so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov alebo majetku.
(5)
Na účte 232 – Eskontné úvery sa účtujú úvery poskytnuté bankou na eskontované zmenky alebo iné cenné papiere, ktoré do času ich splatnosti prevzala banka na inkaso. Na ťarchu účtu 232 po obdržaní avíza od banky o úhrade zmenky alebo iného cenného papiera dlžníkom sa účtuje úhrada úveru so súvzťažným zápisom v prospech účtu 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere. Na ťarchu účtu 232 sa účtuje aj vrátenie neuhradenej zmenky alebo iného cenného papiera bankou a to so súvzťažným zápisom v prospech účtu 221 – Bankové účty.
(6)
Na účte 241 – Vydané krátkodobé dlhopisy sa účtujú krátkodobé dlhopisy, ktoré účtovná jednotka vydala so splatnosťou do jedného roka.
(7)
Na účte 249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci sa účtuje o prijatých krátkodobých výpomociach poskytnutých účtovnej jednotke od iných osôb, s výnimkou bánk a spoločníkov obchodnej spoločnosti. Na tomto účte sa účtuje na základe zmlúv alebo účtovnou jednotkou vydaných cenných papierov, okrem krátkodobých dlhopisov účtovaných na účte 241 – Vydané krátkodobé dlhopisy.
(8)
Na účte 251 – Majetkové cenné papiere určené na obchodovanie sa účtuje podľa § 14. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých druhov cenných papierov, emitentov a meny.
(9)
Na účte 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa účtujú vlastné akcie v obstarávacej cene a vlastné obchodné podiely, ktoré môže účtovná jednotka nadobudnúť, a ktoré drží prechodne.

(10) Na účte 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie sa účtuje podľa § 14

o cenných papieroch úverovej povahy, ktoré sa držia za účelom obchodovania na verejnom trhu. Analytické účty sa vedú podľa druhu cenných papierov, emitentov a meny.
(11)
Na účte 255 – Vlastné dlhopisy sa účtujú vlastné dlhopisy, ktoré môže účtovná jednotka držať podľa osobitného predpisu 30).
(12)
Na účte 256 – Dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do doby splatnosti sa účtuje podľa § 14.
(13)
Na účte 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere sa účtujú ostatné krátkodobé cenné papiere, s ktorými sa neobchoduje na tuzemskej burze, zahraničnej burze alebo inom verejnom trhu.

(14) Na účte 261 – Peniaze na ceste sa účtujú peniaze na ceste.

Účtová trieda 3 – Zúčtovacie vzťahy
§ 48

(1) V účtovej triede 3 sa účtujú

a) dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky z obchodných vzťahov, napríklad voči odberateľom; poskytnuté preddavky dodávateľom účtované v účtovej skupine 31– Pohľadávky okrem preddavkov na dlhodobý majetok; rozlíšenie na dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa vykoná na analytických účtoch k jednotlivým účtom,

b) krátkodobé záväzky alebo dlhodobé záväzky z obchodného styku, napríklad krátkodobé záväzky alebo dlhodobé záväzky voči dodávateľom, prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov účtované v účtovej skupine 32 – Záväzky,

c) v účtovej skupine 33 pohľadávky a záväzky voči zamestnancom vrátane sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, fondu zamestnanosti a garančného fondu; zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa vzťahuje na účtovnú jednotku, zamestnancov a spoločníkov v obchodných spoločnostiach, ktorí sú zároveň v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti; účtová skupina 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia nezahŕňa zúčtovanie voči spoločníkom v obchodných spoločnostiach zo závislej činnosti,

d) v účtovej skupine 34 priame dane, nepriame dane, poplatky, dotácie na obstaranie dlhodobého majetku a dotácie na hospodársku činnosť,

e) v účtovej skupine 35 poskytnuté krátkodobé pôžičky v rámci konsolidovaného celku, pohľadávky za upísané vlastné imanie, krátkodobé pohľadávky voči spoločníkom a členom a pohľadávky zo združenia podľa zmluvy o združení,

30) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

f) v účtovej skupine 36 krátkodobé záväzky z prijatých pôžičiek v rámci konsolidovaného celku, záväzky voči spoločníkom a členom a záväzky zo združenia podľa zmluvy o združení,

g) v účtovej skupine 37 pohľadávky a záväzky z predaja podniku, pohľadávky z emisie dlhopisov, ako i iné pohľadávky a záväzky, ktoré nie sú účtované na účtoch predchádzajúcich účtových skupín,

h) v účtovej skupine 38 účtovné prípady časového rozlíšenia nákladov a výnosov na zabezpečenie nezávislosti jednotlivých účtovných období,

i) na účte 391 – Opravná položka k pohľadávkam, na účte 395 – Vnútorné zúčtovanie, vnútorné vzťahy v rámci účtovnej jednotky a na účte 398 – Spojovací účet pri združení vzájomné vzťahy medzi účastníkmi združenia podľa zmluvy

o združení.

(2)
Analytické účty sa vytvárajú podľa jednotlivých dlžníkov a veriteľov, ich rovnorodých skupín a podľa jednotlivých druhov mien.
(3)
Ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka získala informáciu o výške tržby z predaja majetku, ktorý účtovná jednotka predala pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

§ 49

Účtovanie pohľadávok

(1)
Na účte 311 – Odberatelia sa účtuje pohľadávka voči odberateľovi pri splnení dodávky voči odberateľovi. Na tomto účte sa neúčtujú zmenkové pohľadávky.
(2)
Na účte 312 – Zmenky na inkaso sa účtuje príjem zmeniek cudzích, zmeniek cudzích na vlastný rad a zmeniek vlastných prijatých od odberateľov a od iných dlžníkov.
(3)
Na účte 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere sa účtujú pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky, ako aj iné cenné papiere odovzdané k eskontu banke. V prospech účtu sa účtujú zmenky a iné cenné papiere zinkasované bankou, ako aj zmenky a iné cenné papiere nezaplatené, bankou vrátené.
(4)
Na účte 314 – Poskytnuté preddavky sa účtujú poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky dodávateľom, okrem preddavkov poskytnutých na dlhodobý majetok.
(5)
Na účte 315 – Ostatné pohľadávky sa účtujú ostatné pohľadávky z obchodných vzťahov, napríklad reklamácie voči dodávateľom, nárok na záručný paušál pri prevzatí záväzkov za záručné opravy, pohľadávky z predaja dlhodobého majetku a materiálu.

Na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky sa účtuje príjem prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice,30ab) ktorý vzniká úhradou platobnou kartou, a to do času pripísania sumy na bankový účet. Pri pripísaní tejto sumy na bankový účet sa účtuje na ťarchu účtu 221 – Bankové účty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 315

– Ostatné pohľadávky.

(6) Na účte 316 – Čistá hodnota zákazky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtuje rozdiel medzi požadovanými sumami za vykonanú prácu na zákazkovej výrobe a hodnotou zákazkovej výroby podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku podľa § 30 so súvzťažným zápisom na účet 606 – Výnosy zo zákazky. V prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky sa účtuje rezerva na predpokladanú stratu zo zákazkovej výroby so súvzťažným zápisom na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výroby podľa § 30 ods. 14 sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. V čase ukončenia zákazkovej výroby sa podľa charakteru zúčtuje zostatok na účte 316 – Čistá hodnota zákazky. Na osobitnom analytickom účte k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtuje rozdiel medzi požadovanými sumami za vykonanú prácu na zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj a hodnotou zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku podľa § 30 so súvzťažným zápisom na osobitne vytvorený analytický účet kúčtu 606 – Výnosy zo zákazky. V prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky sa účtuje rezerva na predpokladanú stratu zo zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj so súvzťažným zápisom na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

§ 50

Účtovanie záväzkov

(1)
Na účte 321 – Dodávatelia sa účtuje záväzok voči dodávateľovi pri vzniku záväzku. Na tomto účte sa neúčtujú zmenkové záväzky.
(2)
Na účte 322 – Zmenky na úhradu sa účtujú vydané vlastné zmenky a akceptované cudzie zmenky pri ich použití na uspokojenie záväzku voči dodávateľovi, pri ktorom zmenkový záväzok pre účtovnú jednotku je najviac jeden rok.
(3)
Na účte 323 – Krátkodobé rezervy sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, napríklad za nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia, reklamácie, nevyfakturované dodávky, ak je neurčité časové vymedzenie alebo výška záväzku. Na samostatnom analytickom účte k účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa účtujú krátkodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva z osobitného predpisu.30aa)
(4)
Na účte 324 – Prijaté preddavky sa účtujú prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov.

30aa) Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

30ab)

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

(5)
Na účte 325 – Ostatné záväzky sa účtujú ostatné krátkodobé záväzky z obchodných vzťahov, napríklad odberateľmi uplatnené reklamácie, záväzok voči obchodnému partnerovi, ktorý preberá záručné záväzky za predané výkony.
(6)
Na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad ak na základe účtovného dokladu účtovná jednotka získala informáciu o výške záväzku a obstarávacej cene majetku, ktorý bol obstaraný do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

§ 51

Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

(1)
Na účte 331 – Zamestnanci sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti. Analytická evidencia sa vedie podľa jednotlivých zamestnancov na mzdových listoch.
(2)
Na účte 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom sa účtujú rôzne záväzky voči zamestnancom, napríklad nárok zamestnancov na náhradu cestovných výdavkov.
(3)
Na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom sa účtujú rôzne pohľadávky voči zamestnancom, napríklad poskytnuté preddavky na cestovné výdavky, preddavky na vyúčtovanie, uplatnenie náhrady voči zamestnancovi.
(4)
Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtujú

a) v prospech tohto účtu záväzky zo sociálneho poistenia voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni plnené zamestnávateľom so súvzťažnými zápismi buď na ťarchu účtov 524 – Zákonné sociálne poistenie alebo 525 – Ostatné sociálne poistenie; sumy plnené za fyzickú osobu – podnikateľa sa účtujú súvzťažne na ťarchu účtu 526 – Sociálne náklady fyzickej osoby – podnikateľa a sumy plnené zamestnancom sa účtujú na ťarchu účtu 331 – Zamestnanci alebo 366

– Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti,

b) na ťarchu tohto účtu nároky na výplaty sociálnych dávok so súvzťažnými zápismi v prospech účtu 331 – Zamestnanci a 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti.

§ 52

Zúčtovanie daní a dotácií
(1)
Na účte 341 – Daň z príjmov sa účtujú platené preddavky na daň z príjmov účtovnej jednotky v priebehu roka a zrazená daň z príjmov podľa osobitného predpisu30a), ak sa podľa osobitného predpisu4) zrazená daň z príjmov započíta ako preddavok na daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Pri uzavieraní účtovných kníh sa v prospech účtu 341 účtuje záväzok účtovnej jednotky zo splatnej dane z príjmov voči daňovému úradu za zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti alebo na ťarchu účtu 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti.
(3)
Na účte 342 – Ostatné priame dane sa účtuje daň z príjmov, ktorá sa odvádza daňovému úradu účtovnou jednotkou ako platiteľom dane z príjmov vybraná od daňovníka alebo zrazená daňovníkovi dane z príjmov, napríklad zamestnancom.
(4)
Na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty sa účtuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty sa účtuje daňová povinnosť účtovnej jednotky z dane z pridanej hodnoty. Na účte 343 – Daň z pridanej hodnoty sa účtuje o doklade o oprave základu dane z pridanej hodnoty pri znížení a zvýšení daňovej povinnosti z dane z pridanej hodnoty.
(5)
Pri prijatí služby, pri ktorej nevzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu30b) sa daň z pridanej hodnoty účtuje v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu vecne príslušného účtu nákladov.
(6)
Daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný uplatniť z nadobudnutia tovaru alebo z prijatia služby príjemca30c) sa v deň vzniku daňovej povinnosti podľa osobitného predpisu30d) účtuje v prospech príslušného analytického účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom naťarchu príslušného analytického účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty, ak vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ak deň nároku na odpočítanie dane nie je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti, v deň vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa preúčtuje daň z pridanej hodnoty v rámci analytických účtov k účtu 343

30a) § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.

– Daň z pridanej hodnoty.

(7)
Pri nadobudnutí majetku, ktorým je tovar podľa osobitného predpisu30e) , pri ktorom nevzniká účtovnej jednotke nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu,30b) je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny.
(8)
Rozdiel medzi pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty30f) v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty 30g) vypočítanou po skončení účtovného obdobia30h), sa účtuje podľa charakteru v prospech účtu alebo na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pri zmene účelu využitia majetku podľa osobitného predpisu30i) sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 343

– Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

30b) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 30c) § 69 ods. 2 až 4, 6, 7, a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 651/2004 Z. z. 30d) § 19 a 20 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 651/2004 Z. z. 30e) § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 651/2004 Z. z. 30f) § 50 ods. 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z. z.30g) § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 523/2005 Z. z. 30h) § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 30i) § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Pri zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu30j)30j) sa účtuje daň z pridanej hodnoty na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

(9) Daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa k obdobiu, v ktorom mala byť účtovná jednotka platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa účtuje takto:

a) právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty30k) na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

b) povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty30l) na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty.

(10) Ak dôjde ku krádeži majetku, odvod dane z pridanej hodnoty sa vo výške odpočítanej dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu30m) účtuje na ťarchu účtu 549 –Manká a škody so súvzťažným zápisom v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty.

(11) Na účte 345 – Ostatné dane a poplatky sa účtuje

a) v prospech účtu daňová povinnosť účtovnej jednotky podľa osobitných predpisov31) za zdaňovacie obdobie voči príslušnému správcovi dane so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 311 – Odberatelia, 315 – Ostatné pohľadávky, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 378 – Iné pohľadávky alebo na ťarchu účtov v účtovej triede 1 a účtovej triedy 5, ak zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo pre vlastnú potrebu účtovnej jednotky alebo pri bezodplatnom plnení v prospech iných osôb, ako aj pri vzniku manka a škody na majetku,

b) na ťarchu účtu odvod spotrebných daní alebo preddavkové pevné sumy a vyrovnanie daňovej povinnosti zo spotrebných daní a nárok voči príslušnému správcovi dane na vrátenie spotrebných daní za zdaňovacie obdobie so súvzťažným zápisom v prospech účtov 321 – Dodávatelia, 325 – Ostatné záväzky, 379 – Iné záväzky, 471 – Dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku a 479 – Ostatné dlhodobé záväzky.

(12) Účtovanie o spotrebných daniach sa usporiada tak, aby bolo možné na jeho podklade preukázať príslušnému správcovi dane v nadväznosti na daňové priznanie

a) daňový záväzok za zdaňovacie obdobie, b) nárok na vrátenie dane za zdaňovacie obdobie, c) zúčtovanie spotrebných daní, ktorým sa vyjadrí celkový výsledný vzťah voči

príslušnému správcovi dane za zdaňovacie obdobie.

(13) Na účte 345 sa účtujú aj ďalšie dane, napríklad daň z motorových vozidiel, daň z nehnuteľností, daň z dedičstva, daň z darovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

30j) § 81 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30k) § 55 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z. 30l) § 78 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z. 30m) § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 523/2005 Z. z.

31) Napríklad zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004

Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(14)
Poplatky sa účtujú v prospech účtu 345 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 538 – Ostatné dane a poplatky. Platenie poplatkov sa účtuje na ťarchu účtu 345.
(15)
Ocenenie nového osobného motorového vozidla sa zníži o sumu poskytnutej dotácie na kúpu nového osobného motorového vozidla podľa osobitného predpisu32a).
(16)
V účtovníctve predajcu alebo zástupcu výrobcu32a) osobného motorového vozidla sa účtuje dotácia na kúpu nového osobného motorového vozidla podľa osobitného predpisu32a) na účte 315 – Ostatné pohľadávky.

§ 52a

(1)
Na účte 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu sa účtuje dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa osobitného predpisu.32) Na účte 347 – Ostatné dotácie sa účtuje dotácia poskytovaná z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie podľa osobitného predpisu.32) Nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo 347 – Ostatné dotácie, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.
(2)
Dotácia na majetok spojená s kúpou, zhotovením alebo inou formou nadobudnutia majetku alebo technického zhodnotenia dlhodobého majetku, vrátane doplňujúcich podmienok, napríklad umiestnenia majetku, obdobia počas ktorého má byťmajetok držaný, sa účtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období pri

a) odpisovanom dlhodobom majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti systematicky a racionálne počas doby použiteľnosti majetku, kedy vznikajú súvisiace náklady, napríklad pripadajúca výška nákladov na odpisy, náklady na zostatkovú hodnotu pri vyradení majetku z účtovníctva,

b) neodpisovanom majetku, ak sa vyžaduje splnenie určitých podmienok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti počas obdobia, v ktorom vznikajú náklady na splnenie týchto povinností, napríklad dotácia na pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti stavby v nadväznosti na jej odpisovanie,

c) neodpisovanom majetku, v prospech vecne príslušného účtu výnosov a to v účtovnom období, v ktorom je účtovaný súvisiaci náklad, napríklad spotreba majetku, zníženie stavu zásob vlastnej výroby z dôvodu predaja, náklad na vyradenie majetku z účtovníctva.

(3) Dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa

32) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 32a) § 7a výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 1.marca 2005 č. 1/2005 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (oznámenie č. 88/2005 Z. z.) v znení výnosu zo 4. marca 2009 č. 2/2009 (oznámenie č. 80/2009 Z. z.).

účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 – Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady.

(4)
Poskytnutá dotácia na úhradu nákladov, ktoré vznikli v minulosti alebo dotácia poskytnutá s cieľom okamžitej finančnej pomoci, bez predpokladu budúcich súvisiacich nákladov, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu. Odpustenie pôžičky sa účtuje v čase splnenia podmienok na jej odpustenie v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy so súvzťažným zápisom na ťarchu záväzkového účtu, na ktorom sa účtuje pôžička.
(5)
Pri účtovaní povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu sa vznik záväzku účtuje najskôr s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, účtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia.
(6)
Zmena sumy pôvodne odhadovaného nároku na dotáciu z dôvodu jej spresnenia na základe získaných nových skutočností sa účtuje s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, sa účtuje pri

a) znížení pôvodnej sumy na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné finančné náklady, b) zvýšení pôvodnej sumy v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.

(7)
Ak v čase tvorby rezervy na náklady, vzniká nárok na účtovanie dotácie, suma nároku na dotáciu sa zohľadňuje pri účtovaní výšky rezervy. Pri účtovaní použitia rezervy a účtovania presnej výšky záväzkov, sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo účtu 347 – Ostatné dotácie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

§ 53

Účtovanie pohľadávok voči spoločníkom, členom družstiev a účastníkom združenia

(1)
Na účte 351 – Pohľadávky v rámci konsolidovaného celku sa účtujú krátkodobé pôžičky poskytnuté účtovnými jednotkami v konsolidovanom celku.
(2)
Na účte 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie sa účtujú pohľadávky voči upisovateľom, ktorými sú akcionári, spoločníci a členovia družstva. Zostatok účtu predstavuje upísané nesplatené akcie alebo podiely.
(3)
Na účte 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty sa účtujú krátkodobé pohľadávky voči spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom v komanditnej spoločnosti, spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom družstva, vo výške predpísanej úhrady straty súvzťažne s účtom

596 – Prevod podielov na hospodárskom výsledku spoločníkom alebo účtom 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

(4)
Na účte 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom sa účtujú, napríklad krátkodobé pohľadávky z pôžičiek spoločníkom v obchodnej spoločnosti, úrok z omeškania pri oneskorenom splácaní peňažného vkladu spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti alebo v spoločnosti s ručením obmedzeným.
(5)
Na účte 358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia sa účtujú pohľadávky voči účastníkom združenia, ak

a) nevzniká samostatná právnická osoba, b) nie je poverený ani jeden z účastníkov združenia za správcu združenia, pričom zostatok tohto účtu sa odsúhlasí účastníkmi združenia.

§ 54

Účtovanie záväzkov voči spoločníkom, členom družstiev a účastníkom združenia

(1)
Na účte 361 – Záväzky v rámci konsolidovaného celku sa účtujú krátkodobé záväzky, napríklad z dôvodu prijatých pôžičiek od účtovej jednotky v konsolidovanom celku.
(2)
Na účte 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku sa účtujú záväzky voči spoločníkom vrátane akcionárov v obchodných spoločnostiach alebo členom družstiev vo výške ich podielov na zisku spoločnosti alebo družstva, a to so súvzťažným zápisom na účte 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom, ak ide o spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov v komanditnej spoločnosti a účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní, ak ide o spoločníkov v ostatných obchodných spoločnostiach,členov družstiev a komanditistov v komanditnej spoločnosti.
(3)
Na účte 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom sa účtujú krátkodobé záväzky, napríklad z pôžičiek od spoločníkov obchodnej spoločnosti, záväzky z dôvodu úrokov zo splatených vkladov spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným.
(4)
Na účte 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti sa účtujú záväzky voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditných spoločností a členom družstiev z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia.
(5)
Na účte 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov sa účtujú záväzky účtovnej jednotky, ako akcionára alebo spoločníka v inej obchodnej spoločnosti alebo člena družstva, za prevzaté a doteraz nesplatené cenné papiere a vklady.
(6)
Na účte 368 – Záväzky voči účastníkom združenia sa účtujú záväzky voči účastníkom združenia, ak

a) nevzniká samostatná právnická osoba, b) nie je poverený ani jeden z účastníkov združenia ako správca združenia, pričom zostatok tohto účtu sa odsúhlasí účastníkmi združenia.

§ 55

Účtovanie iných pohľadávok a iných záväzkov

(1)
Na účte 371 – Pohľadávky z predaja podniku sa v účtovníctve predávajúceho účtuje pohľadávka z predaja podniku alebo jeho časti podľa § 27.
(2)
Na účte 372 – Záväzky z kúpy podniku sa v účtovníctve kupujúceho účtuje záväzok z kúpy podniku alebo jeho časti podľa § 27.
(3)
Na účte 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií sa účtuje podľa § 16.
(4)
Na účte 374 – Pohľadávky z nájmu sa v účtovníctve prenajímateľa účtujú pohľadávky z nájmu majetku vrátane finančného prenájmu.
(5)
Na účte 375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov sa účtuje v účtovníctve emitenta dlhopisov

a) na ťarchu účtu vydanie

  1. dlhodobých dlhopisov súvzťažne s účtom 473 – Vydané dlhopisy,
  2. krátkodobých dlhopisov súvzťažne s účtom 241 – Vydané krátkodobé

dlhopisy, b) v prospech účtu úhrada dlhopisov od majiteľa.

(6) Analytické účty k tomuto účtu sa vedú podľa jednotlivých emisií dlhopisov.

(7)
Na účte 376 – Nakúpené opcie sa účtuje podľa § 16. K tomuto účtu sa analytické účty vedú členené na kúpne opcie a predajné opcie.
(8)
Na účte 377 – Predané opcie sa účtuje podľa § 16. K tomuto účtu sa vedú analytické účty členené na kúpne opcie a predajné opcie.
(9)
Na účtoch 378 – Iné pohľadávky a 379 – Iné záväzky sa účtujú pohľadávky a krátkodobé záväzky, ktoré nie sú obsiahnuté v predchádzajúcich účtoch pohľadávok a záväzkov v účtovej triede 3, napríklad

a) pohľadávka voči zodpovednej osobe na náhradu škody alebo manka, súvzťažne s účtom 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a pohľadávka voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí,

b) záväzok zo zodpovednosti za spôsobenú škodu, súvzťažne k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, ak tento záväzok nemá charakter rezervy,

c) záväzok voči colnému orgánu z dôvodu cla, dane z pridanej hodnoty a záväzok zo spotrebných daní pri dovoze; na analytických účtoch sa sleduje osobitne zúčtovanie ciel a zúčtovanie dane z pridanej hodnoty a jednotlivých spotrebných daní pri dovoze; v nadväznosti na daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a spotrebnej dani je evidovanie na analytických účtoch k účtu 379 – Iné záväzky usporiadané tak, aby sa preukázalo platenie dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane colnému orgánu a nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a na vrátenie spotrebnej dane voči daňovému úradu,

d) pohľadávka spoločníka alebo člena na priznané podiely zo zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku,

d) pohľadávka spoločníka alebo člena na priznané podiely zo zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku,

e) záväzky spoločníka alebo člena z úhrady straty v obchodnej spoločnosti alebo družstve.

§ 56

Účty časového rozlišovania

(1)
Na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov sa časovo rozlišujú náklady a výnosy.
(2)
Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5, napríklad vopred platené nájomné a predplatné.
(3)
Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.
(4)
Na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu.
(5)
Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.
(6)
Časovo sa nerozlišujú, napríklad náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy, náklady na získanie vlastného imania, napríklad upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku, náklady na rozšírenie výroby, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, ako aj ostatné náklady podobného charakteru, účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.
(7)
Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu.

(8) Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná pri uskutočnení výdavku.

(9)
Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné.
(10)
Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia.
(11)
Prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení podľa osobitného predpisu26) sa časovo rozlišujú vo výške odpisov týchto zariadení.
(12)
Na účte 384 –Výnosy budúcich období sa na účely zabezpečenia vecnej a časovej súvislosti účtujú účtovné prípady spojené s účtovaním dotácie na majetok a dotácie na úhradu nákladov podľa § 52a.
(13)
Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté pozadu. Na účte 385 sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6.

§ 57

Účtovanie opravnej položky k zúčtovacím vzťahom a vnútorné zúčtovanie

(1)
Na účte 391 – Opravné položky k pohľadávkam sa účtuje tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávkam. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávka. Zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam z dôvodu vyradenia pohľadávok z účtovníctva sa účtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávok. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje v zaniknutej sume na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam.
(2)
Na účte 395 – Vnútorné zúčtovanie sa účtujú vzťahy medzi jednotlivými vnútornými organizačnými útvarmi účtovnej jednotky v závislosti od organizácie účtovníctva účtovnej jednotky. Tento účet pri uzavieraní účtovných kníh nemá zostatok.
(3)
Na účte 398 – Spojovací účet pri združení sa účtujú operácie voči účastníkom združenia, ak

a) nevzniká samostatná právnická osoba,

b) jeden z účastníkov tohto združenia je poverený správou peňazí alebo iných vecí poskytnutých na účely združenia.

(4) Na účte 398 – Spojovací účet pri združení sa v účtovníctve správcu združenia a v účtovníctve účastníkov združenia účtuje o vložených prostriedkoch a iných účtovných prípadoch. V rámci uzatvorenia účtovných kníh sa vzájomne odsúhlasuje účtovanie na účte 398 – Spojovací účet pri združení medzi správcom združenia a jednotlivými účastníkmi združenia. Účtovanie na účte 398 sa usporiada tak, aby sa zabezpečili údaje o podieloch jednotlivých účastníkov združenia na jeho majetku, výnosoch a nákladoch.

Účtová trieda 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky

§ 58

V účtovej triede 4 sa účtujú

a) základné imanie, kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku, oceňovacie rozdiely,

prevedené výsledky hospodárenia, výsledok hospodárenia v schvaľovaní, b) rezervy, c) dlhodobé bankové úvery, d) dlhodobé záväzky, e) odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka, f) vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

§ 59

Účtovanie vlastného imania

(1) Na účtoch účtových skupín 41 až 43 sa účtuje vlastné imanie účtovnej jednotky, ktoré predstavuje rozdiel majetku a záväzkov.

(2) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtujú tieto fondy:

a) kapitálové fondy tvorené a doplňované z kapitálových peňažných a nepeňažných vkladov, b) fondy tvorené zo zisku účtovnej jednotky.

(3) Na účte 411 – Základné imanie sa účtuje základné imanie a jeho zmeny podľa § 25.

(4) Osobitne na analytických účtoch účtu 411– Základné imanie sa vedie

a) základné imanie vytvorené vkladmi, b) základné imanie vytvorené priamo alebo sprostredkovane zo zisku, c) u družstiev základné imanie v členení na zapisované a nezapisované do

obchodného registra, d) podľa jednotlivých spoločníkov a členov družstva, ktorí vložili vklad alebo im bol vklad zvýšený zo zisku.

(5)
Na účte 412 – Emisné ážio sa účtuje rozdiel medzi menovitou hodnotou vydaných akcií a sumou platenou za akcie (emisný kurz) podľa osobitného predpisu34) alebo vkladov pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií alebo vkladov.
(6)
Na účte 413 – Ostatné kapitálové fondy sa účtujú ostatné peňažné kapitálové vklady aj nepeňažné kapitálové vklady, ktoré pri ich vytvorení nezvyšujú základné imanie účtovnej jednotky a nie je pre ne v predchádzajúcich účtoch tejto účtovej skupiny samostatný syntetický účet. V prospech účtu sa účtuje najmä bezodplatne prijatý majetok od spoločníkov, členské podiely v družstvách na družstevnú bytovú výstavbu.
(7)
Tvorba oceňovacieho rozdielu z precenenia majetku a záväzkov podľa § 14 a 16 sa účtuje na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Okrem

34) § 157 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

tvorby oceňovacieho rozdielu sa na tomto účte účtuje jeho rozpustenie, a to opačnými účtovnými zápismi ako ich tvorba.

(8)
Na účte 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení sa v účtovníctve zanikajúcej účtovnej jednotky účtuje podľa § 26.
(9)
Na účte 417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov sa účtuje rezervný fond35). Rozdiel medzi reálnou hodnotou a účtovnou hodnotou podľa § 26 ods. 1 písm. d) sa účtuje na vecne príslušný účet majetku alebo záväzkov so súvzťažným zápisom na účet 416 –Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení.
(10)
Na účte 418 – Nedeliteľný fond z kapitálových vkladov sa účtuje nedeliteľný fond35).
(11)
Na účte 419 – Zmeny základného imania sa účtuje podľa § 25. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých vkladateľov, ktorí sa zaviazali vložením vkladu zvýšiť základné imanie.
(12)
Vytváranie a dopĺňanie rezervného fondu z účtovného zisku podľa osobitného predpisu35) sa účtuje na účte 421 – Zákonný rezervný fond. K účtu 427 – Ostatné fondy sa vedú analytické účty podľa jednotlivých vytvorených fondov. Fondy podľa predchádzajúcich odsekov sa netvoria a nečerpajú na ťarchu nákladov a výnosov.
(13)
Na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov sa účtujú okrem iných skutočností ustanovených týmto opatrením aj významné opravy chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad podľa § 7 ods. 3 zákona. Na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov sa účtuje aj významné dodatočné vyrubenie dane z príjmov za predchádzajúce roky a významný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky so súvzťažným zápisom v prospech alebo na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov.
(14)
Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku, vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa §26 a 27 zákona, napríklad účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku.
(15)
Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje rozdelenie účtovného zisku alebo usporiadanie účtovnej straty. Na ťarchu účtu 431 sa účtujú aj tantiemy a dividendy na výplatu podľa rozhodnutia účtovnej jednotky o rozdelení účtovného zisku, ak sa ne netvoria osobitné fondy zo zisku. Tento účet nemá ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok.

§ 60

Účtovanie rezerv

(1)
Na účtoch účtovej skupiny 45 – Rezervy, sa účtuje tvorba, použitie a zrušenie rezerv. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých rezerv.
(2)
Na účte 451 – Rezervy zákonné sa účtujú dlhodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva z osobitného predpisu.30aa)

35) Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

§ 61

Účtovanie dlhodobých záväzkov

(1)
Na účtoch účtovej skupiny 46 – Bankové úvery sa účtujú bankové úvery, ktoré majú dlhodobý charakter. Dlhodobým charakterom bankového úveru sa rozumie obdobie dohodnutej doby splatnosti dlhšie ako jeden rok. Rovnako sa tu účtujú dlhodobé bankové úvery, ktoré sa poskytujú pri eskonte zmeniek. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých úverov poskytnutých účtovnej jednotke a podľa jednotlivých bánk.
(2)
Na účtoch účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky sa účtujú záväzky z obchodného i neobchodného styku s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých veriteľov.
(3)
Na účte 471 – Dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku sa účtujú záväzky voči účtovnej jednotke v konsolidovanom celku. Na analytických účtoch sa osobitne zaznamenávajú záväzky z kapitálových operácií a z obchodného styku.
(4)
Na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu sa účtuje tvorba a použitie sociálneho fondu. Povinný prídel do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu36) sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady.
(5)
Ďalšie zdroje fondu podľa osobitného predpisu 37) sa účtujú v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu 221 – Bankové účty.
(6)
Príspevok zamestnávateľa podľa osobitného predpisu38) sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.
(7)
Na účte 473 – Vydané dlhopisy sa účtujú vúčtovníctve emitenta dlhopisov vydané dlhopisy vo výške emisie so súvzťažným zápisom s účtom 375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov.
(8)
Na účte 474 – Záväzky z nájmu sa v účtovníctve nájomcu účtujú dlhodobé záväzky z nájmu majetku vrátane finančného prenájmu.
(9)
Na účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky sa účtujú prijaté preddavky od odberateľov.
(10)
Na účte 476 – Dlhodobé nevyfaktúrované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, napríklad

36) § 3 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. 37) § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. 38) § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z.

nevyfaktúrované dodávky, poskytnuté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku.

(11)
Na účte 478 – Dlhodobé zmenky na úhradu sa účtujú zmenky vlastné a akceptované cudzie zmenky.
(12)
Na účte 479 – Ostatné dlhodobé záväzky sa účtujú ostatné dlhodobé záväzky, pre ktoré nie je v predchádzajúcich účtoch účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky určený samostatný syntetický účet, okrem dlhodobých záväzkov z obchodného styku účtovaných podľa § 48 ods. 1 písm. b). Na tomto účte sa účtujú taktiež záväzky vyplývajúce z tichého spoločenstva.
(13)
Na účte 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka sa účtuje odložená daň z príjmov.

§ 62

Účtovanie vlastného imania fyzickej osoby – podnikateľa

(1)
Účet 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa slúži na účtovanie všetkých osobných vkladov, vrátane vkladu na začiatku podnikateľskej činnosti, výberov fyzickej osoby a prijatých darov. Pri otváraní účtovných kníh sa na tento účet účtuje účtovný zisk alebo účtovná strata za predchádzajúce účtovné obdobie so súvzťažným zápisom na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

(2) Účet 491 môže mať pasívny zostatok alebo aktívny zostatok.

(3)
Osobitne sa zaznamenávajú na analytických účtoch k účtu 491 prijaté dary, zisk alebo strata predchádzajúcich účtovných období.
Účtová trieda 5 – Náklady

§ 63

(1)
V účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedy sa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovo rozlíšené.
(2)
Ak vo vyúčtovaniach za prijaté služby alebo v nákladoch zaúčtovaných podľa iných účtovných dokladov budú zahrnuté tiež sumy, ktoré nepatria do nákladov účtovnej jednotky, napríklad náklady na súkromné telefonické hovory, prepravné, nájomné, elektrickú energiu možno pri účtovaní postupovať takto:

a) ak sa zistia pred zaúčtovaním príslušných účtovných dokladov nároky, ktoré majú, napríklad zamestnanci, spoločníci alebo členovia účtovnej jednotke uhradiť, sumy takých nárokov sa zaúčtujú priamo na príslušné účty v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy,

b) ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú sa tieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5; o dodatočne prijaté náhrady alebo vyúčtované nároky na ne na účtoch v účtovej triede 3 sa znížia zachytené náklady v účtovej triede 5,

c)v účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kanceláriách, vo verejnom stravovaní sa v nákladoch v účtovej triede 5 účtujú celé sumy faktúr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účtovej triede 6.

(3) Konečné stavy účtov v účtovej triede 5 sa pri uzavieraní účtovných kníh účtujú na ťarchu účtu710 – Účet ziskov a strát.

§ 64

Obsahové vymedzenie účtových skupín nákladov na hospodársku činnosť

(1) Na účtoch účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy sa účtuje v závislosti od zvoleného spôsobu účtovania zásob

a) pri spôsobe A účtovania zásob

1. v priebehu účtovného obdobia spotrebované položky materiálu a predané položky tovaru sa účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar so súvzťažným zápisom v prospech účtov zásob,

2. inventarizačné rozdiely sa účtujú podľa svojho charakteru podľa § 43, b) pri spôsobe B účtovania zásob

  1. v priebehu účtovného obdobia náklady, ktoré tvoria obstarávaciu cenu jednotlivých položiek nákupu, sa účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar,
  2. pri uzavretí účtovných kníh začiatočné stavy účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach sa účtujú so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar; konečné stavy zásob materiálu a tovaru overené inventarizáciou sa účtujú na ťarchu účtov 112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach a v prospech účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar.
(2)
Na účte 502 – Spotreba energie sa účtujú náklady, napríklad na vodu, paru, plyn a elektrickú energiu.
(3)
Na účte 503 – Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok sa účtujú neskladovateľné nákupy.
(4)
Na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám sa účtuje tvorba opravnej položky k zásobám, okrem zásob vlastnej výroby. V prospech účtu 505 –Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatnenosti predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob sa účtuje v zaniknutej sume opravná položka k zásobám.

§ 65

Účtová skupina 51 – Služby

Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtujú prvotné náklady za externé služby s výnimkou účtu 513 – Náklady na reprezentáciu, na ktorom sa účtujú náklady na reprezentáciu a to vrátane vlastných výkonov, ktoré sa použijú na účely reprezentácie. Na účte 518 – Ostatné služby sa účtuje, napríklad nájomné, poštovné a poradenstvo. Účtuje sa tu tiež nehmotný majetok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku.

§ 66

Účtová skupina 52 – Osobné náklady

Na účtoch 521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva sa účtujú všetky požitky zamestnancov vrátane príjmov spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy vždy v hrubých sumách. Do hrubej mzdy sa zahrnie aj naturálna mzda, ak je súčasťou mzdy. Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtuje aj tvorba sociálneho fondu podľa § 61 ods. 4 až 6.Na ťarchu účtu 524 – Zákonné sociálne poistenie sa účtuje aj príspevok do garančného fondu. Na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady sa účtuje aj odstupné a odchodné podľa osobitného predpisu38a) .

§ 67

Účtová skupina 53 – Dane a poplatky

(1)
V tejto účtovej skupine sa účtujú dane, odvody a obdobné platby charakteru nákladov, ak je účtovná jednotka daňovníkom okrem dane z príjmov, ktorá sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty.
(2)
Na účte 538 – Ostatné dane a poplatky sa účtujú aj dodatočné vyrubenia týchto daní za minulé roky vrátane dane z pridanej hodnoty za minulé roky , ak o túto daň už nemožno zvýšiť hodnotu dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, zásob a pohľadávok. Na tomto účte sa účtujú dodatočné vyrubenia spotrebných daní vzťahujúce sa k vlastnej spotrebe výrobkov.

§ 68

Účtová skupina 54 – Iné náklady na hospodársku činnosť

(1) Na ťarchu účtu 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtuje rozdiel medzi cenou predávaného majetku zúčtovanom na účtoch účtových skupín 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný a vytvorenými oprávkami a opravnými položkami. Ďalej sa na ťarchu tohto účtu účtuje v súvislosti s predajom neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku jeho cena účtovaná na účtoch účtovej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok –

38a) Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

neodpisovaný a hodnota zaúčtovaná na účtoch 041 a 042 pri predaji nedokončeného dlhodobého majetku.

(2)
Na ťarchu účtu 542 – Predaný materiál sa účtuje v súvislosti s predajom úbytok nakúpeného materiálu v obstarávacej cene alebo materiálu vytvoreného vlastnou činnosťou vo vlastných nákladoch.
(3)
Na ťarchu účtu 543 – Dary sa účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky. Na tomto účte sa účtuje, napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie.
(4)
Na ťarchu účtov 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania a 545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania sa účtujú najmä uznané sankčné položky na základe príslušných zmlúv, dokladov, bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie a odstupné zo zrušenia zmluvy39). Neúčtujú sa tu úroky z omeškania podľa zmluvy o úveroch.
(5)
Na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky sa účtuje odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania. Na účte 546 – Odpis pohľadávky sa účtujú aj postúpené pohľadávky z hospodárskej činnosti a odpis pohľadávok podľa osobitného predpisu.16) Pred vyradením pohľadávky z účtovníctva sa zúčtuje vytvorená opravná položka k pohľadávke na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávky.
(6)
Na účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam sa účtuje tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke podľa § 18.
(7)
Na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť sa účtujú ostatné položky neúčtované na predchádzajúcich účtoch, ktoré sa týkajú hospodárskej činnosti, napríklad príspevky právnickým osobám, poistenie majetku určeného na prevádzkovú činnosť a iné poistné súvisiace s prevádzkovou činnosťou. Na samostatnom analytickom účte k tomuto účtu sa sledujú rozdiely vyplývajúce zo zníženia regulovaných cien podľa osobitného zákona40).
(8)
Na ťarchu účtu 549 – Manká a škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko a škoda na nakúpených zásobách, ako aj manko a škoda na zásobách vlastnej výroby. Ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, a to v deňrozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujú na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na tomto účte sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501 – Spotreba materiálu, 504 – Predaný tovar alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob. Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj, ak nie sú dosiahnuté tržby.

39) Napríklad § 355 Obchodného zákonníka. 40) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

§ 69

Účtová skupina 55 – Odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku

(1)
V tejto účtovej skupine sa účtujú náklady súvisiace s hospodárskou činnosťou, ktoré sa neúčtujú na účtoch účtových skupín 50 až 54.
(2)
Na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtujú

a) odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

b) zostatková cena dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku pri jeho vyradení z používania z dôvodu likvidácie tohto majetku; okrem likvidácie z dôvodu škody, vyradenia z dôvodu predaja, darovania alebo iných podobných dôvodov.

(3)
Na ťarchu účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku sa účtuje tvorba opravnej položky k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku. Na ťarchu tohto účtu sa účtuje aj tvorba opravnej položky k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku, k obstarávanému dlhodobému hmotnému majetku a k poskytnutým preddavkom na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok. Zúčtovanie opravných položiek z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku, obstarávaného dlhodobého nehmotného majetku, obstarávaného dlhodobého hmotného majetku a poskytnutých preddavkov na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, sa účtuje v zaniknutej sume v prospech účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku.
(4)
Na ťarchu účtu 555 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa zúčtujú položky komplexných nákladov, ktoré vecne súvisia s bežným účtovným obdobím, so súvzťažným zápisom v prospech účtu 382 – Komplexné náklady budúcich období.
(5)
Na ťarchu účtu 557 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku sa účtujú sumy vyjadrujúce postupné umorovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku.

§ 70

Účtová skupina 56 – Finančné náklady

(1)
Na účte 561 – Predané cenné papiere a podiely sa účtuje úbytok cenných papierov a podielov so súvzťažnými zápismi na účtoch účtových skupín 06 – Dlhodobý finančný majetok a 25 – Krátkodobý finančný majetok pri ich predaji. Ak ide o predaj dlhových cenných papierov, účtuje sa ku dňu ich predaja doúčtovanie alikvotného výnosu.
(2)
Na ťarchu účtu 562 – Úroky sa účtuje platobná povinnosť z dôvodu úrokov voči bankám, dodávateľom, pri pôžičkách, finančných operácií, napríklad eskontu cenných papierov.

(3) Na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty sa účtujú kurzové straty podľa § 24.

(4)
Na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov a účtu 566 – Náklady na finančný majetok sa účtuje podľa § 14.
(5)
Na ťarchu účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku sa účtuje tvorba opravnej položky k dlhodobému finančnému majetku a krátkodobému finančnému majetku, k obstarávanému finančnému majetku a k poskytnutým preddavkom na finančný majetok. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty finančného majetku sa účtuje v zaniknutej sume v prospech účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku.

(6) Na ťarchu účtu 567 – Náklady na derivátové operácie sa účtuje podľa § 16.

(7)
Na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady sa účtujú náklady peňažného styku, napríklad bankové výdavky, poistné, náklady súvisiace so získaním bankových záruk a podobné bankové výdavky, ako aj depozitné poplatky okrem prípadov, ak sú súčasťou obstarávacej ceny majetku.

§ 71

Vypúšťa sa.

§ 72

Účtová skupina 58 – Mimoriadne náklady

(1)
Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtujú účtovné prípady neobvyklého charakteru vzhľadom k bežnej činnosti účtovnej jednotky, ako aj mimoriadne udalosti vyskytnuté sa náhodne.
(2)
Na ťarchu účtu 582 – Škody sa účtujú škody vzniknuté na majetku z mimoriadnych príčin, napríklad v dôsledku živelnej pohromy.
(3)
Na ťarchu účtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady sa účtujú najmä náklady z dôvodu postúpenia alebo ukončenia hospodárskej činnosti, alebo zložky hospodárskej činnosti účtovnej jednotky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 597 – Prevod prevádzkových nákladov alebo účtu 598 – Prevod finančných nákladov. Na tomto účte sa účtuje v účtovníctve predávajúceho pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 27.

§ 73

Účtová skupina 59 – Dane z príjmov a prevodové účty

(1)
Výška splatných daní pri uzavretí účtovných kníh sa účtuje na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, pre časť týkajúcu sa výsledku hospodárenia z bežnej činnosti, 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, pre časť týkajúcu sa

mimoriadneho výsledku hospodárenia, so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov.

(2)
Výška odložených daní z príjmov sa účtuje podľa § 10 podľa svojho charakteru na účte 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, pre časť týkajúcu sa výsledku hospodárenia z bežnej činnosti, a na účte 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, pre časťtýkajúca sa mimoriadneho výsledku hospodárenia, so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.
(3)
Na ťarchu účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov sa účtujú nevýznamné dodatočné vyrubenia dane z príjmov za predchádzajúce roky a v prospech tohto účtu sa účtuje nevýznamný nárok na vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce roky so súvzťažným zápisom v prospech alebo na ťarchu účtu 341.
(4)
Na účte 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom sa účtuje nárok na podiel z účtovného zisku alebo povinnosť úhrady účtovnej straty spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditármi komanditnej spoločnosti so súvzťažným zápisom na účte 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku alebo 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty.
(5)
V prospech účtu 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť sa účtujú náklady súvisiace s postúpením alebo ukončením hospodárskej činnosti, alebo zložky hospodárskej činnosti účtovnej jednotky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady alebo na ťarchu účtov účtovej skupiny 56 – Finančné náklady, ak ide o náklady finančného charakteru.
(6)
V prospech účtu 598 – Prevod finančných nákladov sa účtuje prevod finančných nákladov na ťarchu nákladov na hospodársku činnosť na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo na ťarchu niektorého z účtov účtovej skupiny 58 – Mimoriadne náklady, v záujme objektívneho vykázania hospodárskeho, finančného a mimoriadneho výsledku hospodárenia.
Účtová trieda 6 – Výnosy

§ 74

(1)
V účtovej triede 6 sa účtujú výnosy narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia. Prvotné výnosy sa v tejto účtovej triede účtujú časovo rozlíšené. Daň z pridanej hodnoty sa účtuje v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty.
(2)
Zľava z ceny je súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie.
(3)
Zrazená daň z príjmov sa účtuje na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov, ak sa započítava na celkovú daňovú povinnosť4). Ak sa odvedená suma preddavku považuje za splnenie daňovej povinnosti4) zaúčtuje sa na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti. V ostatných prípadoch sa výnos, ktorý sa zdaňuje osobitnou sadzbou dane z príjmov a suma zrazenej dane z príjmov účtuje na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti. Dividendy, podiely na zisku, podiely na likvidačnom zostatku alebo im podobné plnenie sa účtujú v brutto čiastke.
(4)
Zaniknuté záväzky, napríklad premlčaním sa účtujú na príslušný účet ostatných výnosov. Na tomto účte sa neúčtujú záväzky zaniknuté z dôvodu splnenia záväzku, započítania záväzku, nahradenia súčasného záväzku novým vo výške rovnajúcej sa výške pôvodného záväzku.
(5)
Konečné stavy účtov v účtovej triede 6 sa pri uzavieraní účtovných kníh účtujú v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát.

§ 75

Účtová skupina 60 – Tržby za vlastné výkony a tovar

V prospech účtov tejto účtovej skupiny sa účtujú tržby z predaja tovaru, zásob vlastnej výroby a služieb typických pre hospodársku činnosť účtovnej jednotky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov účtovej skupiny 31 – Pohľadávky alebo účtu 211 – Pokladnica.

§ 76

Účtová skupina 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob

(1)
Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtujú v závislosti od zvoleného spôsobu účtovania zásob, prírastky a úbytky zásob vlastnej výroby alebo zmena stavu zásob vyplývajúca z inventarizácie ako rozdiel medzi sumou stavu zásob nedokončenej výroby, polotovarov vlastnej výroby, výrobkov a zvierat na konci a na začiatku účtovného obdobia, štvrťroka alebo polroka. Súvzťažnými účtami sú príslušné účty účtovej triedy 1. Ak je hodnota zásob na konci príslušného obdobia vyššia ako na začiatku obdobia, účtuje sa rozdiel v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 61, inak sa rozdiel účtuje na ťarchu príslušných účtov tejto účtovej skupiny.
(2)
Pri použití zásob vlastnej výroby na reprezentáciu účtujú sa na ťarchu účtu 513 – Náklady na reprezentáciu a v prospech príslušných účtov zásob.

§ 77

Účtová skupina 62 – Aktivácia

(1)
V prospech účtu 621 – Aktivácia materiálu a tovaru sa účtuje hodnota vyrobeného materiálu a tovaru vo vlastnej réžii so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov zásob, alebo účtu 501 – Spotreba materiálu alebo účtu 504 – Predaný tovar v závislosti od zvoleného spôsobu účtovania zásob.
(2)
V prospech účtu 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb sa účtuje napríklad vnútropodniková preprava so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 111 – Obstaranie materiálu, 131 – Obstaranie tovaru, 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, 501 – Spotreba materiálu, 504 – Predaný tovar alebo na ťarchu účtu 513 – Náklady na reprezentáciu, ak sa použijú vnútroorganizačné služby na reprezentáciu.
(3)
V prospech účtov 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku a 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku sa účtuje aktivácia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku vyrobeného vo vlastnej réžii so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

§ 78

Účtová skupina 64 – Iné výnosy z hospodárskej činnosti

(1)
V prospech účtov 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku a 642 – Tržby z predaja materiálu sa účtujú tržby so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky alebo na ťarchu účtu 311 – Odberatelia.
(2)
V prospech účtov 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania a 645 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania sa účtuje napríklad suma sankcií na základe príslušných zmlúv, dokladov, bez ohľadu či boli zaplatené alebo nie. Patrí sem aj odstupné zo zrušenia zmluvy39). Neúčtujú sa tu úroky z omeškania podľa zmluvy o úveroch.
(3)
V prospech účtu 646 – Výnosy z odpísaných pohľadávok sa účtujú inkasá pohľadávok, ktoré sa v minulosti odpísali na ťarchu nákladov a od tohto dňa sa neúčtovali na účte pohľadávok. Na tomto účte sa účtujú aj výnosy z postúpenia pohľadávok z hospodárskej činnosti.
(4)
V prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtujú výnosy neuvedené na predchádzajúcich účtoch, ktoré majú vzťah k hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Na tomto účte sa účtuje bezodplatne nadobudnutý majetok so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu majetku, ak sa podľa tohto opatrenia neúčtuje inak.Účtujú sa tu aj nároky na náhradu škody alebo majetku voči zodpovednej osobe a voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí súvzťažne na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky. Účtujú sa tu aj inventarizačné rozdiely podľa § 43.

§ 79

Účtová skupina 65 – Zúčtovanie rezerv a opravných položiek z hospodárskej činnosti

(1)
V prospech účtu 655 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa účtuje vznik komplexných nákladov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 382 – Komplexné náklady budúcich období.
(2)
V prospech účtu 657 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku sa účtujú sumy vyjadrujúce postupné umorovanie oprávky k

opravnej položke k nadobudnutému majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku.

§ 80

Účtová skupina 66 – Finančné výnosy

(1)
V prospech účtu 661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov sa účtuje predaj cenných papierov dlhodobého aj krátkodobého charakteru účtovaných na účtoch 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely, 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok a na účtoch účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok.
(2)
V prospech účtu 662 – Úroky sa účtujú úroky od bánk a od iných dlžníkov a obdobné plnenia.

(3) V prospech účtu 663 – Kurzové zisky sa účtujú kurzové rozdiely podľa § 24.

(4)
V prospech účtu 664 – Výnosy z precenenia majetkových cenných papierov sa účtuje podľa § 14.
(5)
V prospech účtu 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku sa účtujú napríklad dividendy, podiely na zisku, úroky z tohto majetku účtovaného na účtoch účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok.
(6)
V prospech účtu 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku sa účtujú dividendy, podiely na zisku a úroky, vyplývajúce z vlastníctva tohto majetku účtovaného na účtoch účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok.

(7) V prospech účtu 667 – Výnosy z derivátových operácií sa účtuje podľa § 16.

(8)
V prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy sa účtujú finančné výnosy neúčtované na predchádzajúcich účtoch tejto účtovej skupiny.

§ 81

Vypúšťa sa.

§ 82

Účtová skupina 68 – Mimoriadne výnosy
(1)
Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtujú účtovné prípady neobvyklého charakteru vzhľadom k bežnej činnosti účtovnej jednotky, ako aj mimoriadne udalosti vyskytnuté sa náhodne.
(2)
V prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy sa účtujú najmä výnosy z dôvodu postúpenia alebo ukončenia hospodárskej činnosti, alebo zložky hospodárskej činnosti účtovnej jednotky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov účtovej skupiny

69 – Prevodové účty. Na tomto účte sa účtuje v účtovníctve predávajúceho pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 27.

§ 83

Účtová skupina 69 – Prevodové účty

(1)
Na ťarchu účtu 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti sa účtujú výnosy súvisiace s postúpením alebo ukončením hospodárskej činnosti alebo zložky hospodárskej činnosti účtovnej jednotky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 688 – Ostatné mimoriadne výnosy alebo v prospech účtov účtovej skupiny 66 – Finančné výnosy, ak ide o výnosy finančného charakteru.
(2)
Na ťarchu účtu 698 – Prevod finančných výnosov sa účtuje prevod v prospech prevádzkových výnosov, napríklad účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo v prospech niektorého z účtov účtovej skupiny 68 – Mimoriadne výnosy, v záujme objektívneho vykázania hospodárskeho, finančného a mimoriadneho výsledku hospodárenia.
Účtová trieda 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty

§ 84

Uzávierkové účty

Uzávierkovými účtami sú

a) 701 – Začiatočný účet súvahový, b) 702 – Konečný účet súvahový, c) 710 – Účet ziskov a strát.

§ 85

Podsúvahové účty

(1) Na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje vúčtovných knihách a ktorých znalosť je podstatná na posúdenie majetkoprávnej situácie účtovnej jednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť.

(2) Na podsúvahových účtoch sa sledujú najmä

a) prijaté depozitá a hypotéky, b) prenajatý majetok, c) majetok prijatý do úschovy, d) zásoby prijaté na spracovanie, e) zmenky na inkaso použité na úhradu do doby ich splatnosti, f) prísne zúčtovateľné tlačivá, g) materiál v skladoch civilnej obrany a ostatný materiál špecifického použitia, h) program 222,

i) záväzky z lízingu, j) pohľadávky z lízingu, k) pohľadávky z opcií, l) záväzky z opcií, m) odpísané pohľadávky.

(3) V účtovníctve účtovnej jednotky sa môže vytvoriť zúčtovací účet na zabezpečenie účtovného záznamu na podsúvahových účtoch.

Osobitné ustanovenia na účely prechodu zo slovenských korún na eurá

§ 85a Otvorenie súvahových účtov hlavnej knihy k 1. januáru 2009

(1)
K 1. januáru 2009 sa otvoria súvahové účty hlavnej knihy v eurách a informatívne v slovenských korunách. Suma v slovenských korunách nevstupuje do obratu účtu strany má dať a strany dal. Konečné zostatky jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného imania vykázané k 31. decembru 2008 sa účtujú ako začiatočné stavy jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného imania k 1. januáru 2009 po prepočítaní zo slovenských korún na eurá podľa § 37b zákona a zaokrúhlení na najbližší eurocent 41).
(2)
Začiatočné stavy v eurách pri otvorení súvahových účtov hlavnej knihy sa účtujú účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom v prospech príslušných novootvorených účtov záväzkov a vlastného imania. V prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový sa účtujú začiatočné stavy účtov majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu novootvorených účtov majetku.
(3)
Výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia pri otváraní súvahových účtov hlavnej knihy k 1. januáru 2009 sa účtuje prepočítaný zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom a zaokrúhlený na najbližší eurocent41). Účtovný zisk sa účtuje naťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom v prospech účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovná strata sa účtuje v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje podľa § 7 ods. 4.
(4)
Po zaúčtovaní začiatočných stavov jednotlivých súvahových účtov podľa odsekov 1 až 3, ak sa celková suma strany má dať účtu 701 – Začiatočný účet súvahový nerovná celkovej sume strany dal účtu 701– Začiatočný účet súvahový, vzniknutý rozdiel sa účtovne vyrovná buďna ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom v prospech účtu 379 – Iné záväzky alebo v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky.

41) § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 75/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely.

(5)
Vzniknutý rozdiel podľa odseku 4 sa k 1. januáru 2009 účtuje na ťarchu účtu 379 – Iné záväzky so súvzťažným zápisom v prospech vytvoreného analytického účtu 663 – Kurzové zisky pri prechode na euro alebo sa vzniknutý rozdiel účtuje v prospech účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom na ťarchu vytvoreného analytického účtu 563 – Kurzové straty pri prechode na euro, okrem rozdielu vzniknutého z dôvodu prepočítavania základného imania zapísaného v obchodnom registri v eurách. Rozdiel medzi sumou začiatočného stavu účtu 411 – Základné imanie v slovenských korunách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na najbližší eurocent41) a sumou základného imania zapísaného v obchodnom registri v eurách sa účtuje na účet 413 – Ostatné kapitálové vklady so súvzťažným zápisom na účet 701 – Začiatočný účet súvahový.
(6)
Jednotlivé zložky analytickej evidencie k príslušnému začiatočnému stavu analytického účtu majetku, záväzkov a vlastného imania tvoriace podklad účtovania na tomto účte, sa k 1. januáru 2009 prepočítajú zo slovenských korún na eurá kurzom podľa § 37b zákona. Pri zaokrúhľovaní jednotlivých zložiek analytickej evidencie prepočítaných zo slovenských korún na eurá sa postupuje podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napríklad pre zaokrúhľovanie miezd za mesiac december42). Celková suma analytickej evidencie v eurách k príslušnému začiatočnému stavu súvahového účtu sa zaokrúhli na najbližší eurocent 41), ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(7)
Rozdiel medzi celkovou sumou analytickej evidencie prepočítanou na eurá podľa odseku 6 k príslušnému začiatočnému stavu súvahového účtu sa účtovne vyrovná úpravou začiatočného stavu príslušného účtu majetku, záväzkov a vlastného imania. Rozdiel sa účtuje na ťarchu analytického účtu 563 – Kurzové straty pri prechode na euro alebo v prospech analytického účtu 663 – Kurzové zisky pri prechode na euro.

§ 85b

Otváranie účtov hlavnej knihy účtovnej jednotky, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku

(1)
V účtovnej jednotke, ktorá k 31. decembru 2008 zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa § 37a ods. 1 zákona, sa k 1. januáru 2009 otvoria súvahové účty hlavnej knihy podľa§ 85a ods. 1, 2 a 4 až 7.
(2)
V účtovnej jednotke, ktorá k 31. decembru 2008 zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa § 37a ods. 1 zákona, sa k 1. januáru 2009 otvoria v hlavnej knihe aj účty nákladov a výnosov. Konečné stavy jednotlivých účtov nákladov a konečné stavy jednotlivých účtov výnosov sa účtujú po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na najbližší eurocent41). Prepočítaná suma nákladových účtov v eurách sa účtuje k 1. januáru 2009 ako začiatočné hodnoty na vecne príslušný účet nákladov so súvzťažným zápisom

42) Vyhláška Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 251/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobné pravidlá pre duálne zobrazovanie a pre prepočty a zaokrúhľovanie cien, jednotkových cien, platieb a iných hodnôt pri prechode zo slovenskej meny na menu euro pre oblasť miezd, platov a ostatného odmeňovania za prácu, oblasť cestovných náhrad, oblasť služieb zamestnanosti, oblasť sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, sociálnych dávok sociálnej pomoci, pomoci v hmotnej núdzi a inej sociálnej podpory a pre oblasť sociálnych služieb.

v prospech účtu 711– Začiatočný účet nákladov a výnosov. Prepočítaná suma výnosových účtov v eurách sa účtuje k 1. januáru 2009 ako začiatočné hodnoty v prospech účtov výnosov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 711– Začiatočný účet nákladov a výnosov. Začiatočné hodnoty nákladov a výnosov v eurách sa účtujú na základe účtovného dokladu, v ktorom sa tieto hodnoty uvádzajú v slovenských korunách a v eurách.

(3) Výsledok hospodárenia vykázaný k 31. decembru 2008 v priebežnej účtovnej závierke sa k 1. januáru 2009 prepočíta zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom a zaokrúhli sa na najbližší eurocent41). Kladný výsledok hospodárenia sa najskôr účtuje pri otváraní súvahových účtov hlavnej knihy na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom v prospech účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Záporný výsledok hospodárenia sa najskôr účtuje pri otváraní súvahových účtov hlavnej knihy v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 431

– Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Zároveň sa prepočítaný kladný výsledok hospodárenia v eurách účtuje na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní so súvzťažným zápisom v prospech účtu 711 – Začiatočný účet nákladov a výnosov. Záporný výsledok hospodárenia v eurách sa účtuje na ťarchu účtu 711 – Začiatočný účet nákladov a výnosov so súvzťažným zápisom v prospech 431– Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Predbežne vykázaná splatná daň z príjmov alebo odložená daň z príjmov v priebežnej účtovnej závierke sa môže k 1. januáru 2009 zaúčtovať opačným účtovným zápisom ako sa účtovala ich tvorba.

(4) Opravy chýb a nepresností, o ktorých sa účtuje najneskôr do dňa zostavenia riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky, ktoré sa týkajú časti účtovného obdobia do konca roka 2008, sa účtujú prepočítané zo slovenských korún na eurá podľa zákona a tohto opatrenia.

§ 85c Peňažné prostriedky získané v predzásobení

Peňažné prostriedky z predzásobenia eurobankovkami a euromincami sa účtujú

a) na ťarchu analytického účtu 211 – Pokladnica za protihodnotu v slovenských korunách so súvzťažným zápisom v prospech účtu 221 – Bankové účty alebo 211 – Pokladnica v slovenských korunách, ak nastane úhrada za prijaté eurá v roku 2008,

b) na podsúvahových účtoch, ak úhrada za prijaté eurá nastane v roku 2009; 1. januára 2009 sa účtujú na ťarchu analytického účtu 211 – Pokladnica so súvzťažným zápisom v prospech účtu 261 – Peniaze na ceste alebo 231 – Krátkodobé bankové úvery, ak sa poskytol úver.

§ 85d Účtovanie počas duálneho hotovostného peňažného obehu

Peňažné prostriedky v slovenských korunách sa účtujú v roku 2009 na účte 211 – Pokladnica po prepočte zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom a zaokrúhlení na najbližší eurocent41). Pri účtovaní denných tržieb alebo iného pohybu peňažných prostriedkov v slovenských korunách, sa prípadný rozdiel vzniknutý z dôvodu zaokrúhľovania na najbližší eurocent41), účtuje na účtoch 563 – Kurzové straty pri prechode na euro alebo 663 – Kurzové zisky pri prechode na euro.

§ 85e Prepočet základného imania

(1)
Pri premene menovitej hodnoty základného imania zo slovenských korún na eurá sa vzniknutý rozdiel medzi menovitou hodnotou základného imania alebo kmeňového imania43) ako začiatočného stavu účtu 411 – Základné imanie v eurách a menovitou hodnotou základného imania alebo kmeňového imania zapísaného do obchodného registra v eurách, v

deň zápisu menovitej hodnoty základného imania alebo kmeňového imania do obchodného registra v eurách, účtuje v súlade s osobitným predpisom

44)

. Pri zaokrúhľovaní smerom nahor sa vzniknutý rozdiel účtuje na ťarchu príslušného účtu vlastného imania so súvzťažným zápisom v prospech účtu 411 – Základné imanie. Pri zaokrúhľovaní smerom nadol sa vzniknutý rozdiel účtuje na ťarchu účtu 411 – Základné imania a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 417 – Zákonný rezervný fond alebo 418 – Nedeliteľný fond.
(2)
Rozdiel vzniknutý z dôvodu odchýlenia sa od podmienok zaokrúhľovania podľa osobitného predpisu 45), sa účtuje ako zvýšenie alebo zníženie základného imania.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 86

(1) Na účely prechodu účtovania účtovných jednotiek, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia účtovali podľa doterajších predpisov, sa vykonajú tieto účtovné operácie:

a) zostatok účtu 018 – Drobný nehmotný investičný majetok sa preúčtuje na príslušný účet účtovej skupiny 01, b) zostatok účtu 078 – Oprávky k drobnému nehmotnému investičnému majetku sa preúčtuje na príslušný účet účtovej skupiny 07, c) zostatok účtu 028 – Drobný hmotný investičný majetok sa preúčtuje na účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí,

d) zostatok účtu 088 – Oprávky k drobnému hmotnému investičnému majetku sa preúčtuje na účet 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí,

e) opravná položka vytvorená k cenným papierom a podielom, ktoré sa podľa § 27 zákona oceňujú reálnou hodnotou sa zruší so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu cenných papierov a podielov,

f) opravné položky vytvorené na deriváty, ktoré sa podľa § 27 zákona oceňujú reálnou hodnotou, sa zrušia so súvzťažným zápisom v prospech účtu derivátov,

43) Zákon č. 111/1990 Zb. 44) Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 45) § 11 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

g) opravné položky vytvorené na zabezpečovacie deriváty sa preúčtujú na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,

h) alikvótny úrokový výnos pri dlhových cenných papieroch účtovaný na účte 385 – Príjmy budúcich období sa zaznamená na príslušný analytický účet cenných papierov,

i) časť zostatku účtov účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia nespĺňa obsahovú náplň podľa § 37 ods. 9 saúčtuje podľa doterajších predpisov; k 1. januáru 2004 sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov,

j) zostatok účtu 373 – Nakúpené opcie sa preúčtuje na účet 376 – Nakúpené opcie, k) zostatok účtu 374 – Predané opcie sa preúčtuje na účet 377 – Predané opcie, l) zostatky účtov 381 – Náklady budúcich období a 382 – Komplexné náklady

budúcich období podľa § 56 ods.6, o ktorých sa účtovalo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia sa rozpustia v súlade z doterajšími predpismi; k 1. januáru 2004 sa táto časť počiatočných stavov účtov 381 – Náklady budúcich období a 382 – Komplexné náklady budúcich období zaúčtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov,

m) zostatok účtu 386 – Kurzové rozdiely aktívne sa preúčtuje na príslušný účet majetku alebo záväzkov, ku ktorému boli vytvorené,

n) zostatok účtu 387 – Kurzové rozdiely pasívne sa preúčtuje na príslušný účet majetku alebo záväzkov, ku ktorému boli vytvorené,

o) zostatok účtu 388 – Dohadné účty aktívne sa preúčtuje na príslušné účty pohľadávok podľa § 48 ods.3,

p) zostatok účtu 389 – Dohadné účty pasívne sa preúčtuje na účet 459 – Ostatné rezervy alebo 323 – Krátkodobé rezervy,

q) zostatok účtu 441 – Sociálny fond sa preúčtuje na účet 472 – Záväzky zo sociálneho fondu,

r) rezervy tvorené podľa osobitného predpisu neuvedené v § 19 ods.8 sa účtujú podľa doterajších predpisov; k 1.januáru 2004 sa táto časť začiatočného stavu účtu 451– Rezervy zákonné zaúčtuje súvzťažne v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,

s) skutočnosti, o ktorých sa účtovalo na skupinových syntetických účtov sa zaúčtujú na jednotlivé syntetické účty, na ktoré vecne patria.

(2)
Na účte 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku sa táto opravná položka doodpisuje podľa § 39 ods. 4 aodo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia sa nové účtovné prípady na tomto účte neúčtujú.
(3)
Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia prepočítajú podľa § 10. Tá časť odloženého daňového záväzku a odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by bola účtovaná ako náklad alebo výnos k 31. decembru 2002 sa zaúčtuje na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Zostatok účtu 371 – Odložený daňový záväzok a pohľadávka sa preúčtujú na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.

§ 86a

(1)
O prenajatom majetku, ktorý spĺňa podmienky podľa § 30a a zmluva o nájme bola uzavretá do 31. decembra 2003 sa účtuje podľa doterajších predpisov, ak sa nedohodne účtovanie o tomto majetku podľa tohto opatrenia.
(2)
V účtovníctve účtovných jednotiek, ktoré vykonali účtovnú operáciu podľa § 86 ods. 1 písm. e) sa opraví účtovný zápis zaúčtovaním opravnej položky vytvorenej k cenným papierom a podielom, ktoré sa podľa § 27 zákona oceňujú reálnou hodnotou v prospech príslušného účtu účtovej triedy 6.

§ 86b

(1)
Ustanovenie § 35 ods. 2 písm. h) v znení platnom od 1. januára 2005 sa prvýkrát použije pre účtovnú závierku zostavenú k 31. decembru 2004.
(2)
Ak účtovná jednotka účtovala o nájme majetku podľa § 40 v znení platnom do účinnosti tohto opatrenia, takýto majetok sa vyradí z účtovníctva nájomcu.

§ 86c

Týmto opatrením sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 86d

(1)
Na účtovanie v konkurze a vyrovnaní začatých do konca roka 2005 sa vzťahuje doterajší predpis.
(2)
Rezerva na brakovanie kŕdľa sliepok na znášanie konzumných vajec vytvorená do konca roka 2005 sa tvorí a použije podľa doterajších predpisov.
(3)
Pri účtovnom období, ktorým je hospodársky rok, sa ustanovenia tohto opatrenia prvýkrát použijú pre účtovnú závierku zostavovanú v roku 2006 s výnimkou § 18 ods. 12 a § 19 ods. 9.
(4)
Pri účtovnom období, ktorým je kalendárny rok sa ustanovenia § 18 ods. 12 a § 19 ods. 9 prvýkrát použijú pre účtovnú závierku zostavovanú za rok 2007.
(5)
Ustanovenie § 14 ods. 8, § 14 ods. 11, § 30b, § 72 ods. 4 a 82 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2006 sa prvýkrát použije pre účtovnú závierku zostavenú k 31. decembru 2005.

§ 86e

(1)
Toto opatrenie sa prvýkrát použije pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. januári 2007.
(2)
Vytvorené opravné položky pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. januári 2007, sa zúčtujú podľa § 18 v znení účinnom po 1. januári 2007.
(3)
Vytvorené rezervy pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí sa po 1. januári 2007, sa použijú a zrušia podľa § 19 ods. 8 v znení účinnom po

1. januári 2007.

86f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 20. marca 2009
(1)
Ustanovenie § 33 ods. 1 v znení účinnom od 20 marca 2009 sa prvýkrát použije pri účtovaní stavby uvedenej do užívania z dôvodu vydania povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku v účtovnom období, ktoré končí po 28. februári 2009.
(2)
Opravná položka tvorená z dôvodu vydania povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku sa zúčtuje na ťarchu účtu 094 – Opravná položka k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 081 – Oprávky k stavbám. Pri tvorbe odpisového plánu v účtovnom období, ktoré končí po 28. februári 2009, sa zohľadní zníženie hodnoty majetku
o zúčtovanú opravnú položku.
(3)
Dlhodobý nehmotný majetok, ktorým sú zriaďovacie náklady, sa vyradí z účtovníctva pri zostavovaní účtovnej závierky po 20.marci 2009, ktorá sa zostavuje k 1. marcu 2009 a neskôr. Vyradenie tohto majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 011 – Zriaďovacie náklady. V účtovnej jednotke, ktorá prvýkrát zostavuje účtovnú závierku, sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú zriaďovacie náklady, sa účtuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom. V ostatných prípadoch sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú zriaďovacie náklady, účtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom.
(4)
Dlhodobý hmotný majetok, vrátane technického zhodnotenia podľa § 32 ods. 2 písm. a) uvedený do užívania najneskôr 28. februára 2009, ktorého ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako suma ustanovená osobitným predpisom,9) sa považuje za dlhodobý hmotný majetok a pokračuje sa v jeho odpisovaní.
(5)
Dlhodobý nehmotný majetok uvedený do užívania najneskôr 28. februára 2009, ktorého ocenenie sa rovná sume alebo je nižšie ako suma ustanovená osobitným predpisom5), sa považuje za dlhodobý nehmotný majetok a pokračuje sa v jeho odpisovaní.
§ 86g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1)
Na účet 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín sa účtuje rozpustenie oceňovacieho rozdielu podľa ustanovenia § 59 ods. 8 v znení účinnom do 31.decembra 2009.
(2)
Pri účtovaní a odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009 sa postupuje podľa tohto opatrenia v znení účinnom do 31. decembra 2009.

§ 86h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2010

Ustanovenia § 30c, § 34 ods.1 a § 37 ods.10 a 11 v znení účinnom od 1. júla 2010 sa prvýkrát použijú pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí po 30. júni 2010.

§ 86i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2010 a od 1. januára 2011
(1)
Na účely prechodu účtovania zákazkovej výroby podľa § 30, sa k 1. januáru 2011 preúčtuje

a) zostatok účtu 385 – Príjmy budúcich období vzťahujúce sa na rozpracovanú zákazkovú výrobu na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky, b) zostatok účtu 384 – Výnosy budúcich období vzťahujúce sa na rozpracovanú zákazkovú výrobu v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky, c) vytvorená opravná položka k zákazkovej výrobe v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky, d) vytvorená rezerva na zákazkovú výrobu v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky, e) hodnota na účtoch účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky.

(2)
Ustanovenia o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj podľa § 30d ods.1 až 5 sa vzťahujú na zmluvy uzavreté po 31. decembri 2010.
(3)
Dlhodobý hmotný majetok, o ktorom sa účtovalo podľa § 33 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2010, sa k 1. januáru 2011 zaúčtuje v prospech účtu 042 – Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj.
(4)
Výstavba nehnuteľnosti na predaj, ktorá spĺňa podmienky podľa § 30d ods. 6 a začalo sa o nej účtovať do 31. decembra 2010, sa účtuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.
(5)
Ustanovenia § 10 ods. 11, 16, 18 a 20 v znení účinnom od 31. decembra 2010 sa prvýkrát použijú pre účtovnú závierku zostavovanú k 31. decembru 2010.

§ 87

Zrušujú sa:

1. opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. novembra 1998 č. 3177/1998- KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov (oznámenie č. 362/1998 Z. z.) v znení opatrenia č. 21891/1999 –92 (oznámenie č. 387/1999 Z. z.) a opatreniač. 22815/2000 –92 (oznámenie č. 486/2000 Z. z.),

2. opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 22008/1999-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania v konkurze a vyrovnaní (oznámenie č. 386/1999 Z. z.).

§ 88

Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2003 (opatrenie č. 23054/2002-92). Opatrenie č. 25167/2003-92 nadobúda účinnosť 1. januára 2004. Opatrenie č. MF/10069/2004-74 nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Opatrenie č. MF/26670/2005-74 nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem § 18 ods. 12 a § 19 ods. 9, ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2007. Opatrenie č. MF/25814/2006-74 nadobúda účinnosť1. januára 2007. Opatrenie č. MF/16317/2007-74 nadobúda účinnosť1. januára 2008. Opatrenie č. MF/23535/2008-74 nadobúda účinnosť 5. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1, 2, 3, 4, bodu 5 a to § 85a, 85b, 85d, 85e a bodu 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009. Opatrenie č. MF/10531/2009-74 nadobúda účinnosť 20. marca 2009. Opatrenie č. MF/26312/2009-74 nadobúda účinnosť 31. decembra 2009, okrem čl. I bodov 1, 2 (§ 26 ods. 3 až 9), bodov 3 až 10 a bodu 12, ktoré nadobúdajú účinnosť1. januára 2010. Opatrenie č. MF/15653/2010-74 nadobúda účinnosť 1. júla 2010. Opatrenie č. MF/25822/2010-74 nadobúda účinnosť 31. decembra 2010, okrem čl. I bodov 6 až 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Opatrenie č. MF/27262/2011-74 nadobúda účinnosť 1. januára 2012.

Ivan Mikloš v.r. podpredseda vlády a minister financií

Ján Počiatek v.r. minister financií Príloha č. 1 k opatreniu č. 23054/2002-92

RÁMCOVÁ ÚČTOVÁ OSNOVA PRE PODNIKATEĽOV Účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok 01 – Dlhodobý nehmotný majetok

012 – Aktivované náklady na vývoj 013 – Softvér 014 – Oceniteľné práva 015 – Goodwill 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok

02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný

021 – Stavby 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá 029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok

03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný

031 – Pozemky 032 – Umelecké diela a zbierky

04 – Obstaranie dlhodobého majetku

041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku

043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku

05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok

051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 052 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok

06 – Dlhodobý finančný majetok

061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely 065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti 066 – Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku 067 – Ostatné pôžičky 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok

07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku

072 – Oprávky k aktivovaným nákladom na vývoj 073 – Oprávky k softvéru 074 – Oprávky k oceniteľným právam 075– Oprávky ku goodwillu 079 – Oprávky k ostatnému dlhodobému nehmotnému majetku

08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku

081 – Oprávky k stavbám

082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí

085 – Oprávky k pestovateľským celkom trvalých porastov 086 – Oprávky k základnému stádu a ťažným zvieratám 089 – Oprávky k ostatnému dlhodobému hmotnému majetku

09 – Opravné položky k dlhodobému majetku

091 – Opravné položky k dlhodobému nehmotnému majetku 092 – Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku 093 – Opravné položky k nedokončenému dlhodobému nehmotnému majetku 094 – Opravné položky k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku 095 – Opravné položky k poskytnutým preddavkom na dlhodobý majetok 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku 097 – Opravné položky k nadobudnutému majetku 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku

Účtová trieda 1 – Zásoby 11 – Materiál

111 – Obstaranie materiálu 112 – Materiál na sklade 119 – Materiál na ceste

12 – Zásoby vlastnej výroby

121 – Nedokončená výroba 122 – Polotovary vlastnej výroby 123 – Výrobky 124 – Zvieratá

13 – Tovar

131 – Obstaranie tovaru 132 – Tovar na sklade a v predajniach 133 – Nehnuteľnosť na predaj 139 – Tovar na ceste

19 – Opravné položky k zásobám

191 – Opravné položky k materiálu 192 – Opravné položky k nedokončenej výrobe 193 – Opravné položky k polotovarom vlastnej výroby 194 – Opravné položky k výrobkom 195 – Opravné položky k zvieratám 196 – Opravné položky k tovaru

Účtová trieda 2 – Finančné účty 21 – Peniaze

211 – Pokladnica 213 – Ceniny

22 – Účty v bankách

221 – Bankové účty

23 – Bežné bankové úvery

231 – Krátkodobé bankové úvery

232 – Eskontné úvery

24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci

241 – Vydané krátkodobé dlhopisy 249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci

25 – Krátkodobý finančný majetok

251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie 255 – Vlastné dlhopisy 256 – Dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do splatnosti 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku

26 – Prevody medzi finančnými účtami

261 – Peniaze na ceste

29 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku

291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku

Účtová trieda 3 – Zúčtovacie vzťahy

31 – Pohľadávky

311 – Odberatelia

312 – Zmenky na inkaso 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere 314 – Poskytnuté preddavky 315 – Ostatné pohľadávky

316 – Čistá hodnota zákazky

32 – Záväzky

321 – Dodávatelia 322 – Zmenky na úhradu 323 – Krátkodobé rezervy 324 – Prijaté preddavky 325 – Ostatné záväzky 326 – Nevyfakturované dodávky

33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

331 – Zamestnanci 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom 335 – Pohľadávky voči zamestnancom 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

34 – Zúčtovanie daní a dotácií

341 – Daň z príjmov 342 – Ostatné priame dane 343 – Daň z pridanej hodnoty

345 – Ostatné dane a poplatky 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu 347 – Ostatné dotácie

35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu

351 – Pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom 358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia

36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu

361 – Záväzky v rámci konsolidovaného celku 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov 368 – Záväzky voči účastníkom združenia

37 – Iné pohľadávky a iné záväzky

371 – Pohľadávky z predaja podniku 372 – Záväzky z kúpy podniku 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií 374 – Pohľadávky z nájmu

375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov

376 – Nakúpené opcie 377 – Predané opcie 378 – Iné pohľadávky 379 – Iné záväzky

38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

381 – Náklady budúcich období 382 – Komplexné náklady budúcich období 383 – Výdavky budúcich období 384 – Výnosy budúcich období 385 – Príjmy budúcich období

39 – Opravná položka k zúčtovacím vzťahom a vnútorné zúčtovanie

391 – Opravné položky k pohľadávkam 395 – Vnútorné zúčtovanie 398 – Spojovací účet pri združení

Účtová trieda 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky

41 – Základné imanie a kapitálové fondy

411 – Základné imanie 412 – Emisné ážio 413 – Ostatné kapitálové fondy 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov

415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín

416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení 417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov 418 – Nedeliteľný fond z kapitálových vkladov 419 – Zmeny základného imania

42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia

421 – Zákonný rezervný fond 422 – Nedeliteľný fond 423 – Štatutárne fondy 427 – Ostatné fondy 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov 429 – Neuhradená strata minulých rokov

43 – Výsledok hospodárenia

431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní

45 – Rezervy

451 – Rezervy zákonné 459 – Ostatné rezervy

46 – Bankové úvery

461 – Bankové úvery

47 – Dlhodobé záväzky

471 – Dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku 472 – Záväzky zo sociálneho fondu 473 – Vydané dlhopisy 474 – Záväzky z nájmu 475 – Dlhodobé prijaté preddavky 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky 478 – Dlhodobé zmenky na úhradu 479 – Ostatné dlhodobé záväzky

48 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka

481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka

49 – Fyzická osoba – podnikateľ

491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa

Účtová trieda 5 – Náklady

50 – Spotrebované nákupy

501 – Spotreba materiálu 502 – Spotreba energie 503 – Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok 504 – Predaný tovar 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám 507 – Predaná nehnuteľnosť

51 – Služby

511 – Opravy a udržiavanie 512 – Cestovné 513 – Náklady na reprezentáciu 518 – Ostatné služby

52 – Osobné náklady

521 – Mzdové náklady 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva 524 – Zákonné sociálne poistenie 525 – Ostatné sociálne poistenie 526 – Sociálne náklady fyzickej osoby – podnikateľa 527 – Zákonné sociálne náklady 528 – Ostatné sociálne náklady

53 – Dane a poplatky

531 – Daň z motorových vozidiel 532 – Daň z nehnuteľnosti 538 – Ostatné dane a poplatky

54 – Iné náklady na hospodársku činnosť

541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku

542 – Predaný materiál 543 – Dary

544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania 545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania 546 – Odpis pohľadávky 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť 549 – Manká a škody

55 – Odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku

551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku 555 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období 557 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku

56 – Finančné náklady

561 – Predané cenné papiere a podiely 562 – Úroky 563 – Kurzové straty 564 – Náklady na precenenie cenných papierov 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok 567 – Náklady na derivátové operácie 568 – Ostatné finančné náklady 569 – Manká a škody na finančnom majetku

58 – Mimoriadne náklady

582 – Škody 588 – Ostatné mimoriadne náklady

59 – Dane z príjmov a prevodové účty

591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť 598 – Prevod finančných nákladov

Účtová trieda 6 – Výnosy

60 – Tržby za vlastné výkony a tovar

601 – Tržby za vlastné výrobky

602 – Tržby z predaja služieb

604 – Tržby za tovar 606 – Výnosy zo zákazky 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj

61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob

611 – Zmena stavu nedokončenej výroby 612 – Zmena stavu polotovarov 613 – Zmena stavu výrobkov 614 – Zmena stavu zvierat

62 – Aktivácia

621 – Aktivácia materiálu a tovaru 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku

64 – Iné výnosy z hospodárskej činnosti

641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku

642 – Tržby z predaja materiálu

644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania

645 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania

646 – Výnosy z odpísaných pohľadávok

648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti

65 – Zúčtovanie niektorých položiek z hospodárskej činnosti

655 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období 657 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku

66 – Finančné výnosy

661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov 662 – Úroky 663 – Kurzové zisky 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku 667 – Výnosy z derivátových operácií 668 – Ostatné finančné výnosy

68 – Mimoriadne výnosy

682 – Náhrady škôd 688 – Ostatné mimoriadne výnosy

69 – Prevodové účty

697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti 698 – Prevod finančných výnosov

Účtová trieda 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty

70 – Súvahové uzávierkové účty

701 – Začiatočný účet súvahový 702 – Konečný účet súvahový

71 – Výsledkový uzávierkový účet

710 – Účet ziskov a strát

711 – Začiatočný účet nákladov a výnosov

75 až 79 – Podsúvahové účty

Účtové triedy 8 a 9 – Vnútroorganizačné účtovníctvo Príloha č. 2 k opatreniu č. 23054/2002-92 znení neskorších predpisov

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
  1. Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. písm. g) zmluvy(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady 83/349/EHS z 13.júna 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 84/569/EHS z 27. novembra 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 90/604/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 90/605/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 94/8/ES z 21. marca 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ESz 27. septembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady2003/38/ES z 13. mája 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006) a smernice Európskehoparlamentu a Rady 2009/49/ES z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 164, 26. 6. 2009).
  2. Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318,

17. 11. 2006).

Spracovanie účtovníctva Účtovné sústavy Vedenie podvojného účtovníctva Vedenie jednoduchého účtovníctva Daňové priznanie Účtovné jednotky Zákony a predpisy Zákon 431/2002 Z.z.o účtovníctve Postupy účtovania pre podnikateľov Účtovníctvo neziskových organizácií Účtovníctvo občianskych združení Účtovníctvo projektov zo štrukturálnych fondov Účtovníctvo eurofondov Personalistika Pracovné zmluvy Pracovná zmluva Pracovná zmluva na dobu určitú Pracovná zmluva na kratší pracovný čas Dohody Dohoda o hmotnej zodpovednosti Dohoda o pracovnej činnosti Dohoda o vykonaní práce Dohoda o zmene pracovných podmienok Dohoda o brigádnickej práci študentov Výpovede Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru Výpoveď od zamestnávateľa Výpoveď zo strany zamestnanca Výpoveď pracovnej zmluvy Výpoveď dohôd mimo pracovného pomeru Evidencie a doklady Kontrola a evidencia dokladov Zápočtový list od zamestnávateľa Evidencia zamestnancov Oznamovacie povinnosti Registračný list fyzickej osoby Vzdelávanie pracovníkov Zákony Zmeny v zákonníku práce od januára 2013 Zmeny v odvodoch od roku 2013 Zmeny v daňovej povinnosti od roku 2013 Mzdové účtovníctvo Výpočet miezd Výpočet náhrad miezd Výpočet čistej mzdy zamestnanca Výpočet odvodov Výpočet sociálneho poistenia Výpočet odvodov do zdravotnej poisťovne Úhrada dane a odvodov Úhrada dane a preddavkovej dane Platba odvodov a zdravotného poistenia Ročné zúčtovanie Ročné zúčtovanie poistného do zdravotnej poisťovne Ročné zúčtovanie dane Mesačné výkazy Mesačný výkaz pre sociálnu poisťovňu Mesačný prehľad pre daňový úrad Mesačný výkaz pre zdravotnú poisťovňu Pracovnoprávne priemery Výpočet priemerného zárobku Denný vymeriavací základ (DVZ) Odstupné a jeho výpočet Priemerný pracovný čas Outsourcing miezd Spracovanie miezd Mzdy a personalistika Mzdové poradenstvo Odmeňovanie zamestnancov Motivovanie zamestnancov Zrážky zo mzdy v prípade exekúcie zamestnancov Rozvoj ľudských zdrojov Poradňa Doplniť bannerový text na najlepší účtovník.sk o toto: Účtovná jednotka vedie účtovníctvo v účtovnej sústave podvojného účtovníctva, alebo ak mu to umožňuje zákon, v sústave jednoduchého účtovníctva. Sústava podvojného účtovníctva je preferovaná vzhľadom na vernejšie zobrazenie hospodárských operácií počas účtovného obdobia. Podvojné účtovníctvo môžu viesť všetky účtovné jednotky t.j. fyzické alebo právnické osoby. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v Zákone o účtovníctve a taktiež je povinná dodržať termín prechodu a ďalšie povinnosti určené zákonom a príslušnými predpismi. Vedenie podvojného účtovníctva Pre všetky spoločnosti, ktoré sú zapísané v ORSR, je zo zákona povinné vedenie podvojného účtovníctva. Zabezpečujeme účtovanie podvojného účtovníctva firmám, právnickým osobám, platcom ale i neplatcom DPH. Na účtovanie využívame moderné softwarové vybavenie. Pri spracovaní podvojného účtovníctva poskytujeme našim klientom komplexné služby, z ktorých vyberáme : komplexné vedenie podvojného účtovníctva v súlade s platnými zákonmi a predpismi spracovanie, zaúčtovanie dokladov, posúdenie účtovných dokladov a ich oprávnenosti z daňového hľadiska evidencia prijatých a vydaných faktúr vedenie evidencie majetku evidencia DPH a vypracovanie daňových priznaní DPH vedenie analytickej evidencie vedenie evidencie pohľadávok a záväzkov mesačné prehľady spracovanie ročnej účtovnej závierky spracovanie a vedenie účtovného denníka a hlavnej knihy priebežné vyhodnocovanie daňového základu spracovanie daňových priznaní k dani z príjmu PO a príslušných výkazov (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky k účtovnej závierke) Cena za podvojné účtovníctvo je stanovená podľa rozsahu poskytnutých služieb. Ponúkame Vám komplexné služby vrátane spracovania miezd. Kontaktujte nás a zašleme ponuku spracovanú podľa Vášho požiadania. Vedenie jednoduchého účtovníctva Podnikáte a zvažujete ako si zabezpečiť jednoduché účtovníctvo? Sme pripravení zbaviť Vás záťaže a to tak, aby vaše náklady boli optimalizované. Napíšte nám vaše požiadavky a navrhneme zlepšenie procesov aby ste ušetrili na poplatkoch. Zmyslom našej práce je poskytovať našim klientom podporu aby nielen priamo šetrili náklady ale najmä prosperovali v čoraz náročnejšom prostredí. Z tohto dôvodu pravidelne investujeme do personálno technického zázemia, rastu odbornosti a špecializácie na jednotlivé oblasti. Dôkazom správnosti našej cesty je naša 17 ročná prax, ktorá dokazuje na rade spokojných klientov, že získavajú okrem šetrenia poplatkov, nákladov najmä cenné informácie a čas, ktoré patria medzi cenné aktíva pre rozvoj vášho podnikania. Podnikateľom a organizáciám, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri, vedieme jednoduché účtovníctvo, ktoré zabezpečuje prehľad o stave a pohybe majetku, príjmoch, výdavkoch a o výsledku hospodárenia. Pre vedenie jednoduchého účtovníctva 2012 boli novelizované postupy účtovania, napr. Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. decembra 2011 č. MF/26567/2011-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74. V sústave jednoduchého účtovníctva vedieme: 1.peňažný denník 2.knihu pohľadávok a záväzkov 3.ostatné pomocné knihy, ktoré sú potrebné na preukázanie a vedenie predmetu účtovníctva. Zápisy v peňažnom denníku účtujeme na základe účtovných dokladov v časovom slede za obdobie kalendárneho roka. Všetky doručené faktúry evidujeme v knihe došlých faktúr a všetky odoslané faktúry evidujeme v knihe vyšlých faktúr. Ku koncu kalendárneho roka všetky nezaplatené faktúry prepíšeme do Knihy záväzkov a pohľadávok. Zásoby tovaru alebo materiálu evidujeme na skladových kartách, dlhodobý hmotný majetok na invertárnych kartách a knihách, prípadne vedieme evidenciu mzdových listov. Pre vedenie jednoduchého účtovníctva zabezpečujeme kompletné služby, z ktorých vyberáme: vedenie evidencie o daňových výdavkoch a príjmoch v časovej následnosti vedenie bankovej knihy vedenie knihy odoslaných a došlých faktúr vedenie pokladničnej knihy vedenie evidencie o nehmotnom a hmotnom majetku vedenie evidencie o pohľadávkach a záväzkoch vedenie evidencie o zásobách vypracovanie súhrnného kvartálneho výkazu k DPH vypracovanie daňového priznania Zabezpečujeme kompletné vedenie jednoduchého účtovníctva, mzdové účtovníctvo, vypracovanie daňového priznania v zmysle zákona o účtovníctve, zákona o dani z príjmu, zákona o DPH za výborné ceny. Daňové priznanie V tejto sekcii sa venujeme základným praktickým radám, ako správne vyplniť daňové priznanie za rok 2011 a eliminovať daňové chyby. Detailné informácie zodpovieme podľa požiadania a znalosti podkladov daňovníka. Daňové priznanie PO Ako vyplniť daňové priznanie? Výpočet základu dane právnických osôb je upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa zákona č. 595/2003 Z.z. § 17 až § 29. Pre korektné vyplnenie daňového priznania právnickými osobami je podstatné, aby výsledok hospodárenia bol vykázaný podľa platnej účtovnej legislatívy. (napríklad zákon o dani z príjmov bol novelizovaný k 1. januáru 2011 a potom následne priniesol niekoľkokrát úpravy počas roku 2011 ako napr.zmena zdanenia úrokových výnosov, zmena preddavkov na daň a pod.) Pred podaním daňového priznania je v prvom rade potrebné skontrolovať korektnosť účtovníctva, vrátane dokumentácie uplatnených nákladov kde okrem zmlúv a daňových dokladov odporúčame, aby bola k dispozícii aj fotodokumentácia alebo iné výstupy od dodávateľa tovaru či služby. Časté chyby vznikajú pri odpočte škôd a mánk, ktoré neboli správne posúdené ako daňovo účinné. Ďalej je potrebné venovať pozornosť správnemu odpočtu dobropisov, určeniu prevádzkových výdavkov resp. odpisov v súvislosti s už evidovaným nehmotným alebo hmotným majetkom. Daň z príjmu právnických osôb je určený zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové priznanie FO Pre daň z príjmu fyzických osôb sa uplatňuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak ste fyzická osoba (SZČO alebo občan) a chystáte sa vyplniť daňové priznanie samostatne, tak pre správny výpočet daní odporúčame poznať aktuálne platnú legislatívu pre výpočet dane vzhľadom na charakter príjmu, tiež poznať výšku daňového bonusu, nezdaniteľnej časti na daňovníka, manželku,deti a ďalších položiek. Výpočet dane vychádza z povinnosti, že každý hrubý príjem podlieha zdaneniu. Daňové priznanie 2012 musí dokumentovať samozrejme hrubý príjem dosiahnutý za celý rok 2011. Z tohto hrubého príjmu si môžete odpočítať uznateľné výdavky, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, odpočítateľné položky. Po odpočte týchto položiek dostanete základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Z výšky dane je možné odpočítať daňovú stratu (v závislosti podľa druhov príjmov), daňový bonus pre každé dieťa, preddavky na daň. Výsledkom je daňový preplatok alebo nedoplatok. Daňový úrad preplatky vyplatí podľa stanovených termínov. V prípade nedoplatku je taktiež samozrejme potrebné dodržať termín a daň včas zaplatiť. Daňové priznanie fyzických osôb (FO), ktoré si podávajú bez konzultácie s účtovníkom, žiaľ, nezriedka obsahuje nedostatky. Tie najčastejšie vznikajú použitím nesprávneho tlačiva, nevyplnením o aký typ priznania sa jedná, nesprávnym odpočtom položiek, nepodpísaním daňového priznania čím sa stáva daňové priznanie neučinne podané. Daňová správa sprístupnila v roku 2012 cez interaktívny webový formulár možnosť podať daňové priznanie elektronicky k dani z príjmov za rok 2011 pre právnické osoby a fyzické osoby. Webové formuláre pre daňové priznanie cez internet majú zapracovanú funkciu dosadenia odporúčanej hodnoty a riadkovej kontroly. Daňové priznanie online za rok 2011 podľa vyjadrenia DR SR mali v marci 2012 krátkodobé výpadky. Účtovné jednotky Účtovné jednotky sa charakterom a obsahom činnosti odlišujú a tomu zodpovedajú aj rôzne druhy účtovných osnov : -podnikateľské subjekty -mestá, obce, VÚC, rozpočtové a príspevkové organizácie -poisťovne -NBS a banky -Exportno-importná banka SR -neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby -občianske združenia, politické strany a hnutia, iné neziskové organizácie, -zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa, Národné úrady práce Účtovná osnova pre podnikateľov je v princípe základom,podľa ktorého sú tvorené ďalšie rámcové účtovne osnovy. Účtovníctvo v s.r.o. Cez účtovníctvo v s.r.o. môžete včas indikovať oblasti, ktoré je potrebné posilniť a preto je to dôležitý nástroj pri riadení firmy. Jedným z faktorov, ktorý v tomto smere indikuje stav spoločnosti je efektivita nákladov a ich dlhodobé udržanie pod kontrolou. V praxi je dôležité aby bola nastavená správna miera podrobnosti údajov a aby boli dáta interpretované do ďalších rozhodnutí správne. Samozrejmosťou je však aby podklady, z ktorých sa vychádza boli spracované správne a korektne. Medzi častú agendu v účtovníctve v s.r.o. patrí: Režim pracovných ciest a výpočet cestovných náhrad, ktorá sa dotýka živnostníkov, zamestnancov, taktiež štatutárov firmy bez zamestnaneckého pomeru ku spoločnosti. Služobné a súkromné motorové vozidlá používané na služobnú cestu, správne uplatnené zásady ich používania a uhrádzania prostriedkov. Evidencia majetku a správne zvolené odpisové metódy zohľadňujúce podmienky využívania majetku a sledovanie jeho opotrebovania. Personalistika V oblasti mzdovej a personálnej agendy ponúkame flexibilitu a širokú škálu služieb, ktorých spoločným menovateľom je pridaná hodnota a efektivita. V rámci personalistiky vám zabezpečíme činnosti od vykonávania čiastkových služieb pre jednotlivé oddelenia, po kompletnú správu personálneho oddelenia. Personálna administratíva Stručný výber zo zabezpečovaných činností: administratíva spojená s nástupom, zmenami a uvoľňovaním zamestnancov (pracovné zmluvy, dohody o ukončení pracovného pomeru) dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnancov, manažment rôznych druhov pracovných zmlúv, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, dohody o zmene pracovnej zmluvy, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, výpovede, vystavenie zápočtových listov zamestnancov a ďalšie evidencia a aktualizácia stavu zamestnancov, vedenie osobných spisov pre zamestnancov zabezpečovanie oznamovacích povinností do sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, registračné listy fyzickej osoby, vedenie agendy vo vzťahu k doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, inštitúciám v súlade s aktuálnymi zákonmi monitoring a rýchle aplikovanie platných všeobecne záväzných právnych predpisov kontrola a evidencia dokladov vo vzťahu k neprítomnosti zamestnancov na pracovisku (PN, OČR, dovolenkové lístky, priepustky) spracovanie podkladov k štatistickým hláseniam a správam vytváranie ďalších personálnych dokumentov podľa požiadavok Zefektívnite personálnu agendu vašej spoločnosti a využite výhody našich služieb. Odbremeníme vás od nákladov a časovej náročnosti spojenou s vedením mzdovej a personálnej agendy. Rozsah poskytnutých služieb závisí od individuálnych požiadaviek klientov. Kontaktujte nás a pripravíme vám ponuku služieb na mieru vašej spoločnosti. Pracovné zmluvy Ako sa zakladá pracovný pomer? Čo všetko musí byť dohodnuté v pracovnej zmluve? Kedy nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu? Kedy možno zmeniť obsah pracovnej zmluvy? Na tieto a podobné otázky nájdete odpovede v článkoch tejto sekcie. Pracovná zmluva Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom (dohodou) medzi fyzickou osobou a zamestnávateľom, ktorí chcú uzatvoriť pracovný pomer. § 42 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. §43 Zákonníka práce (1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. (3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. (4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. (5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie: a) dobu výkonu práce v cudzine, b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách, d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny. (6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. § 44 Zákonníka práce (1) Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky. (2) Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru. (3) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny. Platná písomná pracovná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Ak ju zmluvné strany podpíšu neskôr, pracovná zmluva bola dohodnutá len ústne – táto zmluva (ústna dohoda) je platná, ale podľa §45 (3) nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu. Vznik pracovného pomeru je viazaný na dohodnutý deň nástupu do práce. Nemusí to byť deň, v ktorom došlo k výkonu práce zamestnanca. Deň nástupu do práce je možné vymedziť napríklad uvedením konkrétneho kalendárneho dňa. Čiže aj keby v dohodnutý deň nástupu do práce nedošlo k jej výkonu, pracovný pomer vznikne. Pracovná zmluva na dobu určitú Pracovná zmluva na dobu určitú a neurčitú §48 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. (2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát. (3) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. (4) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca), d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. (5) Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve. (6) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom. (7) Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. (8) Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili. Pozor na písomnú formu pracovného pomeru! V pracovnej zmluve musí byť presne a jasne definovaná dĺžka trvania doby pracovného pomeru na dobu určitú (napr. ukončením projektu alebo časovým vymedzením, najviac však na obdobie 3 rokov). Pokiaľ táto doba nie je zmluvne vymedzená, pracovný pomer sa automaticky uzatvára na dobu neurčitú. § 71 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. (3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59. Pracovná zmluva na kratší pracovný čas Pracovná zmluva na na skrátený alebo polovičný úväzok §49 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. (3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. (4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. (5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. (6) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. Dohoda o hmotnej zodpovednosti Dohody o hmotnej zodpovednosti sa týka § 182 – 184. Zvyčajne sa Dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvárajú s osobami, ktoré majú napr. prístup do pokladní a táto dohoda je základom na určenie zodpovedného pracovníka v prípade straty zverených hodnôt (najčastejšie peňazí). Z názvu Dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vyplýva, že ju možno uzatvoriť len so zamestnancom v pracovnom pomere, a tento musí byť starší ako 18 rokov. Predmetom dohody môžu byť len veci určené na obeh a obrat (ceniny, peniaze, tovar na sklade a pod., nemôže to byť zariadenie, nábytok, auto) §182 Zákonníka práce (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu. §183 Zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. §184 Zákonníka práce (1) Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. (2) Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. (3) Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. (4) Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Dohoda o vykonaní práce § 226 Zákonníka práce (1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. (2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. (3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. (4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. (5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva. Ak máte s jedným zamestnávateľom podpísaných viac Dohôd o vykonaní práce, limit 350 hodín platí pre všetky Dohody uzatvorené s jedným zamestnávateľom spolu. Ak máte podpísané dohody s viacerými zamestnávateľmi, môžete odpracovať toľkokrát 350 hodín ročne, s koľkými zamestnávateľmi máte podpísanú Dohodu o vykonaní práce. Pri Dohode o vykonaní práce musí byť pracovná úloha vymedzená výsledkom práce, nie druhom vykonávaných prác. Jedná sa o práce či pracovné úlohy, ktoré končia výsledkom práce, napr.: opravenie,vyčistenie, ušitie, zasklenie... Dohodu o vykonaní práce môže podpísať každá fyzická osoba, aj zamestnanec v trvalom pracovnom pomer. Pri jej podpise si môžete uplatniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, nezabudnite, že v kalendárnom roku ho môžete mať uplatnené súbežne len u jedného zo zamestnávateľov. Platnosť DVP sa končí: - vykonaním pracovnej úlohy a odovzdaním výsledku práce dohodou - jednostrannou výpoveďou, výpovedná doba 15 dní začína platiť dňom doručenia výpovede - smrťou zamestnanca Dohoda o pracovnej činnosti Dohoda o pracovnej činnosti Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou podľa § 228a Zákonníka práce. Uvedenú dohodu je možné použiť len na príležitostnú prácu. (1) Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. (2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 - dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Dohoda o vykonaní práce § 226 Zákonníka práce (1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. (2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. (3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. (4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. (5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva. Ak máte s jedným zamestnávateľom podpísaných viac Dohôd o vykonaní práce, limit 350 hodín platí pre všetky Dohody uzatvorené s jedným zamestnávateľom spolu. Ak máte podpísané dohody s viacerými zamestnávateľmi, môžete odpracovať toľkokrát 350 hodín ročne, s koľkými zamestnávateľmi máte podpísanú Dohodu o vykonaní práce. Pri Dohode o vykonaní práce musí byť pracovná úloha vymedzená výsledkom práce, nie druhom vykonávaných prác. Jedná sa o práce či pracovné úlohy, ktoré končia výsledkom práce, napr.: opravenie,vyčistenie, ušitie, zasklenie... Dohodu o vykonaní práce môže podpísať každá fyzická osoba, aj zamestnanec v trvalom pracovnom pomer. Pri jej podpise si môžete uplatniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, nezabudnite, že v kalendárnom roku ho môžete mať uplatnené súbežne len u jedného zo zamestnávateľov. Platnosť DVP sa končí: - vykonaním pracovnej úlohy a odovzdaním výsledku práce dohodou - jednostrannou výpoveďou, výpovedná doba 15 dní začína platiť dňom doručenia výpovede - smrťou zamestnanca Dohoda o zmene pracovných podmienok Dohody o zmene pracovného času a Dohody o zmene pracovných podmienok sa týka aj preradenie na inú prácu. V prípade, že práca, na ktorú Vás chce zamestnávateľ preradiť, nespĺňa aspekty druhu práce, ktorý je zakotvený vo Vašej pracovnej zmluve, dochádza k zmene obsahu pracovnej zmluvy, preto máte nárok na písomné oznámenie o zmene podmienok ešte pred Vašim preradením a vy musíte s danou zmenou druhu práce súhlasiť. O tomto pojednávajú §54-56 Zákonníka práce. §54 Zákonníka práce Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. §55 Zákonníka práce (1) Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4. (2) Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec, vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len „karanténne opatrenie“), d) je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu. (3) Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. (4) Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. (5) Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak ďalej nie je ustanovené inak. (6) Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4. §56 Zákonníka práce Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať. K 1.marcu 2009 bolo zavedené aj prechodné ustanovenie, týkajúce sa zmeny pracovného času. § 252c Zákonníka práce (1) Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa prvej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov. (2) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol podľa odseku 1, nejde o prácu nadčas. (3) Čas pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa odseku 1 sa posudzuje ako výkon práce. (4) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného voľna poskytnutého podľa odseku 1 a evidenciu pracovného času, v ktorom si zamestnanec nadpracúva pracovné voľno poskytnuté podľa odseku 1 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. (5) Na účely zisťovania priemerného zárobku podľa § 134 ods. 1 sa do zúčtovanej mzdy nezahŕňa mzda vyplatená zamestnancovi podľa odseku 1 prvej vety; do počtu odpracovaných hodín sa nezhŕňa čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa odseku 1 druhej vety. Dohoda o brigádnickej práci študentov § 227 Zákonníka práce (1) Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. (2) Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. (3) Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa odseku 2 sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. § 228 Zákonníka práce (1) Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Študentom je fyzická osoba, ktorá študuje na strednej alebo vysokej škole denného štúdia. Na preukázanie je najvhodnejšie potvrdenie o návšteve školy. Tento doklad je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o brigádnickej práci študenta, v opačnom prípade je táto dohoda neplatná. Študenti môžu odpracovať v priemere 20 hodín týždenne. Zákonník práce dovoľuje odpracované hodiny kumulovať, čiže dodržiavanie počtu odpracovaných hodín študenta sa posudzuje za vyrovnávacie obdobie 12 mesiacov. Súčasťou Dohody o brigádnickej práci študenta môže byť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľného základu dane v prípade, že ste si ho študent v tom istom kalendárnom roku nepodpísal u iného zamestnávateľa. VýpovedeAko možno skončiť pracovný pomer? Kedy nie je možné ukončiť pracovný pomer? Na tieto a podobné otázky nájdete odpovede v článkoch tejto sekcie. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru Jedným z najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru je práve dohoda o skončení (rozviazaní) pracovného pomeru, teda dohoda o ukončení práce. § 60 Zákonníka práce (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. (3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. Dohoda je súhlasom zamestnávateľa aj zamestnanca s ukončením pracovného pomeru, je jedno, kto podá návrh na jej vznik. S návrhom však obe strany musia súhlasiť. Pri ukončení pracovného pomeru dohodou neexistuje výpovedná doba, dohoda si vyžaduje stanovenie presného termínu. Termín môže korešpondovať s ukončením napr. projektu, alebo to môže byť konkrétny dátum. Tak isto pri ukončení pracovného pomeru dohodou neplatí pre zamestnanca ani ochranná doba (čiže ak je dohoda obojstranne odsúhlasená, pracovný pomer sa skončí v každom prípade (aj keď ochoriete, alebo žena zistí, že je tehotná). Pri takomto ukončení pracovného pomeru máte v niektorých prípadoch nárok aj na odstupné, ale musí byť uvedený dôvod v písomnej podobe na dohode o skončení pracovného pomeru. Výpoveď od zamestnávateľa § 63 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 alebo vylúčenie plnenia tejto povinnosti. (4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Ak sa premiestňuje časť zamestnávateľa, je povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu s novýmy pracovnými podmienkami a Vašim súhlasom. Ak s tým nebudete súhlasiť, môže Vám zamestnávateľ výpoveď dať. V tomto prípade pre Vás neplatí ani ochranná doba. Čo sa týka nadbytočnosti, ktorá musí byť písomne daná a opodstatnená (podľa §63, ods. 1 písm.b), v tomto prípade Vám zamestnávateľ musí ponúknuť inú prácu, ktorú by ste mali byť schopný vykonávať. Ak túto ponuku odmietnete, môže Vám zamestnávateľ výpoveď dať. Ale v tomto prípade pre Vás ochranná doba platí. Zhrnutie – výpoveď daná zamestnávateľom: Pred uplatnením výpovede od zamestnávateľa je tento povinný ponúknuť Vám náhradnú prácu, ak - sa ruší alebo prekladá časť zamestnávateľa - sa Vaše pracovné miesto stane nadbytočným (organizačné dôvody) - v prípade dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu - viac nespĺňate predpoklady alebo požiadavky na výkon doterajšej práce Zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť Vám náhradnú prácu, ak - sa ruší alebo premiestňuje celý zamestnávateľ - Vám hrozí výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny - neplníte zadané pracovné úlohy - nastane prípad, že zamestnávateľ by mohol s Vami okamžite ukončiť pracovný pomer (napriek tomu Vám dá výpoveď, teda máte aj výpovednú dobu min. dva mesiace) Zamestnávateľ Vám nesmie dať výpoveď, čiže pre Vás platí ochranná doba, ak - ste dočasne práceneschopní, - ste povolaní na výkon mimoriadnej služby v čase krízovej situácie, - ste na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, ste tehotná, alebo keď sa osamelý zamestnanec stará o dieťa mladšie ako tri roky, - v čase výkonu verejnej funkcie, - v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. Kedy ochranná doba pre zamestnanca neplatí? - ak zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší alebo premiestňuje - ak nastane dôvod, prečo s Vami môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer (napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny), ak ste na materskej alebo rodičovskej dovolenke, neplatí to pre Vás, ste aj v tomto prípade v ochrannej dobe - pre iné porušenie pracovnej disciplíny, - pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe - ak dáte výpoveď zamestnávateľovi vy Výpoveď zo strany zamestnanca § 67 Zákonníka práce Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Čo sa týka výpovede zo strany zamestnanca, môže ju podať aj v ochrannej dobe (počas PN či tehotenstva...) Podmienkou je samozrejme, aby bola napísaná a doručená. Takisto pri výpovedi danej zamestnancom musí byť dodržaná výpovedná doba vyplývajúca zo zákona (§62 Zákonníka práce) Výpoveď pracovnej zmluvy Pracovný pomer možno skončiť viacerými spôsobmi: výpoveď pracovnej zmluvy dohodou, výpoveď pracovnej zmluvy, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe. § 61 Zákonníka práce (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa §63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. § 62 Zákonníka práce (1) Ak je daná výpoveď pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (2) Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3 je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. (5) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. (6) Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Výpoveď je jednostrannou formou skončenia pracovného pomeru. Čiže aby mohol byť pracovný pomer ukončený, nie je na to potrebný súhlas druhej strany (výpovedná doba sa však musí dodržať). Výpoveď dohôd mimo pracovného pomeru O výpovedi Dohody o pracovnej činnosti alebo Dohody o brigádnickej práci študentov pojednáva §228 a 228a Zákonníka práce: Dohoda o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 - dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Výpoveď Dohody o vykonaní práce nie je podľa §226 ods.3 možná. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Evidencie a doklady V tejto časti nájdete informácie o zápočtových listoch zamestnancov, o tom, čo musia obsahovať, o registračných listoch fyzickej osoby a termínoch prihlásenia a odhlásenia zamestnancov do registra a tiež voči komu má zamestnanec a zamestnávateľ oznamovacie povinnosti. Kontrola a evidencia dokladov Personálne doklady vedieme s cieľom ľahkej orientácie, komplexného spracovania v zmysle platnej legislatívy. Personálna agenda je spracovávaná a evidovaná od nástupu zamestnancov (pracovné zmluvy, dohody o pracovnej činnosti a pod.), cez spracovanie dochádzky, evidenciu potrebných dokladov k neprítomnosti na pracovisku zamestnávateľa (priepustky, dovolenkové lístky, PN, OČR), vedenie osobných spisov zamestnancov, ich aktualizácie, evidenciu zmien (pracovných zmluv, výpovede z pracovného pomeru, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, zápočtové listy). Dokumenty sú spracovávané a evidované vrátane podkladov k štatistickým hláseniam a reportingu podľa dohodnutej štruktúry. Zabezečujeme asistenciu v pracovno – právnej oblasti pri kontrole daňových a štátnych inštitúcií. Zápočtový list od zamestnávateľa Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list zamestnanca). Do zápočtu rokov sa uvádza čas trvania pracovného pomeru, z čoho je zrejmé, že prác, vykonávaných mimo pracovného pomeru (Dohoda o vykonaní práce, Dohoda o pracovnej činnosti) zápočtový list netýka. § 75 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. (2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2). f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a. (3) Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť. (4) Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Evidencia zamestnancov Prevezmeme za vás povinnosti, ktoré sú uložené zákonom každému zamestnávateľovi v oblasti vedenia kompletnej evidencie zamestnancov počas celého obdobia zamestnania (napr. pre účely sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, povinnosti v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalších zákonných povinností). Evidencia obsahuje zákonom určené položky ako sú napr.: - meno a priezvisko (vrátane rodného priezviska) - dátum a miesto narodenia, stav, miesto trvalého pobytu, - deň vzniku a zániku pracovného pomeru (resp.uviesť iný právny vzťah k zamestnávateľovi) - vymeriavací základ zamestnancov - identifikačné čísla napr. pre sociálne zabezpečenie fyzickej osoby, - evidencia obdobia, počas ktorého bolo zamestnancovi prerušené nemocenské poistenie, obdobie rodičovskej dovolenky, obdobie materskej dovolenky, - starobné dôchodkové sporenie, poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové poistenie a pod. Evidenčný list pre účely sociálneho poistenia je potrebné vyplniť pre všetkých zamestnancov, evidenčné listy sú rozhodujúce podklady na rozhodovanie o dôchodkových dávkach a sociálna pisťovňa im dáva vysokú dôležitosť pre výpočet nároku na dôchodok. Oznamovacie povinnosti Oznamovacia povinnosť zamestnanca je povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o všetkých zmenách. Pre klientov zabezpečujeme kompletné plnenie oznamovacích povinností zamestnávateľa podľa aktuálne platných zákonov vo vzťahu ku všetkým inštitúciám, ako napr.k sociálnej poisťovni, doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, oznamovacia povinnosť do zdravotnej poisťovne, štatistickému úradu, oznamovacia povinnosť na daňový úrad a pod. Sledujeme za vás aktualizácie zákonných povinností, preberáme komunikáciu s úradmi a efektívne zavádzame zmeny legislatívy do praxe. Okrem uvedených výkonov pre klientov zabezpečujeme spracovanie mzdových dokladov a personálnej agendy. Registračný list fyzickej osoby Povinnosti zamestnávateľa – odvádzateľa poistného Odvádzateľ poistného je povinný: prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Urobí tak na tlačive „registračný list zamestnávateľa“. prihlásiť do registra poistencov zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto činností (na tlačive „registračný list fyzickej osoby“) zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôch. sporenia, ak poistný vzťah nevznikol oznámiť všetky zmeny v údajoch a prerušenia poistenia predkladať pobočke výkaz v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie predkladať pobočke výkaz v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku, alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi Vzdelávanie pracovníkov Rozvoj ľudských zdrojov Vzdelávanie zamestnancov je cieľavedomý proces, v ktorom si zamestnanec osvojuje odborné, praktické a teoretické vedomosti a techniky duševnej práce, ktoré zvyšujú jeho pracovný komfort. Kvalifikácia definuje tzv. hard skills pre dané pracovné miesto a vzdelanie bližšie špecifikuje stupeň dokončenia školského vzdelania a rozsah vedomostí. Úspešné vzdelávanie obsahuje fázu identifikovania potrieb, plánovania, realizácie a zloženia skúšok, certifikácie. Mzdové účtovníctvo Ušetrite čas a náklady. Zabezpečíme vám externú alebo internú správu miezd. Máme 17 ročnú prax v realizácií mzdových služieb. Našim základným prístupom je kvalitné a diskrétne spracovanie mzdových údajov. Ponúkame vám tieto služby: Mzdový servis, skoré a kompletné spracovanie podkladov pre mzdy, odvody a dane Sledovanie legislatívnych zmien a okamžité uplatnenie v praxi Rýchlosť a flexibilita reakcie na požiadavky klientov Včasné a komplexné spracovanie prihlášok, odhlášok a povinných hlásení Rýchle, správne spracovanie a výpočet miezd, odvodov a daní Spracovanie mesačných, štvrťročných výkazov, spracovanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, spracovanie ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie Vedenie kompletnej mzdovej agendy, komunikácie s daňovým úradom, poisťovňami, štatistickým úradom Včasné a prehľadné spracovanie výplatných pások s komplexným rozpisom vrátane zrážok miezd zamestnancov, dovoleniek a ďalších údajov Výpočet priemerov pre pracovnoprávne účely Výpočet denných vymeriavacích základov pre náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti Pravidelná a včasná úhrada miezd, odvodov a daní Kvalitné softvérové a technické vybavenie Efektívne spracovanie miezd a návrhy pre optimalizácie mzdových procesov Máme mnohoročné skúsenosti s komplexným spracovaním mzdového účtovníctva. Zachovanie diskrétnosti a kvalitné spracovanie údajov sú našou prioritou. Využite výhodné podmienky, flexibilitu našich služieb a vyžiadajte si cenovú ponuku účtovných prác na mieru vašej spoločnosti. Mzdové poradenstvo Outsourcingom miezd šetríme klientom vysokú mierov nákladov, ktoré dosahujú v niektorých prípadoch 75%. Mzdová a personálna agenda nás baví a sme radi, ak môžeme prinášať riešenia k prospechu klientov. V rámci ďalších služieb poskytujeme mzdové, personálne poradenstvo, kde patrí napr.: Príprava daňových priznaní (daň z príjmov zo závislej činnosti) Analýza, poradenstvo pre mzdové a finančné procesy Riešenia pri reorganizáciách Vytvorenie kontrolných mechanizmov Na základe rozsahu spolupráce sme pripravení poskytnúť poradenstvo pre funkčné odmeňovanie, správne ohodnotenie vašich zamestnancov a kolegov. Na základe zistených faktov vám navrhneme procesy, ktoré prinesú spokojnosť a rozvoj pracovníkov, posilnenie vašej spoločnosti. Mzdové a personálne poradenstvo Ľudské zdroje sú kapitál, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie faktory úspechu spoločnosti. Systematickou prácou, prehlbovaním odbornosti a pracovných zručností zvýšite nielen efektivitu, ale najmä podporíte silu spoločnosti na trhu. Spolupracujeme so špičkovými odborníkmi v SR a ČR pre rozvoj ľudských zdrojov. Pri spolupráci s našou spoločnosťou získavate prístup k nadštandardne kvalitným, efektívnym a na mieru prispôsobeným riešeniam, ktoré prispejú k zlepšeniu výsledkov zamestnancov a celej vašej spoločnosti. Výber z poskytovaných služieb z oblasti personálneho manažmentu a poradenstva: Funkčné odmeňovanie a personálny rozvoj pracovníkov Hodnotenie pracovníkov a ich výkonu vzhľadom na špecifikáciu požiadaviek na pracovné miesto Talent manažment, komunikačná inteligencia, zážitkové vzdelávanie. Programy pre rozvoj pracovných skupín. Využite hlavnú výhodu programov, ktoré sú postavené na efektivite ich zavedenia do praxe, zvýšeniu výkonnosti vašej spoločnosti a spokojnosti zamestnancov. Odmeňovanie zamestnancov Mzdové poradenstvo a optimalizácia nákladov. Prieskumy na viac ako 150 spoločnostiach dokazujú, že spokojnosť zamestnancov je druhým najdôležitejším predpokladom finančnej úspešnosti podnikov. Odmeňovanie zamestnancov v podniku má významný podiel na dosahovaní cieľov spoločnosti, lojalitu zamestnancov, ich kariérny rast a konkurencieschopnosť celej spoločnosti. Stratégia systému odmeňovania je z tohto dôvodu jedným z dôležitých nástrojov, cez ktorý spoločnosť deklaruje svoje vízie, stratégie rozvoja a firemné hodnoty. Pomôžeme vám vytvoriť systémy odmeňovania na stabilných princípoch zodpovedajúcich poslaniu spoločnosti. Zohľadníme pri nej celú šírku faktorov vrátane odbornosti, výkonnosti, zodpovednosti, pracovných podmienok, udržanie kľúčových zamestnancov, náboru, výberu, rozvoja, vzdelávania, optimalizácie mzdových nákladov pri súčasnom zachovaní transparentnosti a nenáročnosti na jej administráciu. Motivovanie zamestnancov Ako motivovať zamestnancov Motivovanie zamestnancov a pracovníkov v podniku prispieva k sile a dynamike vašej spoločnosti. Nezriedka sa menšie spoločnosti dokážu presadiť voči svojim väčším konkurentom práve vďaka funkčnej motivácii svojich zamestnancov. Pomôžeme vám pri jej efektívnom zostavení vrátane kompetenčného modelu, mzdového systému a ďalším nástrojom vrátane nefinančnej motivácie. 311/2001 Z.z. § 17 Neplatnosť právneho úkonu (1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. (2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. (3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Zmluva § 18 Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. § 19 (1) Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. (2) Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak a) zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci, b) zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo c) zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. (3) Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné. § 20 Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (1) Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. (2) Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. (4) Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní. Nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa § 21 Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu. § 22 Informačná povinnosť (1) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku. (2) Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu. § 23 - § 26 boli zrušené predpisom 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2004 Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov § 27 Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. § 28 (1) Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. (2) Prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. (3) Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 prestáva byť zamestnávateľom. (4) Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom. (5) Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté. § 29 (1) Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o a) dátume alebo navrhovanom dátume prechodu, b) dôvodoch prechodu, c) pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov, d) plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov. (2) Zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia so zástupcami zamestnancov. (3) Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa. § 29a Ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné podľa § 76. § 30 Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov. § 31 (1) Ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa. (2) Ak po odstúpení od zmluvy o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje predávajúci zamestnávateľ. (3) Ak zamestnávateľ-prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto časti prechádzajú na zamestnávateľa-nájomcu. (4) Ak po skončení nájmu zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje zamestnávateľ-prenajímateľ; to sa nevzťahuje na zamestnancov prijatých do zamestnania zamestnávateľom-nájomcom odo dňa vzniku nájmu. (5) Ak sa zrušuje zamestnávateľ, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo uplatňovať jeho nároky. (6) Ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva jeho likvidácia, má likvidátor povinnosť uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa. (7) Ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti. (8) Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z doterajšieho zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa právne postavenie a funkcia zástupcov zamestnancov zostávajú zachované do uplynutia funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak. (9) Ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Dohoda o sporných nárokoch § 32 Účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná. § 33 (1) Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť. (2) Ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného. (3) Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal. (4) Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy. § 34 Ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný. § 35 Smrť zamestnanca (1) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. (2) Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie. § 36 Zánik práva K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. § 37 Počítanie času Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. § 38 Doručovanie (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". (3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. (4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. (5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Výklad niektorých pojmov § 39 (1) Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. (2) Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu. § 40 (1) Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. (2) Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov. (3) Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. (4) Kto je zákonný zástupca mladistvého zamestnanca, ustanovuje osobitný predpis. (5) Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. (6) Tehotná zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. (7) Dojčiaca zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti. (8) Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. (9) Porovnateľný zamestnanec na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa podľa § 58, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax. DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER § 41 Predzmluvné vzťahy (1) Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. (2) Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad. (3) Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého. (4) Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. (5) Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní. (6) Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie a) o tehotenstve, b) o rodinných pomeroch, c) o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, d) o politickej príslušnosti a náboženskej príslušnosti, (7) Fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa ak ide o mladistvého. (8) Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2). (9) Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 5, 6 a 8, fyzická osoba má právo na primeranú peňažnú náhradu. Pracovná zmluva § 42 (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. § 43 (1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. (3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov. (4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. (5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie a) dobu výkonu práce v cudzine, b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách, d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny. (6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. § 44 (1) Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky. (2) Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru. (3) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny. § 45 Skúšobná doba (1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. (2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. (3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. (4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. (5) V kolektívnej zmluve možno odchylne od odseku 1 dohodnúť maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorú je možné dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve, najviac šesť mesiacov a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, najviac deväť mesiacov. (6) V kolektívnej zmluve možno odchylne od odseku 2 dohodnúť, že skúšobná doba sa nepredlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, a ďalšie objektívne dôvody, o ktoré sa predlžuje skúšobná doba vrátane času prekážok v práci na strane zamestnávateľa. § 46 Vznik pracovného pomeru Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. § 47 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru (1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. (2) Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s dohodou podľa § 233a a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. (3) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. (4) Zamestnávateľ je povinný predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol. § 48 Pracovný pomer na určitú dobu (1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. (2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát. (3) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. (4) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca), d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. (5) Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve. (6) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom. (7) Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. (8) Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili. (9) Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania. Pracovný pomer na kratší pracovný čas § 49 (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. (3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. (4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. (5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. (6) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. § 49a Delené pracovné miesto (1) Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. (2) Pred uzatvorením dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi pracovné podmienky vzťahujúce sa na delené pracovné miesto. (3) Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto musí byť písomná, inak je neplatná. Jej súčasťou je písomné oznámenie podľa odseku 2. (4) Ak sa zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ uzatvoril dohodu o zaradení na delené pracovné miesto, nedohodnú na rozvrhnutí pracovného času alebo pracovnej náplne, určí ich zamestnávateľ. (5) Ak nastane prekážka v práci na strane zamestnanca na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť, ak tomu nebránia vážne dôvody na ich strane. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca bez zbytočného odkladu, ak vznikne potreba zastupovania podľa prvej vety. (6) Dohodu o zaradení na delené pracovné miesto možno vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia. (7) Ak delené pracovné miesto zaniká, ale pracovná náplň pripadajúca na toto pracovné miesto zostáva zachovaná, zamestnanec má právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne, ktorá pripadala na delené pracovné miesto, alebo ak sa o pracovné miesto delilo viac zamestnancov, v rozsahu ich pomernej časti. § 50 Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. § 51 bol zrušený predpisom 210/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2003 § 52 Domácka práca a telepráca (1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len "domácka práca") alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len "telepráca") v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami: a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch, b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka, c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. (2) Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä a) zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie, b) zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci, c) informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení. (3) Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami. (4) Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. (5) Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. § 52a Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch. § 53 Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa (1) Po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky alebo po úspešnom skončení štúdia (prípravy na povolanie) je zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie, povinný uzatvoriť so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa pracovnú zmluvu a umožniť mu ďalší odborný rast; skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom odbore alebo v študijnom odbore, ak sa zamestnávateľ so žiakom nedohodne inak. Uzatvorenie pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ odmietnuť, ak nemá pre žiaka vhodnú prácu, pretože sa menia jeho úlohy, pre zdravotnú nespôsobilosť žiaka, alebo ak žiak nesplnil počas prípravy na povolanie podmienky úspešnosti určené zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ žiakovi písomne oznámil pred začatím prípravy na povolanie. Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia (prípravy na povolanie) najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku. (2) Zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoriť dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky alebo po skončení štúdia (prípravy na povolanie) zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo uhradí zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore. Do obdobia zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítavajú obdobia uvedené v § 155 ods. 4. Dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne a so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. (3) Ak zamestnancovi vznikne v čase, po ktorý sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa, pre ktorého sa pripravoval na povolanie, pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah k inému zamestnávateľovi, prechádza záväzok zamestnanca podľa odseku 2 na nového zamestnávateľa, ktorý je povinný uhradiť predchádzajúcemu zamestnávateľovi pomernú časť primeraných nákladov na prípravu žiaka na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore, ak sa nedohodnú inak. Zamestnanec je počas trvania záväzku podľa odseku 2 povinný oznámiť zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa odseku 2, vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu k inému zamestnávateľovi. (4) Uhrádzajú sa primerané náklady za celý čas prípravy žiaka na povolanie v strednej odbornej škole alebo v odbornom učilišti. Pomerná časť primeraných nákladov je časť, ktorá zodpovedá nesplnenému času záväzku. (5) Povinnosť zamestnávateľa uhradiť náklady nevzniká, ak a) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) a § 69 ods. 1 písm. a), b) predchádzajúci zamestnávateľ porušuje povinnosť, ktorú má voči zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy, alebo právnych predpisov, c) zamestnanec nasleduje manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý zamestnanec nasleduje rodičov do miesta ich nového bydliska, d) predchádzajúci zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou § 63 ods. 1 písm. e) a § 68 ods. 1, e) z údajov predchádzajúceho zamestnávateľa v potvrdení o zamestnaní nevyplýva, že ďalšiemu zamestnávateľovi vznikne povinnosť uhradiť tieto náklady. § 54 Dohoda o zmene pracovných podmienok Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Preradenie na inú prácu § 55 (1) Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4. (2) Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami ďalej len "karanténne opatrenie"), d) je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu. (3) Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. (4) Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. (5) Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu. (6) Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4. § 56 Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať. § 57 Pracovná cesta Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. § 58 Dočasné pridelenie (1) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "užívateľský zamestnávateľ"). (2) V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. (3) Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. (4) Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. (5) Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. (6) Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú: a) pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, b) mzdové podmienky, c) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, d) náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, e) náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, f) ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, g) právo na kolektívne vyjednávanie, h) podmienky stravovania. (7) Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak. (8) Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok. (9) Užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. (10) Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania, a) informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie, b) zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody, c) umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom, d) poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti. (11) Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3. § 58a (1) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody. (2) Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca, b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, d) miesto výkonu práce, e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, f) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. (3) Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. § 58b Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo dohody podľa § 58a, ktoré zakazujú uzatvorenie pracovného pomeru medzi užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom po jeho pridelení agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom alebo ich uzatvoreniu zabraňujú, sú neplatné. Skončenie pracovného pomeru § 59 (1) Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. (2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. (3) Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt, b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. (4) Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. § 60 Dohoda o skončení pracovného pomeru (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. (3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. § 61 Výpoveď (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. § 62 Výpovedná doba (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (2) Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. (5) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. (6) Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. (9) V kolektívnej zmluve možno vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť rozsah peňažnej náhrady za nezotrvanie počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa odchylne, ako je ustanovené v odseku 8, najviac však v sume násobku výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa, a sumy priemerného mesačného zárobku zamestnanca. § 63 Výpoveď daná zamestnávateľom (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené osobitným predpisom alebo zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných dvoch mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 alebo vylúčenie plnenia tejto povinnosti. (4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Zákaz výpovede § 64 (1) Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia, b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby podľa osobitného predpisu, c) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, d) v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, e) v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. (2) Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. (3) Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi a) z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a), b) z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1); ak je daná zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou, c) pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej dovolenke, d) ak z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona. § 65 bol zrušený predpisom 348/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2007 § 66 Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e). § 67 Výpoveď daná zamestnancom Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Okamžité skončenie pracovného pomeru § 68 (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. (3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou. § 69 (1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. (2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky. (3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. (4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. § 70 Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. § 71 Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu (1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. (3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59. § 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (1) V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. (2) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. § 73 Hromadné prepúšťanie (1) O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov, b) najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 100 a menej ako 300 zamestnancov, c) najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 300 zamestnancov. (2) S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o a) dôvodoch hromadného prepúšťania, b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať, c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva, d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať, e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať. (3) Odpis písomnej informácie podľa odseku 2 zamestnávateľ doručí súčasne aj Národnému úradu práce. (4) Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný predložiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania a) Národnému úradu práce, b) zástupcom zamestnancov. (5) Zástupcovia zamestnancov môže Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania. (6) Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie podľa odseku 4. (7) Lehotu ustanovenú v odseku 6 Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže lehotu podľa odseku 6 primerane skrátiť, o čom bezodkladne písomne informuje zamestnávateľa. (8) Ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 a 6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134. (9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na a) skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu uplynutím tejto doby, b) členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky. (10) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. (11) Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 priamo voči dotknutým zamestnancom. (12) Povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 plní zamestnávateľ aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepúšťaní prijal riadiaci zamestnávateľ uvedený v § 241a ods. 3. § 74 Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru Zrušený predpisom č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2011 § 75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní (1) Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. (2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2), f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a. (3) Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť. (4) Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. § 76 Odstupné (1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62. (2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62. (3) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného. (4) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť. (5) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. (6) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona. (7) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. (8) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4. § 76a Odchodné (1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na a) invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, b) predčasný starobný dôchodok alebo c) starobný dôchodok. (2) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné podľa odseku 1, ak zamestnanec požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. (3) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné podľa odseku 1, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru § 77 Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. § 78 (1) Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. (2) Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce. (3) Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť, c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (4) Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3. § 79 (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. (3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. § 80 Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody. § 81 Základné povinnosti zamestnanca Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia. § 82 Základné povinnosti vedúcich zamestnancov Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a, d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. § 83 Výkon inej zárobkovej činnosti (1) Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. (2) Zamestnávateľ má právo od zamestnanca požadovať, aby sa zdržal výkonu zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter; toto právo môže zamestnávateľ písomne uplatniť najneskôr do desiatich pracovných dní od oznámenia podľa odseku 1. Zamestnanec je povinný vyhovieť požiadavke zamestnávateľa podľa prvej vety bez zbytočného odkladu. (3) Zamestnávateľ môže požiadavku podľa odseku 2 písomne odvolať. (4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. § 83a Obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru (1) Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. (3) Ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť. (4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak. (5) Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1. Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca podľa odseku 1 zanikne. (6) Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru. (7) Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. (8) Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné. (9) V kolektívnej zmluve je možné vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, dobu trvania obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, minimálnu mieru primeranej peňažnej náhrady podľa odseku 4 a obmedzenie najvyššej sumy peňažnej náhrady podľa odseku 5. § 84 Pracovný poriadok (1) Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. (2) Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. (3) Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený. (4) Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. TRETIA ČASŤ PRACOVNÝ ČAS A DOBA ODPOČINKU § 85 Pracovný čas (1) Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. (2) Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. (3) Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. (4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. (6) Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne. (7) Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín. (8) Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. (9) Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. § 85a (1) Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo o vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. (2) Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1 a) upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú, b) viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú. (3) Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere. (4) Zamestnanec má právo odvolať súhlas podľa odseku 1; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho doručenia zamestnávateľovi. § 86 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času (1) O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. (2) Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. (3) Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni. § 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času (1) Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. (2) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác. (3) Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním. (4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. § 87a Konto pracovného času (1) Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom. (2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. (3) Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet pracovného času, účet vyplatenej mzdy a rozdielový účet. Na účte pracovného času zamestnávateľ eviduje skutočne odpracovaný čas zamestnanca v jednotlivých dňoch a týždňoch. Na účte vyplatenej mzdy zamestnávateľ eviduje skutočne vyplatenú mzdu za dobu podľa § 129. Na rozdielovom účte zamestnávateľ eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas. (4) Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Ak bola do skončenia pracovného pomeru vyplatená nižšia mzda, ako by zamestnancovi patrila podľa účtu pracovného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi zvyšnú časť mzdy doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane. (5) Ak sa pracovný pomer skončil a zamestnanec neodpracoval celý rozsah pracovného času, ktorý pripadá na dobu, v ktorej sa konto pracovného času uplatňuje, zamestnávateľ môže uplatniť na súde právo na vrátenie vyplatenej mzdy, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) a § 68 ods. 1; toto právo sa môže uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil. (6) Za výkon práce v príslušnom týždni sa považuje čas, ktorý zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. (7) Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad ustanovený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času. (8) Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času. Pružný pracovný čas § 88 (1) Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. (2) Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. (3) Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas. (4) Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom. (5) Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie. (6) Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. § 89 Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. § 90 Začiatok a koniec pracovného času (1) Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci. (2) Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien. (3) Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny. (4) Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. (5) Ranná zmena nesmie v zásade začínať pred 6. hodinou, odpoludňajšia zmena nesmie v zásade končiť po 22. hodine. (6) Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti. (7) Ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou. (8) Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim. Pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim. Ak sa zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom inak, zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak. (9) Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. (10) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času. (11) Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve. § 91 Prestávky v práci (1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. (2) Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. (3) Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90. (4) Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. (5) Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času. (6) To neplatí v prípade prestávok poskytovaných z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, ktoré sa započítavajú do pracovného času. § 92 Nepretržitý denný odpočinok (1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín. (2) Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok. (3) Zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine sa poskytne čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. § 93 Nepretržitý odpočinok v týždni (1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. (2) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa. (3) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 a 2, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni. (4) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi, staršiemu ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli. (5) Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za dva týždne 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni. Dni pracovného pokoja § 94 (1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. (2) Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. (3) V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch: a) naliehavé opravárske práce, b) nakladacie a vykladacie práce, c) inventúrne a uzávierkové práce, d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín. (4) Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. (5) V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. § 95 Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. § 96 Pracovná pohotovosť (1) Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. (2) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. (3) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí. (4) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. (5) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. (6) Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas. (7) Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom. (8) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť podľa odseku 7. § 96a Pracovná pohotovosť pri pružnom pracovnom čase Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa pracovná pohotovosť na pracovisku podľa § 96 ods. 2 považuje za základný pracovný čas. § 97 Práca nadčas (1) Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. (2) U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas. (3) Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období. (4) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas. (5) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. (6) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. (7) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. (8) Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu, b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu. (9) Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. (10) Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúci zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s rozsahom pracovného času podľa § 85a ods. 1. (11) Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. (12) V kolektívnej zmluve možno odchylne od odseku 7 dohodnúť rozsah práce nadčas, ktorú možno zamestnancovi nariadiť v kalendárnom roku, najviac v rozsahu 250 hodín. V kolektívnej zmluve možno odchylne od odseku 10 dohodnúť maximálny rozsah práce nadčas, ktorý zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom v pracovnom pomere na kratší pracovný čas; priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne. (13) Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom. § 98 Nočná práca (1) Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. (2) Zamestnanec pracujúci v noci je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý a) vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo b) pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok. (3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci a) pred zaradením na nočnú prácu, b) pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok, c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce, d) ak o to požiada tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena. (4) Náklady za posúdenie zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 3 uhrádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. (5) Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc. (6) Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať so zástupcami zamestnancov organizáciu práce v noci. Zamestnávateľ je povinný zaistiť zamestnancom pracujúcim v noci bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce a zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci. (7) Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci, je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú. (8) Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. (9) Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. (10) Predpokladom výkonu nočnej práce zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie sestra a pôrodná asistentka podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, je súhlas tohto zamestnanca s výkonom práce v noci. § 99 Evidencia Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. § 100 Dovolenka Zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku, Dovolenka za kalendárny rok § 101 Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. § 102 Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. § 103 Základná výmera dovolenky (1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. (2) Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. (3) Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. § 104 Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. § 104a Dovolenka pri pružnom pracovnom čase Ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. § 105 Dovolenka za odpracované dni Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Dodatková dovolenka § 106 (1) Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. (2) Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa tohto zákona považuje zamestnanec, ktorý a) trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS), b) je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy, c) je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia, d) pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času, e) pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach, Účtovná jednotka vedie účtovníctvo v účtovnej sústave podvojného účtovníctva, alebo ak mu to umožňuje zákon, v sústave jednoduchého účtovníctva. Sústava podvojného účtovníctva je preferovaná vzhľadom na vernejšie zobrazenie hospodárských operácií počas účtovného obdobia. Podvojné účtovníctvo môžu viesť všetky účtovné jednotky t.j. fyzické alebo právnické osoby. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v Zákone o účtovníctve a taktiež je povinná dodržať termín prechodu a ďalšie povinnosti určené zákonom a príslušnými predpismi. Vedenie podvojného účtovníctva Pre všetky spoločnosti, ktoré sú zapísané v ORSR, je zo zákona povinné vedenie podvojného účtovníctva. Zabezpečujeme účtovanie podvojného účtovníctva firmám, právnickým osobám, platcom ale i neplatcom DPH. Na účtovanie využívame moderné softwarové vybavenie. Pri spracovaní podvojného účtovníctva poskytujeme našim klientom komplexné služby, z ktorých vyberáme : komplexné vedenie podvojného účtovníctva v súlade s platnými zákonmi a predpismi spracovanie, zaúčtovanie dokladov, posúdenie účtovných dokladov a ich oprávnenosti z daňového hľadiska evidencia prijatých a vydaných faktúr vedenie evidencie majetku evidencia DPH a vypracovanie daňových priznaní DPH vedenie analytickej evidencie vedenie evidencie pohľadávok a záväzkov mesačné prehľady spracovanie ročnej účtovnej závierky spracovanie a vedenie účtovného denníka a hlavnej knihy priebežné vyhodnocovanie daňového základu spracovanie daňových priznaní k dani z príjmu PO a príslušných výkazov (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky k účtovnej závierke) Cena za podvojné účtovníctvo je stanovená podľa rozsahu poskytnutých služieb. Ponúkame Vám komplexné služby vrátane spracovania miezd. Kontaktujte nás a zašleme ponuku spracovanú podľa Vášho požiadania. Vedenie jednoduchého účtovníctva Podnikáte a zvažujete ako si zabezpečiť jednoduché účtovníctvo? Sme pripravení zbaviť Vás záťaže a to tak, aby vaše náklady boli optimalizované. Napíšte nám vaše požiadavky a navrhneme zlepšenie procesov aby ste ušetrili na poplatkoch. Zmyslom našej práce je poskytovať našim klientom podporu aby nielen priamo šetrili náklady ale najmä prosperovali v čoraz náročnejšom prostredí. Z tohto dôvodu pravidelne investujeme do personálno technického zázemia, rastu odbornosti a špecializácie na jednotlivé oblasti. Dôkazom správnosti našej cesty je naša 17 ročná prax, ktorá dokazuje na rade spokojných klientov, že získavajú okrem šetrenia poplatkov, nákladov najmä cenné informácie a čas, ktoré patria medzi cenné aktíva pre rozvoj vášho podnikania. Podnikateľom a organizáciám, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri, vedieme jednoduché účtovníctvo, ktoré zabezpečuje prehľad o stave a pohybe majetku, príjmoch, výdavkoch a o výsledku hospodárenia. Pre vedenie jednoduchého účtovníctva 2012 boli novelizované postupy účtovania, napr. Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. decembra 2011 č. MF/26567/2011-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74. V sústave jednoduchého účtovníctva vedieme: 1.peňažný denník 2.knihu pohľadávok a záväzkov 3.ostatné pomocné knihy, ktoré sú potrebné na preukázanie a vedenie predmetu účtovníctva. Zápisy v peňažnom denníku účtujeme na základe účtovných dokladov v časovom slede za obdobie kalendárneho roka. Všetky doručené faktúry evidujeme v knihe došlých faktúr a všetky odoslané faktúry evidujeme v knihe vyšlých faktúr. Ku koncu kalendárneho roka všetky nezaplatené faktúry prepíšeme do Knihy záväzkov a pohľadávok. Zásoby tovaru alebo materiálu evidujeme na skladových kartách, dlhodobý hmotný majetok na invertárnych kartách a knihách, prípadne vedieme evidenciu mzdových listov. Pre vedenie jednoduchého účtovníctva zabezpečujeme kompletné služby, z ktorých vyberáme: vedenie evidencie o daňových výdavkoch a príjmoch v časovej následnosti vedenie bankovej knihy vedenie knihy odoslaných a došlých faktúr vedenie pokladničnej knihy vedenie evidencie o nehmotnom a hmotnom majetku vedenie evidencie o pohľadávkach a záväzkoch vedenie evidencie o zásobách vypracovanie súhrnného kvartálneho výkazu k DPH vypracovanie daňového priznania Zabezpečujeme kompletné vedenie jednoduchého účtovníctva, mzdové účtovníctvo, vypracovanie daňového priznania v zmysle zákona o účtovníctve, zákona o dani z príjmu, zákona o DPH za výborné ceny. Daňové priznanie V tejto sekcii sa venujeme základným praktickým radám, ako správne vyplniť daňové priznanie za rok 2011 a eliminovať daňové chyby. Detailné informácie zodpovieme podľa požiadania a znalosti podkladov daňovníka. Daňové priznanie PO Ako vyplniť daňové priznanie? Výpočet základu dane právnických osôb je upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky podľa zákona č. 595/2003 Z.z. § 17 až § 29. Pre korektné vyplnenie daňového priznania právnickými osobami je podstatné, aby výsledok hospodárenia bol vykázaný podľa platnej účtovnej legislatívy. (napríklad zákon o dani z príjmov bol novelizovaný k 1. januáru 2011 a potom následne priniesol niekoľkokrát úpravy počas roku 2011 ako napr.zmena zdanenia úrokových výnosov, zmena preddavkov na daň a pod.) Pred podaním daňového priznania je v prvom rade potrebné skontrolovať korektnosť účtovníctva, vrátane dokumentácie uplatnených nákladov kde okrem zmlúv a daňových dokladov odporúčame, aby bola k dispozícii aj fotodokumentácia alebo iné výstupy od dodávateľa tovaru či služby. Časté chyby vznikajú pri odpočte škôd a mánk, ktoré neboli správne posúdené ako daňovo účinné. Ďalej je potrebné venovať pozornosť správnemu odpočtu dobropisov, určeniu prevádzkových výdavkov resp. odpisov v súvislosti s už evidovaným nehmotným alebo hmotným majetkom. Daň z príjmu právnických osôb je určený zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové priznanie FO Pre daň z príjmu fyzických osôb sa uplatňuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak ste fyzická osoba (SZČO alebo občan) a chystáte sa vyplniť daňové priznanie samostatne, tak pre správny výpočet daní odporúčame poznať aktuálne platnú legislatívu pre výpočet dane vzhľadom na charakter príjmu, tiež poznať výšku daňového bonusu, nezdaniteľnej časti na daňovníka, manželku,deti a ďalších položiek. Výpočet dane vychádza z povinnosti, že každý hrubý príjem podlieha zdaneniu. Daňové priznanie 2012 musí dokumentovať samozrejme hrubý príjem dosiahnutý za celý rok 2011. Z tohto hrubého príjmu si môžete odpočítať uznateľné výdavky, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, odpočítateľné položky. Po odpočte týchto položiek dostanete základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Z výšky dane je možné odpočítať daňovú stratu (v závislosti podľa druhov príjmov), daňový bonus pre každé dieťa, preddavky na daň. Výsledkom je daňový preplatok alebo nedoplatok. Daňový úrad preplatky vyplatí podľa stanovených termínov. V prípade nedoplatku je taktiež samozrejme potrebné dodržať termín a daň včas zaplatiť. Daňové priznanie fyzických osôb (FO), ktoré si podávajú bez konzultácie s účtovníkom, žiaľ, nezriedka obsahuje nedostatky. Tie najčastejšie vznikajú použitím nesprávneho tlačiva, nevyplnením o aký typ priznania sa jedná, nesprávnym odpočtom položiek, nepodpísaním daňového priznania čím sa stáva daňové priznanie neučinne podané. Daňová správa sprístupnila v roku 2012 cez interaktívny webový formulár možnosť podať daňové priznanie elektronicky k dani z príjmov za rok 2011 pre právnické osoby a fyzické osoby. Webové formuláre pre daňové priznanie cez internet majú zapracovanú funkciu dosadenia odporúčanej hodnoty a riadkovej kontroly. Daňové priznanie online za rok 2011 podľa vyjadrenia DR SR mali v marci 2012 krátkodobé výpadky. Účtovné jednotky Účtovné jednotky sa charakterom a obsahom činnosti odlišujú a tomu zodpovedajú aj rôzne druhy účtovných osnov : -podnikateľské subjekty -mestá, obce, VÚC, rozpočtové a príspevkové organizácie -poisťovne -NBS a banky -Exportno-importná banka SR -neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby -občianske združenia, politické strany a hnutia, iné neziskové organizácie, -zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa, Národné úrady práce Účtovná osnova pre podnikateľov je v princípe základom,podľa ktorého sú tvorené ďalšie rámcové účtovne osnovy. Účtovníctvo v s.r.o. Cez účtovníctvo v s.r.o. môžete včas indikovať oblasti, ktoré je potrebné posilniť a preto je to dôležitý nástroj pri riadení firmy. Jedným z faktorov, ktorý v tomto smere indikuje stav spoločnosti je efektivita nákladov a ich dlhodobé udržanie pod kontrolou. V praxi je dôležité aby bola nastavená správna miera podrobnosti údajov a aby boli dáta interpretované do ďalších rozhodnutí správne. Samozrejmosťou je však aby podklady, z ktorých sa vychádza boli spracované správne a korektne. Medzi častú agendu v účtovníctve v s.r.o. patrí: Režim pracovných ciest a výpočet cestovných náhrad, ktorá sa dotýka živnostníkov, zamestnancov, taktiež štatutárov firmy bez zamestnaneckého pomeru ku spoločnosti. Služobné a súkromné motorové vozidlá používané na služobnú cestu, správne uplatnené zásady ich používania a uhrádzania prostriedkov. Evidencia majetku a správne zvolené odpisové metódy zohľadňujúce podmienky využívania majetku a sledovanie jeho opotrebovania. Personalistika V oblasti mzdovej a personálnej agendy ponúkame flexibilitu a širokú škálu služieb, ktorých spoločným menovateľom je pridaná hodnota a efektivita. V rámci personalistiky vám zabezpečíme činnosti od vykonávania čiastkových služieb pre jednotlivé oddelenia, po kompletnú správu personálneho oddelenia. Personálna administratíva Stručný výber zo zabezpečovaných činností: administratíva spojená s nástupom, zmenami a uvoľňovaním zamestnancov (pracovné zmluvy, dohody o ukončení pracovného pomeru) dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnancov, manažment rôznych druhov pracovných zmlúv, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, dohody o zmene pracovnej zmluvy, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, výpovede, vystavenie zápočtových listov zamestnancov a ďalšie evidencia a aktualizácia stavu zamestnancov, vedenie osobných spisov pre zamestnancov zabezpečovanie oznamovacích povinností do sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, registračné listy fyzickej osoby, vedenie agendy vo vzťahu k doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, inštitúciám v súlade s aktuálnymi zákonmi monitoring a rýchle aplikovanie platných všeobecne záväzných právnych predpisov kontrola a evidencia dokladov vo vzťahu k neprítomnosti zamestnancov na pracovisku (PN, OČR, dovolenkové lístky, priepustky) spracovanie podkladov k štatistickým hláseniam a správam vytváranie ďalších personálnych dokumentov podľa požiadavok Zefektívnite personálnu agendu vašej spoločnosti a využite výhody našich služieb. Odbremeníme vás od nákladov a časovej náročnosti spojenou s vedením mzdovej a personálnej agendy. Rozsah poskytnutých služieb závisí od individuálnych požiadaviek klientov. Kontaktujte nás a pripravíme vám ponuku služieb na mieru vašej spoločnosti. Pracovné zmluvy Ako sa zakladá pracovný pomer? Čo všetko musí byť dohodnuté v pracovnej zmluve? Kedy nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu? Kedy možno zmeniť obsah pracovnej zmluvy? Na tieto a podobné otázky nájdete odpovede v článkoch tejto sekcie. Pracovná zmluva Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom (dohodou) medzi fyzickou osobou a zamestnávateľom, ktorí chcú uzatvoriť pracovný pomer. § 42 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. §43 Zákonníka práce (1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. (3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. (4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. (5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie: a) dobu výkonu práce v cudzine, b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách, d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny. (6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. § 44 Zákonníka práce (1) Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky. (2) Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru. (3) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny. Platná písomná pracovná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Ak ju zmluvné strany podpíšu neskôr, pracovná zmluva bola dohodnutá len ústne – táto zmluva (ústna dohoda) je platná, ale podľa §45 (3) nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu. Vznik pracovného pomeru je viazaný na dohodnutý deň nástupu do práce. Nemusí to byť deň, v ktorom došlo k výkonu práce zamestnanca. Deň nástupu do práce je možné vymedziť napríklad uvedením konkrétneho kalendárneho dňa. Čiže aj keby v dohodnutý deň nástupu do práce nedošlo k jej výkonu, pracovný pomer vznikne. Pracovná zmluva na dobu určitú Pracovná zmluva na dobu určitú a neurčitú §48 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. (2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát. (3) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. (4) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca), d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. (5) Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve. (6) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom. (7) Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. (8) Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili. Pozor na písomnú formu pracovného pomeru! V pracovnej zmluve musí byť presne a jasne definovaná dĺžka trvania doby pracovného pomeru na dobu určitú (napr. ukončením projektu alebo časovým vymedzením, najviac však na obdobie 3 rokov). Pokiaľ táto doba nie je zmluvne vymedzená, pracovný pomer sa automaticky uzatvára na dobu neurčitú. § 71 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. (3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59. Pracovná zmluva na kratší pracovný čas Pracovná zmluva na na skrátený alebo polovičný úväzok §49 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. (3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. (4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. (5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. (6) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. Dohoda o hmotnej zodpovednosti Dohody o hmotnej zodpovednosti sa týka § 182 – 184. Zvyčajne sa Dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvárajú s osobami, ktoré majú napr. prístup do pokladní a táto dohoda je základom na určenie zodpovedného pracovníka v prípade straty zverených hodnôt (najčastejšie peňazí). Z názvu Dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vyplýva, že ju možno uzatvoriť len so zamestnancom v pracovnom pomere, a tento musí byť starší ako 18 rokov. Predmetom dohody môžu byť len veci určené na obeh a obrat (ceniny, peniaze, tovar na sklade a pod., nemôže to byť zariadenie, nábytok, auto) §182 Zákonníka práce (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu. §183 Zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. §184 Zákonníka práce (1) Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. (2) Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. (3) Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. (4) Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Dohoda o vykonaní práce § 226 Zákonníka práce (1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. (2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. (3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. (4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. (5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva. Ak máte s jedným zamestnávateľom podpísaných viac Dohôd o vykonaní práce, limit 350 hodín platí pre všetky Dohody uzatvorené s jedným zamestnávateľom spolu. Ak máte podpísané dohody s viacerými zamestnávateľmi, môžete odpracovať toľkokrát 350 hodín ročne, s koľkými zamestnávateľmi máte podpísanú Dohodu o vykonaní práce. Pri Dohode o vykonaní práce musí byť pracovná úloha vymedzená výsledkom práce, nie druhom vykonávaných prác. Jedná sa o práce či pracovné úlohy, ktoré končia výsledkom práce, napr.: opravenie,vyčistenie, ušitie, zasklenie... Dohodu o vykonaní práce môže podpísať každá fyzická osoba, aj zamestnanec v trvalom pracovnom pomer. Pri jej podpise si môžete uplatniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, nezabudnite, že v kalendárnom roku ho môžete mať uplatnené súbežne len u jedného zo zamestnávateľov. Platnosť DVP sa končí: - vykonaním pracovnej úlohy a odovzdaním výsledku práce dohodou - jednostrannou výpoveďou, výpovedná doba 15 dní začína platiť dňom doručenia výpovede - smrťou zamestnanca Dohoda o pracovnej činnosti Dohoda o pracovnej činnosti Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou podľa § 228a Zákonníka práce. Uvedenú dohodu je možné použiť len na príležitostnú prácu. (1) Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. (2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 - dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Dohoda o vykonaní práce § 226 Zákonníka práce (1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. (2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. (3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. (4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. (5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva. Ak máte s jedným zamestnávateľom podpísaných viac Dohôd o vykonaní práce, limit 350 hodín platí pre všetky Dohody uzatvorené s jedným zamestnávateľom spolu. Ak máte podpísané dohody s viacerými zamestnávateľmi, môžete odpracovať toľkokrát 350 hodín ročne, s koľkými zamestnávateľmi máte podpísanú Dohodu o vykonaní práce. Pri Dohode o vykonaní práce musí byť pracovná úloha vymedzená výsledkom práce, nie druhom vykonávaných prác. Jedná sa o práce či pracovné úlohy, ktoré končia výsledkom práce, napr.: opravenie,vyčistenie, ušitie, zasklenie... Dohodu o vykonaní práce môže podpísať každá fyzická osoba, aj zamestnanec v trvalom pracovnom pomer. Pri jej podpise si môžete uplatniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, nezabudnite, že v kalendárnom roku ho môžete mať uplatnené súbežne len u jedného zo zamestnávateľov. Platnosť DVP sa končí: - vykonaním pracovnej úlohy a odovzdaním výsledku práce dohodou - jednostrannou výpoveďou, výpovedná doba 15 dní začína platiť dňom doručenia výpovede - smrťou zamestnanca Dohoda o zmene pracovných podmienok Dohody o zmene pracovného času a Dohody o zmene pracovných podmienok sa týka aj preradenie na inú prácu. V prípade, že práca, na ktorú Vás chce zamestnávateľ preradiť, nespĺňa aspekty druhu práce, ktorý je zakotvený vo Vašej pracovnej zmluve, dochádza k zmene obsahu pracovnej zmluvy, preto máte nárok na písomné oznámenie o zmene podmienok ešte pred Vašim preradením a vy musíte s danou zmenou druhu práce súhlasiť. O tomto pojednávajú §54-56 Zákonníka práce. §54 Zákonníka práce Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. §55 Zákonníka práce (1) Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4. (2) Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec, vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len „karanténne opatrenie“), d) je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu. (3) Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. (4) Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. (5) Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak ďalej nie je ustanovené inak. (6) Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4. §56 Zákonníka práce Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať. K 1.marcu 2009 bolo zavedené aj prechodné ustanovenie, týkajúce sa zmeny pracovného času. § 252c Zákonníka práce (1) Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa prvej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov. (2) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol podľa odseku 1, nejde o prácu nadčas. (3) Čas pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa odseku 1 sa posudzuje ako výkon práce. (4) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného voľna poskytnutého podľa odseku 1 a evidenciu pracovného času, v ktorom si zamestnanec nadpracúva pracovné voľno poskytnuté podľa odseku 1 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. (5) Na účely zisťovania priemerného zárobku podľa § 134 ods. 1 sa do zúčtovanej mzdy nezahŕňa mzda vyplatená zamestnancovi podľa odseku 1 prvej vety; do počtu odpracovaných hodín sa nezhŕňa čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa odseku 1 druhej vety. Dohoda o brigádnickej práci študentov § 227 Zákonníka práce (1) Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. (2) Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. (3) Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa odseku 2 sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. § 228 Zákonníka práce (1) Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Študentom je fyzická osoba, ktorá študuje na strednej alebo vysokej škole denného štúdia. Na preukázanie je najvhodnejšie potvrdenie o návšteve školy. Tento doklad je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o brigádnickej práci študenta, v opačnom prípade je táto dohoda neplatná. Študenti môžu odpracovať v priemere 20 hodín týždenne. Zákonník práce dovoľuje odpracované hodiny kumulovať, čiže dodržiavanie počtu odpracovaných hodín študenta sa posudzuje za vyrovnávacie obdobie 12 mesiacov. Súčasťou Dohody o brigádnickej práci študenta môže byť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľného základu dane v prípade, že ste si ho študent v tom istom kalendárnom roku nepodpísal u iného zamestnávateľa. Výpovede Ako možno skončiť pracovný pomer? Kedy nie je možné ukončiť pracovný pomer? Na tieto a podobné otázky nájdete odpovede v článkoch tejto sekcie. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru Jedným z najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru je práve dohoda o skončení (rozviazaní) pracovného pomeru, teda dohoda o ukončení práce. § 60 Zákonníka práce (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. (3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. Dohoda je súhlasom zamestnávateľa aj zamestnanca s ukončením pracovného pomeru, je jedno, kto podá návrh na jej vznik. S návrhom však obe strany musia súhlasiť. Pri ukončení pracovného pomeru dohodou neexistuje výpovedná doba, dohoda si vyžaduje stanovenie presného termínu. Termín môže korešpondovať s ukončením napr. projektu, alebo to môže byť konkrétny dátum. Tak isto pri ukončení pracovného pomeru dohodou neplatí pre zamestnanca ani ochranná doba (čiže ak je dohoda obojstranne odsúhlasená, pracovný pomer sa skončí v každom prípade (aj keď ochoriete, alebo žena zistí, že je tehotná). Pri takomto ukončení pracovného pomeru máte v niektorých prípadoch nárok aj na odstupné, ale musí byť uvedený dôvod v písomnej podobe na dohode o skončení pracovného pomeru. Výpoveď od zamestnávateľa § 63 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 alebo vylúčenie plnenia tejto povinnosti. (4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Ak sa premiestňuje časť zamestnávateľa, je povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu s novýmy pracovnými podmienkami a Vašim súhlasom. Ak s tým nebudete súhlasiť, môže Vám zamestnávateľ výpoveď dať. V tomto prípade pre Vás neplatí ani ochranná doba. Čo sa týka nadbytočnosti, ktorá musí byť písomne daná a opodstatnená (podľa §63, ods. 1 písm.b), v tomto prípade Vám zamestnávateľ musí ponúknuť inú prácu, ktorú by ste mali byť schopný vykonávať. Ak túto ponuku odmietnete, môže Vám zamestnávateľ výpoveď dať. Ale v tomto prípade pre Vás ochranná doba platí. Zhrnutie – výpoveď daná zamestnávateľom: Pred uplatnením výpovede od zamestnávateľa je tento povinný ponúknuť Vám náhradnú prácu, ak - sa ruší alebo prekladá časť zamestnávateľa - sa Vaše pracovné miesto stane nadbytočným (organizačné dôvody) - v prípade dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu - viac nespĺňate predpoklady alebo požiadavky na výkon doterajšej práce Zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť Vám náhradnú prácu, ak - sa ruší alebo premiestňuje celý zamestnávateľ - Vám hrozí výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny - neplníte zadané pracovné úlohy - nastane prípad, že zamestnávateľ by mohol s Vami okamžite ukončiť pracovný pomer (napriek tomu Vám dá výpoveď, teda máte aj výpovednú dobu min. dva mesiace) Zamestnávateľ Vám nesmie dať výpoveď, čiže pre Vás platí ochranná doba, ak - ste dočasne práceneschopní, - ste povolaní na výkon mimoriadnej služby v čase krízovej situácie, - ste na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, ste tehotná, alebo keď sa osamelý zamestnanec stará o dieťa mladšie ako tri roky, - v čase výkonu verejnej funkcie, - v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. Kedy ochranná doba pre zamestnanca neplatí? - ak zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší alebo premiestňuje - ak nastane dôvod, prečo s Vami môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer (napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny), ak ste na materskej alebo rodičovskej dovolenke, neplatí to pre Vás, ste aj v tomto prípade v ochrannej dobe - pre iné porušenie pracovnej disciplíny, - pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe - ak dáte výpoveď zamestnávateľovi vy Výpoveď zo strany zamestnanca § 67 Zákonníka práce Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Čo sa týka výpovede zo strany zamestnanca, môže ju podať aj v ochrannej dobe (počas PN či tehotenstva...) Podmienkou je samozrejme, aby bola napísaná a doručená. Takisto pri výpovedi danej zamestnancom musí byť dodržaná výpovedná doba vyplývajúca zo zákona (§62 Zákonníka práce) Výpoveď pracovnej zmluvy Pracovný pomer možno skončiť viacerými spôsobmi: výpoveď pracovnej zmluvy dohodou, výpoveď pracovnej zmluvy, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe. § 61 Zákonníka práce (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa §63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. § 62 Zákonníka práce (1) Ak je daná výpoveď pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (2) Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3 je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. (5) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. (6) Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Výpoveď je jednostrannou formou skončenia pracovného pomeru. Čiže aby mohol byť pracovný pomer ukončený, nie je na to potrebný súhlas druhej strany (výpovedná doba sa však musí dodržať). Výpoveď dohôd mimo pracovného pomeru O výpovedi Dohody o pracovnej činnosti alebo Dohody o brigádnickej práci študentov pojednáva §228 a 228a Zákonníka práce: Dohoda o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 - dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Výpoveď Dohody o vykonaní práce nie je podľa §226 ods.3 možná. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Evidencie a doklady V tejto časti nájdete informácie o zápočtových listoch zamestnancov, o tom, čo musia obsahovať, o registračných listoch fyzickej osoby a termínoch prihlásenia a odhlásenia zamestnancov do registra a tiež voči komu má zamestnanec a zamestnávateľ oznamovacie povinnosti. Kontrola a evidencia dokladov Personálne doklady vedieme s cieľom ľahkej orientácie, komplexného spracovania v zmysle platnej legislatívy. Personálna agenda je spracovávaná a evidovaná od nástupu zamestnancov (pracovné zmluvy, dohody o pracovnej činnosti a pod.), cez spracovanie dochádzky, evidenciu potrebných dokladov k neprítomnosti na pracovisku zamestnávateľa (priepustky, dovolenkové lístky, PN, OČR), vedenie osobných spisov zamestnancov, ich aktualizácie, evidenciu zmien (pracovných zmluv, výpovede z pracovného pomeru, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, zápočtové listy). Dokumenty sú spracovávané a evidované vrátane podkladov k štatistickým hláseniam a reportingu podľa dohodnutej štruktúry. Zabezečujeme asistenciu v pracovno – právnej oblasti pri kontrole daňových a štátnych inštitúcií. Zápočtový list od zamestnávateľa Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list zamestnanca). Do zápočtu rokov sa uvádza čas trvania pracovného pomeru, z čoho je zrejmé, že prác, vykonávaných mimo pracovného pomeru (Dohoda o vykonaní práce, Dohoda o pracovnej činnosti) zápočtový list netýka. § 75 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. (2) Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2). f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a. (3) Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť. (4) Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Evidencia zamestnancov Prevezmeme za vás povinnosti, ktoré sú uložené zákonom každému zamestnávateľovi v oblasti vedenia kompletnej evidencie zamestnancov počas celého obdobia zamestnania (napr. pre účely sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, povinnosti v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalších zákonných povinností). Evidencia obsahuje zákonom určené položky ako sú napr.: - meno a priezvisko (vrátane rodného priezviska) - dátum a miesto narodenia, stav, miesto trvalého pobytu, - deň vzniku a zániku pracovného pomeru (resp.uviesť iný právny vzťah k zamestnávateľovi) - vymeriavací základ zamestnancov - identifikačné čísla napr. pre sociálne zabezpečenie fyzickej osoby, - evidencia obdobia, počas ktorého bolo zamestnancovi prerušené nemocenské poistenie, obdobie rodičovskej dovolenky, obdobie materskej dovolenky, - starobné dôchodkové sporenie, poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové poistenie a pod. Evidenčný list pre účely sociálneho poistenia je potrebné vyplniť pre všetkých zamestnancov, evidenčné listy sú rozhodujúce podklady na rozhodovanie o dôchodkových dávkach a sociálna pisťovňa im dáva vysokú dôležitosť pre výpočet nároku na dôchodok. Oznamovacie povinnosti Oznamovacia povinnosť zamestnanca je povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o všetkých zmenách. Pre klientov zabezpečujeme kompletné plnenie oznamovacích povinností zamestnávateľa podľa aktuálne platných zákonov vo vzťahu ku všetkým inštitúciám, ako napr.k sociálnej poisťovni, doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, oznamovacia povinnosť do zdravotnej poisťovne, štatistickému úradu, oznamovacia povinnosť na daňový úrad a pod. Sledujeme za vás aktualizácie zákonných povinností, preberáme komunikáciu s úradmi a efektívne zavádzame zmeny legislatívy do praxe. Okrem uvedených výkonov pre klientov zabezpečujeme spracovanie mzdových dokladov a personálnej agendy. Registračný list fyzickej osoby Povinnosti zamestnávateľa – odvádzateľa poistného Odvádzateľ poistného je povinný: prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Urobí tak na tlačive „registračný list zamestnávateľa“. prihlásiť do registra poistencov zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto činností (na tlačive „registračný list fyzickej osoby“) zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôch. sporenia, ak poistný vzťah nevznikol oznámiť všetky zmeny v údajoch a prerušenia poistenia predkladať pobočke výkaz v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie predkladať pobočke výkaz v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku, alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi Vzdelávanie pracovníkov Rozvoj ľudských zdrojov Vzdelávanie zamestnancov je cieľavedomý proces, v ktorom si zamestnanec osvojuje odborné, praktické a teoretické vedomosti a techniky duševnej práce, ktoré zvyšujú jeho pracovný komfort. Kvalifikácia definuje tzv. hard skills pre dané pracovné miesto a vzdelanie bližšie špecifikuje stupeň dokončenia školského vzdelania a rozsah vedomostí. Úspešné vzdelávanie obsahuje fázu identifikovania potrieb, plánovania, realizácie a zloženia skúšok, certifikácie. Mzdové účtovníctvo Ušetrite čas a náklady. Zabezpečíme vám externú alebo internú správu miezd. Máme 17 ročnú prax v realizácií mzdových služieb. Našim základným prístupom je kvalitné a diskrétne spracovanie mzdových údajov. Ponúkame vám tieto služby: Mzdový servis, skoré a kompletné spracovanie podkladov pre mzdy, odvody a dane Sledovanie legislatívnych zmien a okamžité uplatnenie v praxi Rýchlosť a flexibilita reakcie na požiadavky klientov Včasné a komplexné spracovanie prihlášok, odhlášok a povinných hlásení Rýchle, správne spracovanie a výpočet miezd, odvodov a daní Spracovanie mesačných, štvrťročných výkazov, spracovanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, spracovanie ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie Vedenie kompletnej mzdovej agendy, komunikácie s daňovým úradom, poisťovňami, štatistickým úradom Včasné a prehľadné spracovanie výplatných pások s komplexným rozpisom vrátane zrážok miezd zamestnancov, dovoleniek a ďalších údajov Výpočet priemerov pre pracovnoprávne účely Výpočet denných vymeriavacích základov pre náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti Pravidelná a včasná úhrada miezd, odvodov a daní Kvalitné softvérové a technické vybavenie Efektívne spracovanie miezd a návrhy pre optimalizácie mzdových procesov Máme mnohoročné skúsenosti s komplexným spracovaním mzdového účtovníctva. Zachovanie diskrétnosti a kvalitné spracovanie údajov sú našou prioritou. Využite výhodné podmienky, flexibilitu našich služieb a vyžiadajte si cenovú ponuku účtovných prác na mieru vašej spoločnosti. Mzdové poradenstvo Outsourcingom miezd šetríme klientom vysokú mierov nákladov, ktoré dosahujú v niektorých prípadoch 75%. Mzdová a personálna agenda nás baví a sme radi, ak môžeme prinášať riešenia k prospechu klientov. V rámci ďalších služieb poskytujeme mzdové, personálne poradenstvo, kde patrí napr.: Príprava daňových priznaní (daň z príjmov zo závislej činnosti) Analýza, poradenstvo pre mzdové a finančné procesy Riešenia pri reorganizáciách Vytvorenie kontrolných mechanizmov Na základe rozsahu spolupráce sme pripravení poskytnúť poradenstvo pre funkčné odmeňovanie, správne ohodnotenie vašich zamestnancov a kolegov. Na základe zistených faktov vám navrhneme procesy, ktoré prinesú spokojnosť a rozvoj pracovníkov, posilnenie vašej spoločnosti. Mzdové a personálne poradenstvo Ľudské zdroje sú kapitál, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie faktory úspechu spoločnosti. Systematickou prácou, prehlbovaním odbornosti a pracovných zručností zvýšite nielen efektivitu, ale najmä podporíte silu spoločnosti na trhu. Spolupracujeme so špičkovými odborníkmi v SR a ČR pre rozvoj ľudských zdrojov. Pri spolupráci s našou spoločnosťou získavate prístup k nadštandardne kvalitným, efektívnym a na mieru prispôsobeným riešeniam, ktoré prispejú k zlepšeniu výsledkov zamestnancov a celej vašej spoločnosti. Výber z poskytovaných služieb z oblasti personálneho manažmentu a poradenstva: Funkčné odmeňovanie a personálny rozvoj pracovníkov Hodnotenie pracovníkov a ich výkonu vzhľadom na špecifikáciu požiadaviek na pracovné miesto Talent manažment, komunikačná inteligencia, zážitkové vzdelávanie. Programy pre rozvoj pracovných skupín. Využite hlavnú výhodu programov, ktoré sú postavené na efektivite ich zavedenia do praxe, zvýšeniu výkonnosti vašej spoločnosti a spokojnosti zamestnancov. Odmeňovanie zamestnancov Mzdové poradenstvo a optimalizácia nákladov. Prieskumy na viac ako 150 spoločnostiach dokazujú, že spokojnosť zamestnancov je druhým najdôležitejším predpokladom finančnej úspešnosti podnikov. Odmeňovanie zamestnancov v podniku má významný podiel na dosahovaní cieľov spoločnosti, lojalitu zamestnancov, ich kariérny rast a konkurencieschopnosť celej spoločnosti. Stratégia systému odmeňovania je z tohto dôvodu jedným z dôležitých nástrojov, cez ktorý spoločnosť deklaruje svoje vízie, stratégie rozvoja a firemné hodnoty. Pomôžeme vám vytvoriť systémy odmeňovania na stabilných princípoch zodpovedajúcich poslaniu spoločnosti. Zohľadníme pri nej celú šírku faktorov vrátane odbornosti, výkonnosti, zodpovednosti, pracovných podmienok, udržanie kľúčových zamestnancov, náboru, výberu, rozvoja, vzdelávania, optimalizácie mzdových nákladov pri súčasnom zachovaní transparentnosti a nenáročnosti na jej administráciu. Motivovanie zamestnancov Ako motivovať zamestnancov Motivovanie zamestnancov a pracovníkov v podniku prispieva k sile a dynamike vašej spoločnosti. Nezriedka sa menšie spoločnosti dokážu presadiť voči svojim väčším konkurentom práve vďaka funkčnej motivácii svojich zamestnancov. Pomôžeme vám pri jej efektívnom zostavení vrátane kompetenčného modelu, mzdového systému a ďalším nástrojom vrátane nefinančnej motivácie. RÁMCOVÁ ÚČTOVÁ OSNOVA PRE PODNIKATEĽOV Účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok 01 – Dlhodobý nehmotný majetok 012 – Aktivované náklady na vývoj 013 – Softvér 014 – Oceniteľné práva 015 – Goodwill 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný 021 – Stavby 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá 029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný 031 – Pozemky 032 – Umelecké diela a zbierky 04 – Obstaranie dlhodobého majetku 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok 051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 052 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok 06 – Dlhodobý finančný majetok 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely 065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti 066 – Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku 067 – Ostatné pôžičky 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku 072 – Oprávky k aktivovaným nákladom na vývoj 073 – Oprávky k softvéru 074 – Oprávky k oceniteľným právam 075– Oprávky ku goodwillu 079 – Oprávky k ostatnému dlhodobému nehmotnému majetku 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku 081 – Oprávky k stavbám 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí 085 – Oprávky k pestovateľským celkom trvalých porastov 086 – Oprávky k základnému stádu a ťažným zvieratám 089 – Oprávky k ostatnému dlhodobému hmotnému majetku 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku 091 – Opravné položky k dlhodobému nehmotnému majetku 092 – Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku 093 – Opravné položky k nedokončenému dlhodobému nehmotnému majetku 094 – Opravné položky k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku 095 – Opravné položky k poskytnutým preddavkom na dlhodobý majetok 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku 097 – Opravné položky k nadobudnutému majetku 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku Účtová trieda 1 – Zásoby 11 – Materiál 111 – Obstaranie materiálu 112 – Materiál na sklade 119 – Materiál na ceste 12 – Zásoby vlastnej výroby 121 – Nedokončená výroba 122 – Polotovary vlastnej výroby 123 – Výrobky 124 – Zvieratá 13 – Tovar 131 – Obstaranie tovaru 132 – Tovar na sklade a v predajniach 133 – Nehnuteľnosť na predaj 139 – Tovar na ceste 19 – Opravné položky k zásobám 191 – Opravné položky k materiálu 192 – Opravné položky k nedokončenej výrobe 193 – Opravné položky k polotovarom vlastnej výroby 194 – Opravné položky k výrobkom 195 – Opravné položky k zvieratám 196 – Opravné položky k tovaru Účtová trieda 2 – Finančné účty 21 – Peniaze 211 – Pokladnica 213 – Ceniny 22 – Účty v bankách 221 – Bankové účty 23 – Bežné bankové úvery 231 – Krátkodobé bankové úvery 232 – Eskontné úvery 24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci 241 – Vydané krátkodobé dlhopisy 249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci 25 – Krátkodobý finančný majetok 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie 255 – Vlastné dlhopisy 256 – Dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do splatnosti 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku 26 – Prevody medzi finančnými účtami 261 – Peniaze na ceste 29 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku Účtová trieda 3 – Zúčtovacie vzťahy 31 – Pohľadávky 311 – Odberatelia 312 – Zmenky na inkaso 313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere 314 – Poskytnuté preddavky 315 – Ostatné pohľadávky 316 – Čistá hodnota zákazky 32 – Záväzky 321 – Dodávatelia 322 – Zmenky na úhradu 323 – Krátkodobé rezervy 324 – Prijaté preddavky 325 – Ostatné záväzky 326 – Nevyfakturované dodávky 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 331 – Zamestnanci 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom 335 – Pohľadávky voči zamestnancom 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 34 – Zúčtovanie daní a dotácií 341 – Daň z príjmov 342 – Ostatné priame dane 343 – Daň z pridanej hodnoty 345 – Ostatné dane a poplatky 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu 347 – Ostatné dotácie 35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu 351 – Pohľadávky v rámci konsolidovaného celku 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom 358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia 36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu 361 – Záväzky v rámci konsolidovaného celku 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov 368 – Záväzky voči účastníkom združenia 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky 371 – Pohľadávky z predaja podniku 372 – Záväzky z kúpy podniku 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií 374 – Pohľadávky z nájmu 375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov 376 – Nakúpené opcie 377 – Predané opcie 378 – Iné pohľadávky 379 – Iné záväzky 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov 381 – Náklady budúcich období 382 – Komplexné náklady budúcich období 383 – Výdavky budúcich období 384 – Výnosy budúcich období 385 – Príjmy budúcich období 39 – Opravná položka k zúčtovacím vzťahom a vnútorné zúčtovanie 391 – Opravné položky k pohľadávkam 395 – Vnútorné zúčtovanie 398 – Spojovací účet pri združení Účtová trieda 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky 41 – Základné imanie a kapitálové fondy 411 – Základné imanie 412 – Emisné ážio 413 – Ostatné kapitálové fondy 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení 417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov 418 – Nedeliteľný fond z kapitálových vkladov 419 – Zmeny základného imania 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia 421 – Zákonný rezervný fond 422 – Nedeliteľný fond 423 – Štatutárne fondy 427 – Ostatné fondy 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov 429 – Neuhradená strata minulých rokov 43 – Výsledok hospodárenia 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní 45 – Rezervy 451 – Rezervy zákonné 459 – Ostatné rezervy 46 – Bankové úvery 461 – Bankové úvery 47 – Dlhodobé záväzky 471 – Dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku 472 – Záväzky zo sociálneho fondu 473 – Vydané dlhopisy 474 – Záväzky z nájmu 475 – Dlhodobé prijaté preddavky 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky 478 – Dlhodobé zmenky na úhradu 479 – Ostatné dlhodobé záväzky 48 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka 49 – Fyzická osoba – podnikateľ 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa Účtová trieda 5 – Náklady 50 – Spotrebované nákupy 501 – Spotreba materiálu 502 – Spotreba energie 503 – Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok 504 – Predaný tovar 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám 507 – Predaná nehnuteľnosť 51 – Služby 511 – Opravy a udržiavanie 512 – Cestovné 513 – Náklady na reprezentáciu 518 – Ostatné služby 52 – Osobné náklady 521 – Mzdové náklady 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva 524 – Zákonné sociálne poistenie 525 – Ostatné sociálne poistenie 526 – Sociálne náklady fyzickej osoby – podnikateľa 527 – Zákonné sociálne náklady 528 – Ostatné sociálne náklady 53 – Dane a poplatky 531 – Daň z motorových vozidiel 532 – Daň z nehnuteľnosti 538 – Ostatné dane a poplatky 54 – Iné náklady na hospodársku činnosť 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku 542 – Predaný materiál 543 – Dary 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania 545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania 546 – Odpis pohľadávky 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť 549 – Manká a škody 55 – Odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku 555 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období 557 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku 56 – Finančné náklady 561 – Predané cenné papiere a podiely 562 – Úroky 563 – Kurzové straty 564 – Náklady na precenenie cenných papierov 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok 567 – Náklady na derivátové operácie 568 – Ostatné finančné náklady 569 – Manká a škody na finančnom majetku 58 – Mimoriadne náklady 582 – Škody 588 – Ostatné mimoriadne náklady 59 – Dane z príjmov a prevodové účty 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť 598 – Prevod finančných nákladov Účtová trieda 6 – Výnosy 60 – Tržby za vlastné výkony a tovar 601 – Tržby za vlastné výrobky 602 – Tržby z predaja služieb 604 – Tržby za tovar 606 – Výnosy zo zákazky 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby 612 – Zmena stavu polotovarov 613 – Zmena stavu výrobkov 614 – Zmena stavu zvierat 62 – Aktivácia 621 – Aktivácia materiálu a tovaru 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku 64 – Iné výnosy z hospodárskej činnosti 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku 642 – Tržby z predaja materiálu 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania 645 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania 646 – Výnosy z odpísaných pohľadávok 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 65 – Zúčtovanie niektorých položiek z hospodárskej činnosti 655 – Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období 657 – Zúčtovanie oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku 66 – Finančné výnosy 661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov 662 – Úroky 663 – Kurzové zisky 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku 667 – Výnosy z derivátových operácií 668 – Ostatné finančné výnosy 68 – Mimoriadne výnosy 682 – Náhrady škôd 688 – Ostatné mimoriadne výnosy 69 – Prevodové účty 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti 698 – Prevod finančných výnosov Účtová trieda 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty 70 – Súvahové uzávierkové účty 701 – Začiatočný účet súvahový 702 – Konečný účet súvahový 71 – Výsledkový uzávierkový účet 710 – Účet ziskov a strát 711 – Začiatočný účet nákladov a výnosov 75 až 79 – Podsúvahové účty Účtové triedy 8 a 9 – Vnútroorganizačné účtovníctvo Príloha č. 2 k opatreniu č. 23054/2002-92 znení neskorších predpisov Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie 1. Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. písm. g) zmluvy(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady 83/349/EHS z 13.júna 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 84/569/EHS z 27. novembra 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 90/604/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 90/605/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 94/8/ES z 21. marca 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ESz 27. septembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady2003/38/ES z 13. mája 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006) a smernice Európskehoparlamentu a Rady 2009/49/ES z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 164, 26. 6. 2009). 2. Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006). Dlhodobý hmotný majetok patrí medzi stály majetok podniku. Nespotrebováva sa jednorázovo, ale postupne dochádza k jeho opotrebeniu. Jeho opotrebenie je vyjadrené v odpisoch. Aká je daňová uznateľnosť odpisov? Aké metódy je možné použiť pri výpočte daňových a účtovných odpisov? Pripravili sme pre vás prehľad, ktorý vám pomôže zorientovať sa v problematike odpisov. Prvým krokom je správne pochopenie pojmov, ktoré s odpisovaním súvisia. Základné pojmy Vstupná cena majetku – vstupnou cenou majetku je najčastejšie obstarávacia cena alebo reprodukčná obstarávacia cena. Obstarávacia cena býva obvykle nákupná cena vrátane nákladov spojených s obstaraním. Obstarávacia cena napr. pri nábytku je teda cena, ktorú zaplatíme v obchode a vedľajšie náklady, napr. doprava a montáž nábytku. Reprodukčná obstarávacia cena je „odhadnutá“ cena pri obstaraní majetku bezodplatne. Vyjadruje teda hodnotu, ktorú by sme za majetok zaplatili, keby sme ho kupíli. Používa sa napr.: u vkladov podnikateľov do podnikania. Ďalšie ceny, ktoré sa používajú ako vstupné ceny majetku – ocenenie vo vlastných nákladoch, cena darovaného alebo zdedeného majetku stanovená pre účely dedickej či darovacej dane, hodnota nesplatenej pohľadávky zistenej prevodom práva u hmotného majetku, ktorý zostáva vo vlastníctve veriteľa. Zostatková cena majetku – zostatková cena majetku je vstupná cena po odpočítaní oprávok. Odpis – odpis je vyjadrením opotrebenia majetku v € za určitý časový úsek, max. jeden rok. Používajú sa mesačné odpisy a ročné odpisy. V účtovníctve sú odpisy nákladom. Oprávky – oprávky sú súhrnom odpisov, sú to sčítané odpisy za viac období. Vyjadrujú teda celkové znehodnotenie majetku. V účtovníctve sú oprávky korekčnou položkou k aktívam. Daňové odpisy Daňové odpisy sa používajú pre účely výpočty daňového základu podniku pre daň z príjmov. Spôsob výpočtu je upravený zákonom o dani z príjmu (§26-28 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Zákon o dani z príjmov vymedzuje dva druhy odpisov: • Rovnomerné odpisy (lineárne) • Zrychlené odpisy (degresívne) Rovnomerné odpisovanie Koeficient pre zrýchlené odpisovanie Odpisová skupina Doba odpisovania Ročný odpis Odpisová skupina V prvom roku odpisovania V ďalších rokoch odpisovania Pre zvýšenú zostatkovú cenu 1 4 roky 1/4 1 4 5 4 2 6 rokov 1/6 2 6 7 6 3 12 rokov 1/12 3 12 13 12 4 20 rokov 1/20 4 20 21 20 Výpočet zrýchleného odpisovaniarok odpisovania: 1. rok odpisovania Vstupná cena / koeficient odpisovania v prvom roku odpisovania Odpis v ďalších rokoch odpisovania (2x zostatková cena) / (koeficient odpisovania v ďalších rokoch – počet rokov počas, ktorých sa už majetok odpisoval) Výpočet rovnomerného odpisovania Ročný odpis = podiel vstupnej ceny a doby odpisovania pre príslušnú odpisovú skupinu Pre daňové potreby si podnik zvolí pre každý nový dlhodobý majetok spôsob, ako sa bude odpisovať. Vybraný spôsob už potom nesmie meniť po celú dobu užívania dlhodobého majetku. Je teda celkom bežné, že v podniku sa používajú obidva spôsoby odpisovania. Daňové odpisy sa počítajú obvykle na konci účtovného obdobia. Ich hodnota je zákonom povolenou maximálnou výškou odpisov, ktoré je možné uplatniť ako daňovo uznateľnú položku pri výpočte základu dane z príjmov. Vypočítaný ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Stanovenie výšky daňových odpisov 1. Určenie, do ktorej odpisovej skupiny majetok patrí 2. Doba odpisu 3. Postup výpočtu o u rovnomerných odpisov o u zrýchlených odpisov 4. Zaokrúhlenie Účtovanie odpisov Odpisy sa účtujú do nákladov – účtovná trieda 5, účet 551 – Odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. Súvzťažným účtom sú oprávky k dlhodobému majetku. Pri hmotnom dlhodobom majetku je to konkrétne účtovná trieda 0, účty skupiny 08. Príklad: Účtovné súvzťažnosti MD D Mesačný odpis budovy 551 081 Mesačný odpis stroja 551 082 Mesačný odpis automobilu 551 082 Z príkladu jasne vyplýva, že k účtom oprávok je vhodné použiť analytickú evidenciu. Pokiaľ vezmeme do úvahy, že účet 022 Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí používame k evidencii hnuteľných vecí v podniku (stroje, prístroje, invetár, dopravné prostriedky, výpočtová a kancelárska technika) je vhodnejšie použiť analytickú evidenciu k účtu 022 a logicky i k účtu 082, čo sú oprávky k tomuto majetku. S využitím analytickej evidencie sa stáva účtovníctvo prehľadnejšie a má väčšiu vypovedaciu hodnotu. Do nákladov sa účtujú účtovné odpisy Z vyššie uvedeného vyplýva, že môže dôjsť k rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi. Z tohto dôvodu sa musí upraviť základ dane z príjmu o tento rozdiel. Daňové odpisy sú akousi maximálnou čiastkou, ktorú je možné uplatniť. Daňové odpisy teda určujú daňovú uznateľnos odpisov. Pri výpočte daňového základu k dani z príjmov sa zistí rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi účtovné odpisy = daňové odpisy daňový základ nie je potrebné upraviť účtovné odpisy > daňové odpisy daňový základ navýšíme o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi (+ rozdiel) účtovné odpisy < daňové odpisy daňový základ znížime o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi (- rozdiel) Mnoho účtovných jednotiek sa vyhýba situácii, kedy je potrebné upraviť daňový základ tým, že do interných smerníc svojej účtovnej jednotky zapíše, že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom. Daňovo toto riešenie nie je napadnuteľné, pretože základ dane z príjmu je v súlade so zákonom. Účtovne to však v poriadku nie je. Porušujeme zásadu verného zobrazenia – účtovníctvo plne nezodpovedá skutočnosti. Aj keby sme totiž stanovili, že životnosť majetku bude rovnaká ako je uvedené v zákone o dani z príjmu, väčšinou dojde k rozdielu v roku obstarania dlhodobého majetku.Od 01.01.2 012 podľa Zákona o dani z príjmu už nie je možné prvom roku odpisovania uplatniť daňový odpis v plnej ročnej výške, ale iba pomernú časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Odpisy v daňovej evidencii V daňovej evidencii sa dlhodobý majetok eviduje rovnako ako v účtovníctve na „kartách dlhodobého majetku“ alebo tiež „inventárnych kartách“. Pre účely daňovej evidencie sú potrebné len daňové odpisy. Súhrn daňových odpisov za zdaňovacie obdobie sa uvádza priamo do daňového priznania k dani z príjmov. Tvorba vnútropodnikových smerníc je jedna z oblastí, ktorej sa zo strany účtovných jednotiek veľakrát nevenuje dostatočná pozornosť. Obzvlášť malé firmy túto agendu veľmi často zanedbávajú a vystavujú sa tak celkom zbytočnému riziku neefektívnych postupov, organizačného usporiadania, vymedzenia povinností a niekedy aj protizákonnému konaniu. V praxi sa často stáva, že účtovné jednotky vnútropodnikové smernice buď vôbec nemajú alebo ich majú ale ich obsah je vytvorený v podstate len preto, aby bola splnená zákonná povinnosť. Takéto smernice spravidla kopírujú ustanovenia zákona, častokrát celé paragrafy, ale účtovnej jednotke príliš neposlúžia. Nie je potrebná obecná formulácia, ktorú je možné nájsť v zákone. Je potrebné nájsť tie miesta, kde zákon dáva účtovnej jednotke do istej miery volnosť voliť metódy a postupy. A to je práve to, čo by mala vnútropodniková účtovná smernica upravovať. Mala by byť „ušitá“ na mieru účtovnej jednotke, mala by vypovedať o tom, ktorú z možných metód si účtovná jednotka vyberá, pretože sa jej najviac hodí a nie o tom, ktoré metódy zákon povoľuje. Každý predpis, ktorého účelom je organizačná úprava, vymedzenie zodpovednosti alebo postupov a metód, by mal byť spracovaný čo najstarostlivejšie a s vedomím jeho významnosti. Je teda dôležité, aby si účtovná jednotka (prípadne osoba poverená k zostaveniu vnútropodnikových smerníc) uvedomovala, že predpis slúži predovšetkým jej samotnej. Potreba vnútropodnikových smerníc by mala vyplývať z potreby účtovnej jednotky. Existujú však také smernice, ktorých vydanie je právnym predpisom priamo vyžadované. Medzi právne normy, z ktorých vyplýva povinnosť viesť smernice, patria najmä zákon o účtovníctve, obchodný zákonník a ďalšie predpisy. Legislatíva stanoví povinnosť zostavovať vnútropodnikové predpisy v týchto oblastiach: • Systém spracovania účtovníctva • Účtovný rozvrh • Podpisové záznamy, podpisové vzory • Dlhodobý majetok, odpisový plán • Zásady časového rozlíšenia nákladov a výnosov • Kurzové rozdiely, cudzie meny • Deriváty • Zásoby • A iné Z definície správnosti vedenia účtovníctva vyplýva, že pokiaľ niektorá právna norma stanoví povinnosť vydania vnútropodnikovej smernice, je účtovníctvo správe len vtedy, keď je takáto smernica skutočne účtovnou jednotkou vydaná. Vedľa povinných smerníc však existujú také, ktoré si účtovná jednotka zostavuje podľa vlastného uváženia. V niektorých prípadoch je totiž vhodné, aby bol postup upravený vnútroným predpisom. Smernice tak môže v mnohých prípadoch velmi dobre poslúžiť pri dokazovaní oprávnenosti postupu pri výkone rôznych činností. Pokiaľ pre ne má účtovná jednotka náplň, môže vypracovať smernice upravujúce oblasti ako sú: • Obeh účtovných dokladov • Inventarizácia • Zásady pre tvorbu a použitie rezerv a opravných položiek • Vnútropodnikové účtovníctvo • Úschova účtovných záznamov • Harmonogram účtovnej uzávierky • Pracovné cesty • Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov • Prevádzka podnikových motorových vozidiel • Pokladňa Základným vodítko preto, aké vnútropodnikové účtovné predpisy má účtovná jednotka formulovať, je spracovanie prehľadu hospodárskych operácií, ktoré sa v účtovnej jednotke uskutočňujú. Čím je činnosť účtovnej jednotky rozmanitejšia, tým náročnejšia je formulácia konkrétneho systému účtovníctva. Pri rozhodovaní, ktoré smernice vydať, je potrebné brať do úvahy veľkosť spoločnosti a jej vnútorné usporiadanie. V súvislosti s tým, je nutné naviazať na zodpovednostný rád, v ktorom sú stanovené kompetencie a zodpovednosti jednotlivých pracovníkov za určité hospodárske operácie, podpisové a ďalšie oprávnenie. Cieľom účtovných smerníc je stanovenie a vymedzenie jednotne používaného metodického postupu v rámci účtovnej jednotky, určenie obsahu dôležitých činností a osôb, ktoré sú za ne zodpovedné. Jednotný postup pri riešení rovnakých operácií je nutný pre správne posudzovanie a hodnotenie určitých skutočností. Smernice, ktoré účtovná jednotka zostavuje, umožňuje vykonávať kontrolu chodu bez zbytočných dohadov medzi pracovníkmi. Pre účtovnú jednotku to znamená určitý stupeň istoty, že k činnostiam v rámci podniku nedochádza náhodne či okamžitým rozhodnutím niektorého pracovníka. Hlavný účel tvorby vnútropodnikových predpisov je možné definovať ako: • Používanie jednotného a prehľadného účtovného rozvrhu • Jednotné oceňovanie a rovnaké posudzovanie zhodných účtovných prípadov • Vymedzenie účtovných dokladov vrátane účtovných písomností • Organizačné zabezpečenie obehu účtovných dokladov, preskúšanie a vedenie účtovných kníh • Jednotné organizačné zabezpečenie vykonania inventarizácie • Organizačné zabezpečenie úschovy • Archivácia písomností Smernice môžu byť zlúčené do jedného väčšieho súboru smerníc alebo môžu byť vydávané samostatne. Rozhodujúci je obsah predpisu, nie jeho forma. Pritom je dôležité aby smernica nebola len papierom, ale aby sa podľa nej skutočne postupovalo. Smernice je možné vydať ako: • Metodické smernice • Organizačné smernice • Vnútropodnikové smernice • Obežníky • Pokyny • Dopisy • Nariadenia či príkazy Smernice by mali obsahovať (vedľa vlastného textu smernice) také údaje, ktoré by zamedzili vzniku pochybností o platnosti alebo dátumu účinnosti vnútropodnikovej normy a o identifikácii podpisovej problematiky. Jedná sa najmä o tieto údaje: • Jednoznačný názov účtovnej jednotky • Názov dokumentu • Názov smernice • Dátum vydania a účinnosti • Osoby, ktoré smernicu spracovali, skontrolovali a schválili • Súpis pracovníkov, ktorí smernicu obdržia Pri spracovaní smerníc by mala účtovná jednotka uviesť v úvode predpisy, z ktorých vychádza. Ďalej by mal byť uvedený účel smernice, prípadne krátke zhrnutie obsahu. Je vhodné uviesť tiež rozsah platnosti a zodpovedností. Písomnosť sa označí hlavičkou, v ktorej sa uvádza obchodná firma, jej právna norma, sídlo a ďalšie informácie, s ktorých pomocou je možná jednoznačná identifikácia subjektu. Na záver by mala byť smernica podpísaná zodpovednou osobou s uvedením dátumu vystavenia a dátumu účinnosti. Seriál bude systematicky členený do kapitol. Každá kapitola bude ďalej rozdelená na niekoľko častí podľa jednotlivých problematík. Najskôr spoločne prejdeme nutné základy a potom sa pomaly ale isto vrhneme na samotné účtovanie. Vždy pred účtovaním bude daná problematika patrične vysvetlená a to vrátane ukážkových, vyriešených príkladov. Potom budete mať možnosť si svoje získané vedomosti a znalosti vyskúšať na príkladoch k tomu určených. Hneď na začiatku mi dovoľte uviesť na pravú mieru jeden terminologický omyl, s ktorým sa často stretávam. Zamieňanie pojmu účtovníctvo a účtovanie. Z hľadiska morfológie sú si tieto slova celkom určite a bez debát príbuzné, avšak ich význam je odlišný. Účtovníctvom rozumieme celý komplexný systém, zatiaľ čo účtovanie je v podstate len technika zaznamenávania týchto informácií. Na stredných školách (obchodné akadémie a ekonomické lýcea) je predmetom výučby práve účtovanie. Samozrejme je dôležité vedieť, čo a ako zaúčtovať, avšak zaúčtovanie je iba začiatok, ale kvalitný účtovník by mal vedieť oveľa viac. Účtovanie samotné je relatívne jednoduchou záležitosťou, ktorú spolu po jednotlivých krokoch prejdeme. Na našich stránkach je veľa materiálov či príkladov k precvičeniu, takže Vás môžeme uistiť, že účtovanie budete skutočne ovládať. Napriek tomu, že účtovníctvo má svoj pevný rád, má praktický každý problém svoje variantné riešenie. Za kľúčové považujem pochopenie základného pojmového aparátu, ktorý Vás bude sprevádzať v účtovníctve na každom kroku. Nemusíte sa ničoho báť, každý pojem bude náležite vysvetlený a až potom sa presunieme ďalej. Čo je to vlastne to účtovníctvo? Účtovníctvo je vedný odbor s dlhou históriou. Prvotné pokusy o zaznamenávanie obchodných transakcií v systematickej forme spadajú v podstate až do praveku. O účtovníctve ako vede sa môžeme baviť od 15 storočia. Dalo by sa tiež povedať, že účtovníctvo vzniklo na základe stretávajúcej sa potreby informačného zaistenia procesov prebiehajúcich vo vnútri danej organizácie (evidencie majetku, zásob, dlžných peňazí) a samozrejme tiež aktivít smerujúcich von (obchodné vzťahy, apod.) Súčasná podoba účtovného systému predstavuje nielen evidenciu vyššie spomenutých procesov ale ide oveľa, oveľa hlbšie. Existuje viacero definícií čo je účtovníctvo, pre naše účely nám postačí, napríklad táto: Účtovníctvo je systém zaznamenávania informácií o hospodárskych javoch podniku a to v peňažných jednotkách. Účtovníctvo MUSÍ poskytovať 2 základné druhy informácií: a) o stave a pohybe majetku a záväzkov b) o nákladoch, výnosoch a s tým súvisiacim zaistením hospodárskeho výsledku Tieto požiadavky na účtovný systém sú zakotvené v Zákone o účtovníctve, ktorý je najdôležitejšou právnou normou, upravujúcou účtovníctvo v našich končinách. Účtovníctvo na našom území je regulované hlavne Zákonom o účtovníctve (ďalej len Zákon), jedná sa o základnú a najdôležitejšiu právnu normu upravujúcu účtovníctvo. Zákon mimo iné veľmi dôležité záležitosti, tiež určuje, kto je povinný viesť účtovníctvo. (Účtovnou jednotkou sa môže stať subjekt i dobrovoľne). Takéto subjekty nazýva tzv. účtovnými jednotkami. Ako býva u každého zákona zvykom, obsahuje celú radu výnimiek. Pre účely prvej kapitoly nám bude stačiť, pochopenie pojmu účtovná jednotka. Podrobnejšie sa na Zákon o účtovníctve pozrieme v inom článku. Predstavme si, že sme menšia spoločnosť s ručením obmedzeným a mame povinnosť viesť účtovníctvo – sme účtovnou jednotkou. Prečo máme povinnosť viesť účtovníctvo momentálne nie je podstatné, ale zvedaví či nedočkaví čitateľia sa môžu pozrieť na Zákon o účtovníctve (Zákon č.431/2002 Z. z.). Napriek tomu, že rozhodovaciu úlohu, či budeme viesť účtovníctvo, za nás v tomto prípade vyriešil štát, nebudeme uvažovať variantu, že by sme účtovníctvo neviedli (čím by sme asi tým najhorším spôsobom porušili Zákon) Máme v podstate 2 možnosti, ako budeme pre spoločnosť zabezpečovať vedenie účtovníctva. 1) Budeme si ho viesť samy – zamestnáme účtovníka, popr. agendu účtovníctva zveríme súčasnému zamestnancovi (tento zamestnanec by mal mať na práci výhrade účtovníctvo – obecne nie doporučené z viacerých dôvodov spájať zodpovednosť za vedenie účtovníctva s inou činnosťou – bezpečnostné dôvody, málokedy sa stáva že by sa účtovník „nudil“). Výhody: o „zasiatie semienka“ budúce účtovného oddelenia o účtovník kedykoľvek k dispozícii o schopný účtovník sa vyzná zároveň v daňovej problematike, prípadne v mzdách. Môže slúžiť ako podpora v rozhodovaní o finančných otázkach – dokáže zvážiť dopady množstva transakcií o účtovníctvo môže výrazne pomôcť v zefektívneniu a koordinácii vnútropodnikových procesov spojených s dokladmi = kolobeh dokladov = kolobeh informáciíä o prirodzený tlak pre zlepšenie účtovného systému Nevýhody: o nezanedbateľný „náklad“ za niečo čo prakticky nepridáva nejakú hmatateľnú pridanú hodnotu o zabezpečenie vzdelávania a odborného rastu pre účtovníka (časté zmeny v legislatíve, apod.) – ďalšie náklady o zabezpečenie podmienok pre vykonávanie účtovnej činnosti – od softvéru až po drobné kancelárske potreby 2) Moderný trend – Zveríme účtovníctvo do rúk spoločnosti, ktorá sa na túto činnosť špecializuje V tomto prípade je dôležité zdôrazniť, že sa týmto aktom účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za správne vedenie účtovníctva, podľa Zákona (a iných predpisov). To znamená, že v prípade, že účtovník spoločnosti urobí chybu, tak si za ňu zodpovedá rovnakou mierou sám podnikateľ. Prípadné sankcie, či náhrady má právo podnikateľ po účtovnej firme vymáhať na základe ich zmluvnej dohody. Avšak pravdepodobnosť vzniku chyby je v tomto prípade minimálna, taktiež kvôli tomu, že účtovným firmám ide o dobrú povesť. Výhody: o úspora času o profesionalita o viac času na hlavnú činnosť o zníženie administratívneho zaťaženia o akcelerácia rastu firmy o úspora nákladov (často veľmi výrazná) Nevýhody o absencia účtovného oddelenia sa môže skôr či neskôr ozývať o prístup k informáciám neskôr / i keď sa dá s účtovnou firmou individuálne dohodnúť o podnikatelia sa často ex-post čudujú výsledkom o obmedzená funkcia účtovníctva ako priebežného kontrolného systému o účtovná spoločnosť nemá zvlášť významný záujem na zlepšovaní účtovného systému v rámci jednej „agendy“ Napriek tomu, že sa môže na prvý pohľad zdať, že je outsourcing vhodnejším riešením, nemali by sme podceňovať výhody účtovníka. Ďalším argumentom proti zabezpečovaniu účtovníctva externe by mohol byť napríklad tento. Vo väčšine prípadov je outsourcing skutočne zvolený preto, aby sa znížili náklady. Poskytovatelia týchto služieb sú si toho vedomí a preto je pre nich dôležité správne stanoviť cenu. Jedným z hlavných kritérií tvorby ceny tejto služby je skutočnosť, že by v každom prípade mala byť menšia než náklady na účtovníka v spoločnosti. Na tomto mieste preto vzniká veľký tlak na zníženie nákladov týchto spoločností a tým by teoreticky mohla byť ohrozená aj kvalita spracovaných služieb. Každý rast firmy musí byť náležite informačne zabezpečený. Nedostatočná kvalita, kvantita a včasnosť dostupných informácii podniku je tiež často limitujúcim faktorom rastu daného podniku. S účtovníctvom sa nedá kalkulovať ako s nutným nákladom, ktorý neprinesie úžitok (bohužiaľ smutným faktom je, že si toto myslí väčšina podnikateľov). Prínosy a užitočnosť účtovných informácií sú veľmi ťažko kvantifikovateľné. To však neznamená, že informácie z účtovníctva nemôžu priniesť nejaké finančné (hmatateľné) zlepšenie. Úžitok z týchto informácií je spojený s úsporou peňazí, či so zlepšením informačnej základne pre často veľmi závažné manažérske rozhodnutia. Finančný efekt z týchto informácií teda vzniká nepriamo. Keď už je vedenie účtovníctva pre väčšinu podnikateľov povinnosťou, mali by sa snažiť z informácií v ňom obsiahnutých vyťažiť maximum, čo je logické avšak prax je zriedkakedy iná. Otázka k zamysleniu – Keby podnikatelia mali tú možnosť, že by účtovníctvo nemuseli povinne viesť, viedli by ho ? Napriek tomu, že si myslím, že toto je otázka skôr pre filozofov, aspoň trochu sa nad tým pokúsme zamyslieť. Pokiaľ zanedbáme potenciálne externé následky, ktoré by z tejto skutočnosti vyplynuli (makroekonomického charakteru) – nezamestnanosť, znížená dôvera v tržné prostredie, všeobecný pokles transparentnosti a tým i dôveryhodnosti celého finančného systému. Podniky by si určite viedli i bez účtovníctva evidenciu výroby, skladov, pohľadávok, záväzkov apod. Pričom sa v podstate jedná o jednu z funkcií účtovníctva. Účtovníctvo tvorí komplexný systém na seba nadväzujúcich informácii, ktoré sú logicky vzájomne prepojené. Táto „vnútropodniková evidencia“ je zároveň neoddeliteľnou súčasťou pre riadenie. Tento vnútropodnikový systém by kopíroval aktuálne manažérske potreby, ktoré by napomáhali manažérom prijímať správne rozhodnutia, efektívne vykonávať manažérske funkcie (plánovanie, kontrola, riadenie), avšak nemal by jednotnú vypovedaciu schopnosť pre subjekty mimo podnik. Tvorba účtovného systému a jeho harmonizácia (či už národná či medzinárodná) je dôležitá práve pre okolité subjekty. Očividne i po akejsi renesancii účtovníctva spojenej s rozvojom technológií je a navždy bude pre radu podnikateľov účtovníctvo „nutným zlom“. Osobne verím, že význam účtovníctva do budúcnosti i naďalej porastie, dôležitým faktorom, ktorý bude hrať prím bude iniciatíva jednotlivých zamestnancov a ich schopnosť a vôľa implementovať zmeny vnútri podniku. Vedieť obhájiť dôležitosť a všestrannosť účtovníctva pre rozvoj podniku by malo byť dôležitým poslaním každého, kto disponuje znalosťami účtovníctva. Môžeme tvrdiť, že účtovníctvo má svoje čestné a významné miesto v arzenáli každého riadiaceho pracovníka. Mohli by sme dokonca povedať, že informácie v ňom obsiahnuté tvoria kostru celej informačnej infraštruktúry vnútri konkrétneho riadeného celku. Pokiaľ ste článok dočítali až sem, tak ste urobili svoj prvý krok správnym smerom do sveta účtovníctva. Napriek tomu, že cesta to bude dlhá, nezabúdajte že i tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. Majte na pamäti, že účtovníctvo nie je o „biflovaní“ sa veľa vecí ako sa často chybne prezentuje. Veľmi dôležité je pochopenie základov, ktoré sú následne základným stavebným kameňom pre zložitejšie záležitosti. Pokiaľ Vám nie je čokoľvek jasné, nemáte sa čoho báť, pôjdeme naozaj pomaly a k rade vecí sa budeme niekoľkokrát vracať. Pokiaľ Vás článok zaujal, či Vás napadla nejaká otázka, tak neváhajte a napíšte komentár pod tento článok. Koniec koncov tento článok vznikol i za účelom vzniku diskusie. V ďalších dieloch tejto kapitoly sa môžete tešiť na: • Funkcie a užívatelia účtovníctva • Legislatíva a rozdelenie účtovníctva Význam a funkcia účtovníctva (alebo k čomu to všetko vlastne je?) V predchádzajúcom článku sme si povedali, že účtovníctvo MUSÍ poskytovať 2 základné druhy informácií: a) o stave a pohybe majetku a záväzkov a za b) o nákladoch a výnosoch a s tým súvisiacim zisťovaním hospodárskeho výsledku. Pokiaľ spĺňa účtovný systém tieto 2 hlavné požiadavky, začína plniť určité funkcie. V súvislosti s funkciami, ktoré účtovníctvo plní, najčastejšie sú mimo iné spomínané tieto: • poskytovanie informácii o hospodárení firmy • poskytovanie informácii pre rozhodovanie o riadení podniku • dôkazný prostriedok pri vedení sporov • zisťovanie informácií pre daňové účely Prvé dve spomínané funkcie sú pravdepodobne sú najdôležitejšími, do veľkej miery záleží na konkrétnej účtovnej jednotke, ako veľmi sa rozhodnú dané funkcie účtovníctva využiť. Na základe údajov z minulosti, či súčasnosti sa môžu riadiaci, či iní zodpovední pracovníci rozhodnúť o budúcich investíciách, obchodoch, zdrojoch financovania, apod. Bohužiaľ pre radu podnikateľov je najdôležitejšou funkciou zistenie informácií pre daňové účely (jedná sa hlavne o evidenciu spojenú s DPH a správne stanovenie základu dane z príjmov právnických osôb). Ako už bolo popísané v predchádzajúcom článku, túto funkciu účtovníctva ako primárnu, berú najčastejšie podnikatelia, ktorí účtovníctvo považujú za nutné zlo. Existujú samozrejme aj iné funkcie, vyplývajúce najmä z toho, že sa na účtovníctvo nenahliada ako na fixný systém ale práve naopak. Účtovníctvo sa berie ako dynamický nástroj systémovej informačnej podpory, ktorý je variabilný. Účtovníctvo taktiež plní rôzne kontrolné funkcie či evidenčnú funkciu. Iný uhoľ pohľadu na funkcie účtovníctva sa nám taktiež môže naskytnúť, keď sa pozrieme na osoby, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené s účtovníctvom. Užívatelia účtovníctva Odpoveď na otázku aké má účtovníctvo funkcie sa taktiež môžeme pozrieť z pohľadu jeho užívateľov. Každý užívateľ má nejaké informačné potreby a tie chce uspokojiť. Každý z užívateľov potrebuje prístup informácií v inom čase, množstve, štruktúre, či s podrobnosťami. Účtovníctvo reflektuje požiadavky jeho užívateľov, čo podporuje vyššie spomínanú variabilitu. Dalo by sa povedať, že účtovníctvo vám prinesie to, čo od neho požadujete. Čím viac vstupov (dát) do účtovného systému vložíte, tým podrobnejšie a variabilnejšie výsledky (výstupy) môžete očakávať. O vstupoch a výstupoch si ešte veľakrát v budúcnosti budeme rozprávať, zatiaľ stačí, keď ako vstupy si predstavíte jednotlivé doklady a ako výstupy účtovné výkazy, zobrazujúce agregované výstupy v požadovanej štruktúre, kvalite apod. Každá zo skupín na účtovníctvo pozerá trochu z iného uhlu. Pokiaľ vezmeme do úvahy užívateľov účtovníctva, obsiahneme v podstate každého. Každá z týchto zainteresovaných skupín má inú predstavu o ideálnom podniku a iné preferencie. Požiadavky jednotlivých skupín sú veľmi odlišné, poďme si ich teda aspoń do základnej miery naznačiť. Pokiaľ sa pýtame na užívateľov účtovncítva, je dôležité sa zamyslieť nad motívom, či dôvodom prečo by vôbec daný subjekt malo zaujímať účtovníctvo a aké sú jeho motívy. Skupiny ľudí, ktorí sú menej či viac zainteresovaní do určitej účtovnej jednotky sa často nazývajú tzv. Stakeholderi. Užívateľov účtovníctva môžeme rozdeliť na externých (vonkajších) a interných (vnútorných). Vlastníci (Investori) Primárnym motívom ich investície do podnikania je zhodnotenie vložených prostriedkov – vloženého kapitálu. Mimo iné sledujú predovšetkým rentabilitu (ziskovosť) podnikania. Napriek tomu, že je hlavným kritériom maximalizácia hodnoty majetku vlastníka, súčasným trendom rady podnikov je akcentovaný dôraz na zvolenie strategických cieľov podniku širšie, než len na zhodnotenie vlastného kapitálu (týmito otázkami sa zaoberajú vlastníci v spolupráci s najvyšším strategickým manažmentom). Správne zvolená vízia a stratégia podniku a jej prepojenie najmä s vonkajším okolím je prospešná pre všetky zúčastnené strany. Jedná sa najmä o sociálne, enviromentálne, ekologické otázky. Tvorba pracovných miest, podpora verejných záujmov apod. Vzniká tu akási symbióza medzi podnikom a okolím. Vo veľkom množstve prípadov je bohužial nutné dať si dole ružové okuliare, pretože sa už nejedná o snahu prehĺbenia vzťahov s okolím ale len o zvýšenie svojej publicity a PR, čo by malo byť cieľom, avšak paradoxne sa tak často stáva – v prospech podniku. Problematikou na tejto úrovni sa zaoberá tzv. Corporate Governance. Štát Funkčnosť podnikateľského prostredia veľmi často kopíruje stupeň rozvoja danej ekonomiky – je potrebné toto prostredie často kontrolovať. Z účtovníctva taktiež čerpá dôležité dáta najmä pre štatistické účely. Je samozrejmosťou, že štát prostredníctvom ministerstva financií „dohliada“ na subjekty a vyberá dane v rámci finančných dotácií, apod. Odberatelia Schopnosť podniku včas a za priaznivých cenových a dodacích podmienok uspokojiť dopyt odberateľov. Dodávatelia Dodávatelia chcú mať istotu, že za ich tovar, výrobky či služby bude riadne a včas zaplatené. Z účtovníctva sa dá vypozorovať množstvo indikátorov, ktorý by mohli byť signálom pre zvýšenú pozornosť a obozretnosť. Najmä sa jedná o ukazovatele zaoberajúce sa likviditou, spôsobom financovania apod. Obecne sa správny dodávateľ snaží stať dlhodobým obchodným partnerom svojmu odberateľovi, ktorý mu môže zaistiť pravidelný odbyt. Konkurencia Z účtovníctva je možné zaistiť veľkosť tržieb, ktoré môžu byť indikátorom veľkosti tržného podielu. Na druhú stranu je možné v množstve prípadov v účtovnom vykazovní externým subjektom množstvo skutočnosti šikovne zakryť a môžu tak skresliť získané informácie. Je to spôsobené tým, že štruktúra vykazovaných informácií externým subjektom je v mnohom iná než subjektom interným (o tomto probléme budeme hovoriť nabudúce). Banky Najmä v oblasti kontinentálnej Európy sú podniky pri získavaní svojich zdrojov orientované najmä na banky (na rozdiel od anglo-amerického sektoru, ktorý skôr inklinuje ku kapitálovým trhom – emisie akcií, obligácií, apod.) Banka starostlivo zvažuje o úverových transakciách – banky chcú mať istotu, že dlžiaci subjekt bude schopný splácať, samozrejme i vrátane príslušného úroku. Pred poskytnutím úveru často vyžadujú podrobné účtovné výkazy za posledných niekoľko období vrátane ich komentárov a vysvetlení. Vzťah banky a podniku je tiež v množstve prípadov špecifický, najmä pri dlhšej spolupraáci často firma „dočiahne“ na lepšie podmienky, vrátane možnosti služieb na mieru. Spoločnosti využívajú tiež bankové inštitúcie pre iné služby (faktoring, apod.). Zamestnanci Každý podnik by si mal vopred definovať svoju zamestnaneckú politiku, ktorá zahŕňa personálny plán, kde jednou z najdôležitejších a zároveň najťažších rozhodnutí je voľba správneho mzdového ohodnotenia zamestnancov. Zamestnanci mimo uspokojivé mzdové ohodnotenie taktiež samozrejme preferujú istotu a bezpečnosť práce. Z hľadiska účtovníctva, zamestnanci sú aktérmi množstva procesov, ktoré účtovníctvo musí zaznamenať. Manažéri Manažéri patria medzi zamestnancov a okrem iného majú možnosť sebarealizácie, kolektívneho uznania a s tým spojenými finančnými benefitmi (služobný automobil, mobil, atď.) Účtovníci Účtovníci sú v kooperácii s riadiacimi pracovníkmi schopní vytvárať výstupy (Tieto úlohy sú často zastrešované oddelením vnútorného auditu či controllingu). Ostatná verejnosť Pre celýá rad ostatných subjektov spoločnosť predstavuje napríklad investičnú príležitosť, či možnosť pracovného umiestnenia, najlepšie s dlhodobým kariernym prospektom. Množstvo velkých spoločností má svoje akcie na burze. Cena akcií je ocenenie podniku akcionármi. Trh je nemilosrdný a i podľa ceny akcií sa dá posúdiť úspešnosť podniku. Ale buďme obozretní, účtovníctvo i napriek rozsiahlym auditom môže byť zmanipulované (Enron, Groupon). Ďalšie subjekty môžu byť priamo pozitívne či negatívne ovplyvnené spoločností – viz. Corporate Governance. Účtovníctvo ako také sa líši nielen v rámci jednotlivých podnikov, ale znatelné diferencie by sme našli i medzi jednotlivými odvetviami. Tak napríklad v podniku vyrábajúcom výrobky bude účtovníctvo koncipované inak než v spoločnosti poskytujúcej služby. Exitujú odbory v ktorých je účtovníctvo v množstve oblastí dosť špecifické (poisťovníctvo, bankovníctvo, apod.). Tieto odlišnosti tiež davajú priestor pre špecializáciu účtovníkov. Účtovník je človek, ktorý by mal poriadne pochopiť daný „business“, chápať jednotlivé vnútropodnikové procesy, poznať ich príčiny a výsledky. Účtovníctvo musí rozumieť vnútornej prepojenosti jednotlivých oddelení (zásobovanie, ľudské zdroje, predajné oddelenie, atď.). Pri zvyšovaní kapacít činností podniku sa časom zvyšujú i požiadavky na účtovné zachytenie a tiež môže dochádzať k rozdeleni účtovného oddeleniu (najmä vo väčších spoločnostiach) na ďalšie celky, medzi ne môže patriť napríklad: • investičná účtáreň • materiálová účtáreň • mzdová účtáreň • prevádzková účtáreň • finančná účtáreň • všeobedná účtáreň • iné Jednotlivé časti účtovného oddelenia majú väčšinou na starosti určitú oblasť (napr. Účtovanie miezd), jednotlivé rozdelené oblasti sa potom následne agregujú do jedného systému na základe vopred stanovených príncípov a metód. S čerstvo nabytými znalosťami by sa dalo vydedukovať, že by bolo múdre ale i praktické účtovníctvo nejak členiť. Ako môžeme účtovníctvo členiť a ako je to s reguláciou účtovníctva si povieme zas nabudúce. Do tej doby dovidenia.